Životopis a nepoškvrnené počatie Panny Márie / Mária Ježišova z Agredy
Zväzok I - Nepoškvené P o č a t i e
Zázrak Božej všemohúcnosti a nevyčerpateľný zdroj milostí.
Životopis Panny a Matky Božej Márie Našej Kráľovnej a Panej, najsvätejšej Uzmierovateľky za previnenie Evy a Sprostredkovateľke milosti ktorý podľa zjavenia a za vedenia samotnej Panny Márie napísala Božia služobnica sestra Maria od Ježiša, z Agredy predstavená kláštora Nepoškvrneného Počatia, rádu sv. Františka Serafínskeho v meste Agrede, v provincii Burgos v Španielsku, pre nové poučenie sveta, pre posilnenie katolíckej Cirkvi a pre povzbudenie ľudstva.
Podľa pôvodného autorizovaného španielského vydania do anglického jazyka preložil Fiscar Morison (Rev. George J. Blatter) Podľa tohoto cirkevne schváleného anglického vydania do českého jazyka preložil v Mariánskom roku 1954 Jan Cyril
Řeřucha A podľa tohoto cirkevne chváleného českého vydania do slovenského jazyka bolo preložené v roku 1994. Slovo k Mystickému mestu Božiemu v slovenčine.
MYSTICKÉ MESTO BOŽIE - Počatie a životopis Panny Márie - Mária-od-Ježiša-z-Agredy
Zasnúbenie presvätej Márie s prečistým svätým Jozefom
S c h v á l e n i e
Prvý pápež, ktorý venoval úradnú pozornosť dielu „Ciudad de Dios", bol pápež Innocent XI., keď 3. júla 1686 ako odvetu na celý rad búrlivých útokov a nástrah, ktoré robili niektorí členovia Sorbony, o ktorých bolo známe, že sú jansenisti, vydal zvláštny list, ktorým sa povoľovalo vydávanie a čítanie „Ciudad de Dios". Podobné prehlásenie vydali niektorí pápe¬ži aj v neskoršej dobe. Boli to Alexander VIII., Klement IX. a Benedikt XIII. Tieto prehlásenia boli neskoršie opäť pripomenuté dvoma dekrétmi vydanými kongregáciou posvätných obradov, schválenými pápežmi Benediktom XIV. a Klementom XIV. Tým bola potvrdená pravosť a vierohod¬nosť spisu „Ciudad de Dios", ako to oznámila a napísala ctihodná služob¬nica Božia Mária od Ježiša.
Vynikajúci pápež Benedikt XIII., keď bol arcibiskupom v Benevente, používal tieto zjavenia ako predmet pre poradie kázní o blahoslavenej Panne Márii.
Dňa 26. septembra 1713 biskup v Sento v Taliansku podal námietku proti publikácii „Mesta Božieho", ale bolo mu pripomenuté, aby od toho ustúpil, pretože to odporuje rozhodnutiu pápeža Innocenta XI., ktoré bolo vydané pre celú Cirkev.
Vážení priatelia
Vďaka Pánu Bohu, máme v slovenčine už niekoľko kníh, ktoré pojednávajú o živote Panny Márie. Teraz k nim pribudlo toto rozsiahle dielo, ktoré sa vyznačuje tým, že ponúka plnosť svetla a ozdravenie pre neblahý stav sveta, je to škola Panny Márie. Tieto knihy sú rozšírené vo svete už niekoľko
desaťročí a tamojšie vysoké cirkevné osobnosti sa o nich vyjadrili pochvalne a doporučili ich verejnosti.
Do tejto rozsiahlej práce pustili sme sa amatérskym spôsobom. Mnohí pomáhali prepisovaním, opravami textov, dobrou radou, počítačovou technikou, tlačením, viazaním. Všetkým týmto patrí srdečná vďaka.
Pri takto vznikajúcom diele vznikli i nedostatky, niektoré slová a výrazy nie sú najvhodnejšie preložené do slovenčiny, niekde sú dlhé súvetia, čo je pre nás nezvyklé, ale tak bolo toto dielo pôvodne napísané v španielčine.
Toto slovenské prevedenie bolo natlačené v malom množstve a je určené pre tých, ktorí sa na tvorbe akýmkoľvek spôsobom podieľali a tiež pre niektorých záujemcov z kňazského a rehoľného rádu a pre niekoľkých mariánskych ctiteľov.
Tieto zväzky sú nepredajné a sú len pre súkromnú potrebu. Texty ne¬prešli jazykovou úpravou .
Takto toto dielo i u nás uzrelo svetlo svetla, ako sa na dobrú knihu pa¬trí. Pre jej oficiálne vydanie bude potrebné ešte veľa práce, ale to už pone¬chávame ďalším, povolanejším.
Panna Mária ako naša dobrá nebeská Matka v tomto diele nám odhaľuje i mnohé nástrahy zla a zlého ducha a učí nás dokonale poznávať, milosti a nasledovať Pána Ježiša a jeho evanjelium, ako to ona robila, nad čím sme sa často pri čítaní s úžasom v tichu zamýšľali.
I m p r i m a t u r
(pre prvé anglické vydanie) Rome City, Ind., 24. august 1912.Dôst. pánovi George J. Blatterovi.
Drahý dôstojný pane: Dávam Vám svoje schválenie na anglický preklad diela, nazvaného „Ciudad de Dios." s prianím všetkého požehnania ostáva Váš v Kristovi H. J. Alerding, biskup z Ford Wayne.
O d p o r ú č a n i e
(druhého anglického vydania)
Santa Fe, New Mexico, 9. februára 1949. S najväčšou ochotou dávam dnes svoje doporučenie pre nové vydanie diela „The City of God" od Sestry Márie od Ježiša, ktoré bude znovu bez zmien vydané podľa pôvodného autorizovaného vydania zo španielskej reči z roku 1902 a už schváleného Jeho Excelenciou najdp. H. J. Alerdin- gom, biskupom vo Ford Wayne.
Edwin V. Byrne, D.D. arcibiskup v Santa Fe.
P r e h l á s e n i e
Majúc v poslušnej úctivosti dekréty pápeža Urbana VIII. i všetkých pápežov, prehlasujeme, že v celku i v jednotlivostiach týkajúcich sa zjavení, zázrakov a pod., podrobujeme sa bezvýhradne súdu svätej Cirkvi Rímsko-katolíckej.
I m p r i m a t u r (pre české vydanie Mesta Božieho)
NIHIL OBSTAT:
Rev. Martin Horak, O.S.B.
censor deputatus
IMPRIMI POTEST:
v Rt. Rev. Ambrose L. Ondrak, O.S.B.
St. Procopius Abbey, Lisle, Illinois
IMPRIMATUR:
v Albert Cardinal Meyer
Archbishop of Chicago
Chicago, Illinois, January 17. 1961
❖ František Albert, arcibiskup
Arcibiskupská kancelária v Soľnohrade 12. septembra 1885
Iné odporučenie knihy „Ciudad de Dios" z novšej doby je od biskupa
v Tarazone, ktoré je v predslove nového vydania z roku 1911-1912:
„Ja, Dr. James Ozoidi v Udave, z milosti Božej a apoštolskej stolice biskup v Tarazone, apoštolský administrátor diecéze v Tudela.
Poverili sme kňaza Eon Eduardo Royo, kaplána a spovedníka v kon¬vente Nepoškvrneného Počatia v Agrede, aby opatrne a presne porovnal rukopis, pripravený do tlače nového vydania „City of God", ktorý pripra¬vili na vydanie členovia vyššie menovaného konventu. Zistili sme osobne, že zmienený kňaz túto úlohu svedomite vykonal. Preto teraz dosvedču¬jeme, že nové vydanie „Ciudad De Dios", až na niekoľko výnimiek, čo sú iba pravopisné zmeny, sa úplne zhoduje s pôvodným rukopisom ctihodnej Matky Márie od Ježiša v Agrede."
Tarazona 7. apríla 1911
(pečať diecézy) ❖ James. biskup v Tarazone
Nepoškvrnené Počatie
Posvätné tajomstvá Bohom spôsobené v Kráľovnej nebies od okamihu jej nepoškvrneného Počatia až do Vtelenia Slova Božieho v jej panenskom živote a ako veľa zásluh získala s pomocou milosti Božej udelenou jej v prvých pätnástich rokoch jej života.
Ú v o d - K ŽIVOTOPISU KRÁĽOVNEJ NEBIES
Oznámenie príčin, pre ktoré bol napísaný a vysvetlenie pomerov, ktoré sú s ním spojené.
1. Nebola by som prekvapená keby som o sebe počula nepriaznivý posudok a keby ma pokladali za opovážlivú a domýšľavú tí, ktorí by uvᬞili ( ak je tu vôbec možné uvažovať), že ja, jednoduchá žena, sama osebe úplná slabosť a nevedomosť, pre svoje hriechy nanajvýš nehodná, odvažu¬jem sa písať o veciach božských a nadprirodzených. Také odsúdenie by bolo oprávnené najmä v tejto dobe, kedy svätá Cirkev, naša matka, má hojnosť učiteľov a osôb svätého života; má i hojnosť náuk od svätých ot¬cov a doktorov; v tejto našej dobe, kedy i cnostné a múdre osoby, obdare¬né svätou horlivosťou a stojace na vysokom stupni duchovného života, sú vzrušené a znepokojené už pri zmienke o vyššom živote - a na videnie a zjavenie pozerajú ako na výsostne nebezpečnú a podozrivú cestu ku kresťanskej dokonalosti. A ak nenájdeme žiadnu príčinu pre podnikanie takých vecí, ktoré sú oveľa väčšie a vyššie, ako môže človek dosiahnuť, a ktoré presahujú ľudskú schopnosť a silu, potom iste dôjdeme k úsudku, že odvážiť sa na ne je buď znakom blúznivých domnienok - alebo účin¬kom vyššej moci, ktorá presahuje všetky ľudské sily.
2. Ako poslušné dietky svätej Cirkvi musíme priznať, že všetci smr¬teľníci, nielen s vynaložením všetkých svojich prirodzených síl, ba i všet¬kých spoločných milostí, ostávajú predsa iba nedostatoční a akoby nemí a nevedomí slabosi, pre takú ťažkú úlohu, ako je vysvetľovanie a popiso¬vanie skrytých tajomstiev a vznešenej svätosti, akú moc Najvyššieho spô¬sobila v bytosti, akou je Jeho Matka, ktorú vyvolil k tomu, aby bola neob¬medzeným morom milostí a výsad a schránkou najväčších Božích po¬kladov. Musíme uznať, že naše schopnosti sú na to veľmi slabé, keď aj anjelské bytosti vyznávajú, že nemajú slov, ktorými by mohli správne popísať to, čo prevyšuje ich schopnosti. Život tohoto Fénixa v diele
Božom je ako pevne zapečatená kniha, a nie je tvora na nebi ani na zemi, ktorý by bol hodný ju otvoriť. (Zjv 4,3). Je zrejmé, že túto knihu môže ot¬voriť iba všemohúci Pán, ktorý ju stvoril dokonalejšiu ako všetky tvory, alebo ona sama, naša Pani, Kráľovná a Matka, ktorá bola schopná prijať a náležite oceniť tieto nevýslovné dary. V jej moci je zvoliť si vhodné prostriedky, ktoré najlepšie poslúžia jej sláve a sú schopné jasne ukázať tie dary, ktoré slúžia k zvelebeniu jej a jej Jednorodeného Syna.
3. Podľa môjho úsudku, týmito nástrojmi môžu byť zaiste iba učitelia a učení svätci v katolíckej Cirkvi, alebo doktori vysokých škôl, ktorí učia cestu pravdy a života. Avšak zmýšľanie a úsudky Najvyššieho sú tak vy¬soko nad naším zmýšľaním, ako sú vysoko nebesia nad našou zemou a ni¬komu nie sú známe Jeho úmysly a nik nemôže byť Jeho radcom. (Rim 11,34) On drží váhy svätyne vo svojej ruke ( Zjv. 6,5), ktorý určoval vetru jeho silu (Jób 28,25), ktorý drží v svojej ruke všetky nebeské telesá (Iz. 40,12) a ktorý veľkou mocou ducha svojho usporiadal veci v ich miere, počte a váhe (Múd 11,21) a každej ustanovil pravý čas a miesto (Ekl. 24,37). On dáva svetlo múdrosti a podľa svojej spravodlivej štedrosti roz¬dáva ju a niet, kto by vystúpil na nebo a vyviedol ju z oblakov, ani toho, kto by mohol poznať jej cesty, ani kto by vyhľadal jej chodníky (Bar 3, 29-31). On jediný ju náležite poznáva a vysiela ju ako dych Božej moci a je ako odblesk jasnosti všemohúceho Boha a Jeho neprekonateľnej dobročinnosti (Múd 7,25), ako Jeho žiara, Jeho večného svetla, a ako bez¬chybný odlesk a obraz Jeho večnej štedrosti, prenáša sa do duší svätých medzi národmi a robí Božích priateľov a prorokov (Múd 7,27). Len Boh vie, prečo mňa, z najposlednejších Jeho tvorov tak pripravil, a prečo ma prinútil, aby som napísala životopis Jeho najsvätejšej Matky, našej Kráľovnej a Panej.
4. Bolo by to opovážlivé bez rady a pomoci Božej odvážiť sa na také dielo, ktoré by sa bolo snáď iba v mojej mysli zrodilo. Lebo uznávam i vyznávam, že som iba slabá žena, ktorá nemá žiadne cnosti. Preto som ani zďaleka nemienila podniknúť takú prácu a práve tak nemienim ju z vlastnej vôle odmietnuť. Kvôli správnemu názoru na túto vec opravdivo pripomeniem iba, čo sa mi stalo v spojením s týmto životopisom.
5. V ôsmom roku od založenia tohto konventu a v dvadsiatom piatom roku môjho veku, pod poslušnosťou mi pridelili úrad, ktorý nie som hod¬ná zastávať a v ktorom som dosiaľ - úrad predstavenej konventu. Zažila som veľa ťažkostí, útrap a sklamaní, pretože ani môj vek, ani náklonnosti nezodpovedali tomu, čo sa vyžaduje pre správu a vedenie, skôr sama som mala byť podriadená a poslúchať. Viem tiež, že k môjmu ustanoveniu do tohto úradu bol potrebný zvláštny dišpenz. Tieto a iné spravodlivé príčiny a bázeň, ktorou ma Najvyšší po celý môj život križoval, sa viditeľne roz¬množili. Okrem toho ma Boh ponechával v trápnej neistote, či som na správnej ceste a či stratím alebo získam Jeho priateľstvo a milosť.
6. V tomto súžení volala som z hĺbky svojho srdca k Bohu o pomoc, ak je to Jeho vôľa, aby ma zbavil tohto nebezpečenstva a bremena. Je pravda, že Pán ma krátky čas vopred pripravoval a žiadal ma, aby som úrad prijala, hoci som sa vyhovárala a poukazovala na svoju bojácnosť. Vždy ma potešil a opakoval svoju žiadosť, ale ja som neustávala poukazo¬vať na svoje nedostatky a uvádzať ešte viac námietok, lebo som poznala, že i pri tých opakovaných žiadostiach, aby som sa podrobila Jeho vôli, ktorej som nemohla odporovať, ponechával mi slobodnú vôľu v kladení odporu a voľnosť vzdať sa, ak chcem konať podľa vôle slabého tvora, uvedomujúc si svoju absolútnu nedostatočnosť. Tak múdro zaobchádza Pán s ľuďmi. Spoliehajúc sa na láskavosť Pána zvyšovala som svoju snahu zbaviť sa toho, čo som považovala za očividné nebezpečenstvo, na ktoré sa však tak vážne nepozerá pre našu pokazenú prirodzenosť, zlé zvyky a nezriadené žiadosti. Pán však stále opakoval, že si to praje, tešil ma a prostredníctvom anjelov mi dohováral, aby som poslúchla.
7. V tejto svojej ťažkosti som sa obrátila na našu Kráľovnú a Paniu, ktorá bola mojím útočišťom vo všetkých ťažkostiach. Keď som jej vyloži¬la svoj spôsob života a svoje prianie, blahosklonne mi odpovedala týmito sladkými slovami: „Dcéra moja, upokoj sa a neznepokojuj svoje srdce pre túto prácu. Priprav sa na ňu a ja budem tvojou matkou predstavenou, ktorú budeš poslúchať; a budem ňou aj pre tvoje podriadené. Ja vynah¬radím tvoje nedostatky a ty budeš len mojou zástupkyňou a prostrednicou, cez ktorú bude plnená vôľa môjho Syna a môjho Boha. Vo všetkých svo¬jich ťažkostiach a pokušeniach obracaj sa ku mne, raď sa o nich so mnou a prijímaj rady, ktoré ti budem dávať vo všetkých záležitostiach. Po¬slúchaj ma a ja ti budem stále pomáhať v tvojich ťažkostiach". Tieto slová nebeskej Kráľovnej potešili a uspokojili moju dušu. Od toho dňa Matka milosrdenstva rozmnožovala svoje milosrdenstvo voči mne, svojej otroky¬ni. Správala sa ku mne dôvernejšie a stále bola v spojení s mojou dušou. Prijímala ma, počúvala moje žiadosti a s nevýslovnou blahosklonnosťou ma poučovala, radila mi a povzbudzovala ma v mojich ťažkostiach. Osvecovala moju dušu, plnila ju vedomosťami o večnom živote a žiadala, aby som v jej prítomnosti obnovila svoje rehoľné sľuby. Nakoniec sa táto milostivá Matka a Pani zjavila svojej otrokyni ešte jasnejšie - odhrnula závoj zo svojho svätého života a vznešených tajomstiev, smrteľníkom ne¬známych. Hoci toto posvätné a nadprirodzené svetlo trvalo nepretržite, bolo oveľa jasnejšie v dňoch jej sviatkov, ale aj v iných dňoch ma poučo¬vala o mnohých tajomstvách; toto však nebolo také úplné, časté a jasné ako to, ktoré mi udeľovala neskoršie, po okamihu, v ktorom žiadala, aby som napísala jej životopis podľa toho, ako mi ho bude postupne vštepovať a oznamovať. Stalo sa tak najmä na jeden sviatok najblahoslavenejšej Panny Márie, keď mi Najvyšší oznámil, že má veľký počet svätých tajom¬stiev a požehnaní, ktoré udelil svojej nebeskej Matke v dňoch jej pozem¬ského putovania a že mi ich chce oznámiť za tým účelom, aby som ich pod jej vedením napísala. Toto prianie Najvyššieho, ktorému som stále odporovala, som mala ustavične na mysli po dobu desiatich rokov, pokým som sa nepokúsila napísať prvýkrát tieto božské dejiny.
8. O svojich pochybnostiach som sa radila so svätými kniežatami a s anjelmi, ktorých ustanovil Najvyšší, aby riadili moje písanie dejín na¬šej Kráľovnej; povedala som im o svojom veľkom nepokoji, o ťaž¬kostiach svojho srdca, a aký mám ochromený a nevýrečný jazyk pre takú ťažkú prácu. Oni mi zasa znovu a znovu odpovedali, že je to vôľa Najvyš¬šieho, aby som napísala životopis Jeho najčistejšej Matky a našej Panej. Istého dňa, keď som zvlášť dôrazne namietala a poukazovala im na svoje ťažkosti, na neschopnosť a veľké obavy, prehovorili ku mne takto: „Plným právom sa obávaš a si znepokojená, duša pochybujúca a neroz¬hodná vo veciach, v ktorých aj my anjeli by sme konali podobne a pova¬žovali by sme sa za neschopných náležite popísať veľké a vznešené diela Všemohúceho, ktoré spôsobil v Matke vznešenej pobožnosti a našej Kráľovnej. Ale pamätaj, duša drahá, že skôr sa pominie obloha nebeská, celé zriadenie sveta a všetky stvorené veci, než slová Najvyššieho. Boh mnohokrát sľúbil svojim tvorom, i v Písme svätom je zapísané, že „muž poslušný bude hovoriť o víťazstve „ (Prís 21,28) nad svojimi nepriateľmi a nebude pokarhania hodný v poslušnosti. Keď Boh stvoril prvého člove¬ka a prikázal mu, aby nejedol ovocie zo stromu poznania, ustanovil tým cnosť poslušnosti; a keď prisahal, prisahal preto, aby človeka väčšmi uis¬til. Pán znovu a znovu používal také prísahy; napríklad, keď sľuboval Ab¬rahámovi, že z jeho pokolenia vzíde Mesiáš, dodal k tomu prísažné uiste¬nie (Gn. 22,16); podobne spravil pri stvorení prvého človeka, keď pripo¬menul, že poslušný nepoblúdi. A opakoval tú istú prísahu, keď rozhodol, že Jeho najsvätejší Syn zomrie (Lk. 1, 73). Podobné uistenie dal ľuďom, keď oznámil, že tí, ktorí budú poslušní tomuto druhému Adamovi, napo- dobujúc Jeho poslušnosť, ktorou obnovil to, čo prvý neposlušnosťou stratil, budú žiť večne a nebudú podliehať vplyvu nepriateľa. Pamätaj, Mária, že poslušnosť má svoj vznik v Bohu, ktorý je jej základným zdro¬jom, a my anjeli poslúchame moc Jeho božskej pravice a Jeho nanajvýš spravodlivú vôľu. My nemôžeme odporovať Jeho vôli alebo na ňu ned¬bať, pretože vidíme nemeniteľného Boha z tváre do tváre a poznávame, že Jeho vôľa je svätá, čistá a pravdivá, nanajvýš nestranná a spravodlivá. Túto istotu, ktorú my anjeli získavame cez nebeské nazeranie, vy smrteľ¬níci tiež poznávate v patričnej miere ako pútnici, cez slová Pána, týkajú¬cich sa prelátov a predstavených: „Kto vás počúva, mňa počúva a kto vás poslúcha, mňa poslúcha" (Lk. 20, 16). Pretože sa teda poslúcha kvôli Bohu, ako hlavnej príčine a predstavenému nás všetkých, patrí sa, aby božská Prozreteľnosť vzala na seba následky poslušnosti, kedykoľvek nie je rozkaz sám o sebe hriešny. Boh nás o týchto veciach uistil prísahou, a preto by skôr prestal byť Bohom, čo je ovšem nemožné, než by dopustil, aby sa Jeho sľub nesplnil. Tak ako deti podľa prirodzenosti pochádzajú z rodičov a všetci ľudia z Adama, tak tiež všetci predstavení sú zriadení Bohom, najvyšším Pánom, kvôli ktorému ich my poslúchame; ľudské by¬tosti poslúchajú žijúcich predstavených, my anjeli našu vyššiu hierarchiu, ktorá má takú istú prirodzenosť ako my, a všetky tieto bytosti vo svojich predstavených poslúchajú večného Boha. Teraz si pamätaj, že všetci títo ťa pobádali a nariaďovali ti vykonať to, čo stále váhaš vykonať. Keby si snáď teraz začala písať s úmyslom, že tým splníš Jeho rozkaz, Najvyšší urobí s tvojím perom, čo urobil s nožom Abrahámovým, keď bol ochotný a odhodlaný obetovať svojho syna Izáka. Vtedy Pán nariadil jednému z nás, aby sme zadržali jeho ruku s nožom. Teraz však nám neprikázal, aby sme tvoju ruku s perom zadržali, ale aby sme ju urýchlili a hľadiac na Jeho velebnosť napomáhali ti, riadili ťa a osvecovali tvoj rozum."
9. Také povzbudenie a pokyny mi teraz dávajú Boží anjeli. Pri mnohých príležitostiach mi svätý knieža Michal oznámil to isté prianie a rozkaz Najvyššieho. Týmto ustavičným poučovaním, osvecovaním a po¬mocou tohto veľkého kniežaťa poznala a pochopila som veľké sväté ta¬jomstvá Pána Ježiša a nebeskej Kráľovnej, lebo tento anjel bol jedným z veľkého počtu strážcov, ktorí jej slúžili a boli vybraní zo zborov anjel¬ských, ako neskôr budem rozprávať. Toto knieža je zároveň najvyšším ochrancom a patrónom Cirkvi svätej. Bol zvláštnym svedkom a verným pomocníkom pri Vtelení a Vykúpení. Toto som častejšie počula od samot¬ného svätého Michala, ktorý mi preukazoval zvláštnu priazeň a ochranu v mojich ťažkostiach a nebezpečenstvách a prisľúbil mi pomoc a vedenie v tejto mojej práci.
10. Nado všetko toto a iné udalosti, ktoré tu nie je treba pripomínať, aj okrem toho, čo ešte ďalej poviem, Pán sám osobne mi veľmi často nariaďoval a pripomínal svoju vôľu slovami, ktoré tu budem opakovať. Raz, na sviatok Obetovania Panny Márie v chráme, mi povedal: „Snúbe¬nica moja, bojujúcej Cirkvi boli už zjavené mnohé tajomstvá týkajúce sa mojej Matky a svätých, sú však ešte mnohé skryté tajomstvá, týkajúce sa zvlášť jej vnútorného života, tie si teraz prajem oznámiť. Prajem si, aby si ich napísala podľa návodu a riadenie najčistejšej Panny Márie. Ja ti ich oznámim a vysvetlím; lebo až do tejto doby zachoval som ich ukryté, podľa skrytých rozhodnutí svojej múdrosti, pretože podľa mojej Prozre¬teľnosti dosiaľ nebola vhodná doba ich zjaviť. Teraz však je vhodná doba, a preto si prajem, aby si písala. Poslúchni, milá duša!"
11. Všetko toto, čo som uviedla a ešte veľa ďalšieho, čo by som moh¬la uviesť, by nebolo stačilo k vzpruženiu mojej vôle na dielo také ťažké a pre môj stav nepríslušné, keby sa k tomu nebola pripojila poslušnosť, ktorou som bola zaviazaná svojim predstaveným, ustanoveným riadiť moju dušu a učiť ma o cestách pravdy. Moja nedôvera a obavy iste neboli bezdôvodné a bez nariadenia svojich predstavených sotva by som bola schopná rozhodnúť sa vo veci takej dôležitej, veď aj pri iných oveľa ľah¬ších nadprirodzených prípadoch som sa vždy veľmi spoliehala na radu a poslušnosť. Ako nevedomá žena vždy som vyhľadávala túto severnú hviezdu, lebo je povinnosťou všetkých podrobiť všetko skúške a schváleniu učiteľov a duchovných predstaviteľov Cirkvi, i keď sa nám to zdá bez pochybností výsostne ušľachtilé. Najmä teraz, keď som sa mala odvážiť písať životopis nebeskej Kráľovnej, snažila som sa získať takú is¬totu. Často som sa snažila zabrániť tomu, aby moji predstavení vo svojom konaní používali ako mierku moje duchovné skúsenosti, ktoré som všemožne skrývala a s plačom som prosila Pána, aby ich osvietil a vzbudil v nich nedôveru ku mne. Prosila som, aby ich osvietil a chránil pred klamom, alebo aby nedopustili, aby som ja bola klamaná alebo nesprávne vedená. Často som si priala, aby úplne zabudli na to, že chceli dať dovo¬lenie k tejto práci.
12. Priznávam sa tiež, že zlý duch využil moju neochotu a obavy a snažil sa túto prácu znemožniť, a preto ma zastrašoval a týral. A bezpo¬chyby by sa bol jeho plán podaril, bol by ma odvrátil od tejto práce, keby moji predstavení neboli tak horlivo a vytrvalo zapudzovali moje obavy. V tomto prenasledovaní často ma osvecoval Pán, najčistejšia Panna a svätí anjeli, prejavovali mi svoju priazeň a obdiv. Napriek tomu som stále od¬kladala, či lepšie povedané, roky som sa proti tomu vzpierala; ako neskor¬šie vysvetlím, zdráhala som sa, pretože som nemala dosť odvahy podnik¬núť niečo, čo presahovalo moje sily. A myslím, že sa to dialo zvláštnym riadením Prozreteľnosti Najvyššieho, lebo sa mi v tých rokoch prihodilo veľa vecí, ba môžem povedať, že sa mi stavali do cesty rôzne záhadné ťažkosti. V tej dobe som nemohla zachovať pokojnú myseľ, potrebnú na udržanie patričného svetla a poučenia, lebo ani tá najpokročilejšia duša sa nemôže v akomkoľvek stave mysle zamestnávať takými vznešenými myš¬lienkami, aké sú potrebné pri tak neobyčajných a chúlostivých návodoch. Malo to ešte aj iný dôvod: v čase dlhotrvajúceho odkladu som mala mož¬nosť získať viac informácií a presvedčiť sa o ich správnosti nielen novým osvietením, ktorého postupom času pribúdalo a opatrnosťou v konaní zís¬kanou zo skúsenosti, ale tiež príležitosť prekonať svoje obavy, pochybnos¬ti, ale tiež neutíchajúcim naliehaním Pána Ježiša, svätých anjelov a mojich predstavených, ktorým som bola povinná poslušnosťou. Dostala som tiež príležitosť prekonať svoje obavy, pochybnosti a zmätenosti a zveriť Pá¬novi to, čo som nemohla zveriť svojej slabosti.
13. Podrobila som sa veľkej čnosti poslušnosti a v mene Pána a mojej Kráľovnej a Panej som sa rozhodla odložiť nerozhodnosť. Čnosť posluš¬nosti pokladám za najväčšiu nielen preto, že poslušnosťou podávame Pá¬novi ako zápalnú obetu najvznešenejšie hodnoty a ľudské schopnosti: svoj rozum, úsudok a slobodnú vôľu, ale tiež preto, že žiadna iná čnosť nám nezaisťuje natoľko úspech a prospech ako poslušnosť; lebo pri takejto čnosti nekoná tvor samostatne, ale je iba nástrojom Toho, kto velí a riadi. Také uistenie dostal Abrahám, keď prekonal prirodzenú lásku k svojmu synovi Izákovi (Gn. 22,3). Ak stačilo pre taký skutok, ak stačilo zadržať slnko v jeho rýchlom behu (Joz 10,13), zaiste stačí tiež pre postup udalos¬tí na zemi. Keby snáď ruka Ozova bola vedená poslušnosťou, nebol by asi potrestaný za opovážlivý dotyk archy zmluvy. Viem dobre, že som nehod- nejšia ako Oza, aby som sa dotkla nie neživej a predobraznej starozákon¬nej archy zmluvy, ale živej Archy Nového Zákona, ktorá obsahovala man- nu Božstva, zdroj milosti a Nového Zákona. Ale keby som ďalej mlčala, plným právom sa bojím, že by som neposlúchla najvyššie nariadenie a mohla by som zvolať s Izaiášom: „Beda mi, že som mlčala" (Iz. 6,5). Preto, moja Kráľovná a Pani, lepšie bude, aby tvoja vznešenosť, dobrota, milosrdenstvo a požehnanie tvojej štedrej ruky žiarili skrz moje nepatrné a nehodné snahy; je prospešnejšie, aby som pocítila tvoje požehnanie za poslúchnutie Tvojej žiadosti, než aby som u Teba padla do nemilosti. Bude to dielo tvojej dobrotivosti, ó najčistejšia Matka, aby si pozdvihla biedneho tvora zo zeme a vykonala nevhodným a slabým nástrojom dielo také obtiažne: lebo tým zvýšiš svoju blahosklonnosť a milosti, ktoré Ti udeľuje tvoj najsvätejší Syn. Okrem toho zabrániš klamnej domnienke, že toto dielo vykonali ľudské snahy, pozemská múdrosť alebo je výsledkom hlbokého bádania. Týmto dokážeš, že božskou silou znovu prebúdzaš srd¬cia veriacich, privádzaš ich k sebe, k prameňu láskavosti a milosrdenstva. Preto hovor, ó Pani, nech počuje služobnica tvoja, ktorá Ťa túži dokonale poslúchať. (I Kr 3,19). Avšak, ako svojou snahou môžem dosiahnuť alebo vyrovnať to, čím som povinná? Sama na to neviem primerane odpovedať hoci by som tak rada spravila. Ó, mocná a vznešená Kráľovná, splň svoje sľuby, ukáž mi svoju milosť a vlastnosti, aby tvoju veľkosť poznali všetky národy a pokolenia. Hovor, ó Pani, lebo tvoja služobnica počúva; hovor a vychvaľuj Najvyššieho pre veľké a obdivuhodné Jeho diela, ktoré vy¬konala Jeho pravica pre Teba, v tvojej hlbokej pokore. Nech prechádzajú z dlaní Jeho rúk plných hyacintov a vonného korenia do Tvojich (Pies 5,14) a od Teba ďalej na tvojich verných služobníkov, aby Ho anjeli mohli velebiť, spravodliví chváliť a hriešnici vyhľadávať. Nech všetci vidia prí¬klad tvojej najvyššej svätosti a čistoty a s milosťou tvojho Najsvätejšieho Syna dopraj mi zariadiť svoj život podľa tohto zrkadla a výborného vzoru, lebo to bude hlavným účelom a hlavnou mojou starosťou pri písaní tvojho životopisu. Práve toto si mi opäť a opäť pripomínala, keď si mi ráčila ponúkať živé zrkadlo bez poškvrny, v ktorom môžem vidieť a podľa neho okrášliť svoju dušu, aby bola hodná stať sa tvojou dcérou a nevestou tvoj¬ho Najsvätejšieho Syna.
14. Toto bude môj jediný cieľ a úmysel, a preto nebudem písať ako učiteľka, ale ako učeníčka; nie ako poučenie udeľujúca, ale ako tá, ktorá hľadá poučenie, vediac, že v Cirkvi svätej ženy majú zachovať mlčanie a počúvať učiteľov (I Kor. 14,34). Avšak ako nástroj nebeskej Kráľovnej budem prehlasovať, čomu ma ona ráči učiť a čokoľvek mi rozkáže; lebo všetky duše sú schopné prijať Ducha, ktorého jej božský Syn sľúbil udeľovať v hojnosti (Joel 2,28). Duše sú tiež schopné vhodným spôsobom o ňom podať zvesť, oznam, kedykoľvek dajú k tomu dovolenie vyššie au¬tority, jednajúc podľa ustanovenia Cirkvi Kristovej. Teraz som presved¬čená, že k tomuto životopisu Cirkev dala súhlas prostredníctvom mojich predstavených. Ja, nevedomá žena, prirodzene môžem urobiť chybu; robím však chybu z poslušnosti a nie ako činiaca podľa svojej slobodnej vôle; ponechávam a podrobujem sa tým svojim vodcom a rozhodnutiam svätej katolíckej Cirkvi. Prajem si, aby moji predstavení, učitelia a spovedník, boli svedkami a dozorcami týchto náuk, ktoré prijímam a aby boli aj prísni a bdelí sudcovia, či sa sama podľa nich riadim, alebo či nezanedbávam povinnosti primerané tomuto požehnaniu.
15. Podľa vôle Pána a podľa povinnej poslušnosti, napísala som druhýkrát tento nebeský životopis. Pri prvom písaní sa mi síce dostalo mnoho potrebného a prospešného osvietenia, aby som tie tajomstvá po¬chopila, ale pretože moje nedostatky boli pomerne veľké, môj jazyk nebol schopný nájsť vhodné slová na vyjadrenie a pero nebolo dosť rýchle, aby ich úplne napísalo. Na niektoré veci som zabudla, ale postupom času a po¬mocou ďalších osvietení som poznala, že pre toto druhé písanie som lep¬šie pripravená. Predsa však je veľa toho, čo som videla i pochopila, ale som nútená to vynechať, pretože všetko popísať je úplne nemožné. Okrem spomínaných príčin boli ešte ďalšie, ktoré poznal Pán i ja, totiž že pri prvom písaní som nemohla zachovať náležitú pozornosť, potrebnú pre usporiadanie tohto diela, pretože mi v tom veľmi prekážali pokušenia a prílišná bázeň. Toto vo mne vyvolalo takú búrku odporujúcich myš¬lienok a vnuknutí, že som to pokladala za najväčšiu domýšľavosť, pod¬niknúť takú ťažkú úlohu, a rozhodla som sa spis spáliť. A myslím, že sa to nestalo bez dopustenia Pána, pretože pre zmätok svojej duše som sa ne¬mohla vžiť do patričného stavu, aký Pán očakával pre písanie, a ktorý by dovoľoval vtlačiť do môjho srdca ducha a náuky, ako mi to káže urobiť teraz a ako sa to môže poznať z nasledujúcej udalosti.
16. Na sviatok Očisťovania Panny Márie, kedy bolo výročie sklada¬nia mojich sľubov, po prijatí Najsvätejšej Sviatosti som si priala osláviť tento deň mnohými úkonmi vďakyvzdávania a úplným odovzdaním sa Najvyššiemu, ktorý si ma zvolil za nevestu bez akýchkoľvek mojich zá¬sluh. Keď som vzbudzovala tieto pocity, zacítila som vo svojom vnútri veľmi veľkú zmenu, sprevádzanú silným svetlom, ktoré ma povznášalo, sladko a mocne nabádalo poznať Božiu podstatu, Jeho dobrotu, do¬konalosť a vlastnosti, a poznať svoju biedu a nedostatky. A tieto veci, ktoré mi boli dané, aby som porozumela, súčasne vo mne vzbudzovali rôzne účinky: Prvý bol, že sa vysoko povzniesla všetka pozornosť mojej mysle a mojich snáh; ďalší účinok bol, že som bola v duchu pokorená až do prachu takým spôsobom, že sa mi zdalo, že už vôbec nejestvujem. Súčasne som cítila veľkú ľútosť a bolesť nad svojimi ťažkými hriechmi, spojenú s predsavzatím polepšiť sa a zrieknuť sa všetkého pozemského a snažiť sa o dokonalú lásku k Bohu. V týchto pocitoch som sa cítila ako zničená, a najväčšia bolesť sa mi zdala byť útechou a smrť životom. Pán mal útrpnosť s mojou slabosťou, z číreho milosrdenstva mi povedal: „Nebuď malomyselná, dcéra a nevesta moja, lebo pre odpustenie, očiste¬nie a zmytie tvojich hriechov použijem nekonečné zásluhy a krv, ktorú som pre teba prelial. Vzbuď v sebe túžbu po úplnej dokonalosti v nasledo¬vaní života najsvätejšej Panny Márie. Píš druhý raz, aby si nahradila, čoho sa nedostávalo a vtlač si jej náuky do svojho srdca. Neposudzuj znovu moju spravodlivosť, ani nebuď nevďačná za moje milosrdenstvo tým, že spáliš, čo napíšeš, aby ti moja nevôľa neodňala svetlo, ktoré si dostala bez tvojich zásluh, aby si napísala toto tajomstvo."
17. Hneď na to som videla Matku Božiu, ktorá tiež ku mne prehovo¬rila: „Dcéra moja, pokiaľ si nedosiahla pre svoju dušu príslušné ovocie zo stromu života, ktoré ti bolo ponúknuté pri písaní môjho životopisu, ani si nevnikla do podstaty jeho obsahu. Dosiaľ si málo uvažovala o tejto skrytej manne, ani si ešte nedosiahla dokonalú a úplnú prípravu, akú Všemohúci požaduje, aby ti mohol náležite vtlačiť do duše moje cnosti. Udelím ti príslušné vlastnosti a dokonalosť pre to, čo božská pravica v tebe vykoná. Požiadala som Ho, aby skrze môj príhovor a hojné milosti, ktoré mi udelil, dovolil mi ozdobiť ťa a upokojiť tvoju dušu, aby si bola schopná opäť sa venovať písaniu môjho životopisu, s menšou pozornos¬ťou pre hmotné a s väčšou pre duchovné a jeho podstatné časti. Odstráň prekážky, ktoré sa stavajú do cesty prúdu božskej milosti, tečúcemu zo Všemohúceho skrze mňa do teba a učiň sa schopnou ochotne prijímať plnú mieru, určenú pre teba božskou vôľou. Hľaď, aby si jej neprekážala alebo ju neobmedzovala svojimi chybami a nedokonalosťami." Potom som videla, ako ma božská Matka priodela rúchom belším ako sneh a jasnejším ako slnko. Opásala ma drahocenným pásom a povedala: „Toto je účasť na mojej čistote." Požiadala som tiež o vedu Pána, ktorá by mi poslúžila ako najkrajšie vlasy pre moju ozdobu, aj o iné vzácne dary, ktorých cena, ako som videla, bola veľká, ale nemohla som ju úplne od¬hadnúť. Keď ma nebeská Pani tak ozdobila, povedala: „Pracuj verne a usi¬lovne, aby si napodobnila mňa a aby si bola mojou najdokonalejšou dcé¬rou, ktorá bola zrodená z môjho ducha a dojčená na mojich prsiach. Dám ti svoje požehnanie, aby si mohla opäť začať písať v mojom mene, pod mojím vedením a s mojou pomocou.
18. Pre lepší prehľad je celý tento životopis Panny Márie rozdelený na tri diely. Prvý diel sa týka prvých pätnástich rokov jej svätého života, od okamihu jej najčistejšieho počatia až do okamihu, v ktorom večné Slovo v jej panenskom živote vzalo na seba telo, a obsahuje tiež všetko, čo Najvyšší urobil pre Máriu v tých rokoch. Druhý diel obsahuje popis ta¬jomstva Vtelenia, životopis Krista, nášho Pána, Jeho umučenie a smrť a vystúpenie na nebesia. Tak je popísaný život našej Kráľovnej spoločne so životom jej božského Syna a všetko, čo robila, pokiaľ žila so svojím Synom. V treťom diele je popis života Matky milosti v dobe, keď žila sama, zbavená spoločenstva Krista, nášho Spasiteľa, až do radostnej hodi¬ny, v ktorej bola vzatá do neba a korunovaná ako nebeská Kráľovná, kde bude večne žiť ako Dcéra Otca, ako Matka Syna a ako Nevesta Ducha Svätého. Tieto tri diely sú ďalej rozdelené na osem kníh, aby tak bolo uľahčené ich používanie, aby boli vždy predmetom mojich myšlienok, po¬silou mojej vôle a rozjímaním vo dne v noci.
19. Chcem niečo povedať tiež o dobe, v ktorej som písala tieto nebes¬ké dejiny. Musím pripomenúť, že môj otec, brat František Coronel, a moja matka, sestra Katarína z Arana, moji rodičia z nariadenia Božieho, ktoré bolo vo zvláštnom videní oznámené mojej matke, sestre Kataríne, založili vo svojom vlastnom dome tento rehoľný dom sestier rádu Nepoškvrnené¬ho Počatia. Tento kláštor bol založený v oktáve sviatku svätých Troch Kráľov, 13. januára 1619. Ten istý deň sme tiež prijali rehoľné rúcho, moja matka a jej dve dcéry. Môj otec bol prijatý do rádu serafínskeho otca svätého Františka, v ktorom už žili dvaja jeho synovia ako rehoľníci. Tam obdržal rehoľné rúcho, zložil sľuby, viedol príkladný život a zomrel svä¬tou smrťou. Moja matka a ja sme obdržali rehoľný závoj na sviatok Očis¬ťovania nebeskej Kráľovny 2. 2. 1620. Skladanie sľubov jej druhej dcéry bolo odložené pre príliš mladý vek. Všemohúci vo svojej veľkej dobrote doprial našej rodine, že sme Mu boli všetci zasvätení v stave rehoľnom. V ôsmom roku založenia tohto konventu a v dvadsiatom piatom roku môjho života, roku Pána 1627, svätá poslušnosť vložila na mňa úrad opát- ky, ktorý až do dneška nehodne zastávam. V prvých desiatich rokoch toh¬to môjho úradovania som veľakrát dostala nariadenie od Najvyššieho a od nebeskej Kráľovnej, aby som napísala jej svätý život, ale mala som obavy, pochybnosti a odpor proti nebeskému nariadeniu až do roku 1637, kedy som ho začala písať prvýkrát. Keď som tú prácu dokončila, zmietali ma obavy a súženie a na radu spovedníka, (ktorý bol mojím radcom za neprí¬tomnosti pravidelného spovedníka), spálila som všetky spisy, nie iba tieto dejiny, ale tiež iné, pojednávajúce o dôležitých a tajomných veciach. Ten¬to spovedník mi povedal, že ženy katolíckej Cirkvi nemajú písať o takých veciach. Rýchle som poslúchla jeho radu, ale potom som musela zniesť mnohé prísne karhania svojich predstavených a od pravidelného spovední¬ka, ktorí poznali celý môj život. Aby ma donútili znovu napísať tieto deji¬ny, hrozili mi cenzúrou. Najvyšší a nebeská Kráľovná tiež opätovne žiada¬li, aby som poslúchla. Počas druhého písania som dostala takú hojnosť objasnení týkajúcich sa božskej Bytosti, toľké mnohé požehnanie božskej pravice pre obnovenie a oživenie mojej duše v učení, ktoré mi dávala moja nebeská Matka, a sväté tajomstvá mi oznamované boli také vzne¬šené, že bolo potrebné napísať druhú knihu tohto životopisu. Titul tejto knihy bude:
Zákony Ženíchove, vrchol Jeho božskej lásky a ovocie zobrané zo stromu života presvätej Panny Márie, našej Panej.
S pomocou milosti Božej začala som znovu písať tento životopis 8. decembra 1655, na deň Nepoškvrneného Počatia.
K n i h a p r v á
O božskom predurčení Krista a Jeho Matky, ako najvznešenejších bytostí všetkých tvorov, o stvorení anjelov a ľudí, ako ich služobníkov, o rodokmeňoch spravodlivých mužov, o nepoškvrnenom počatí a narodení Kráľovnej nebies a o jej živote až do dňa jej obetovania v chráme
K a p i t o l a 1
O dvoch zvláštnych zjaveniach, ktoré Pán zveril mojej duši
a o iných osvieteniach a tajomstvách, ktoré ma prinútili odvrátiť pozornosť od vecí tohoto sveta a pozdvihnúť myseľ k veciam nadzemským
1. Vyznávam sa Ti a velebím Ťa, najvyšší Kráľ, ktorý si vo svojej vznešenej velebnosti skryl tieto veľké tajomstvá pred múdrymi a učiteľmi a vo svojej blahosklonnosti zjavil si ich mne, najnepatrnejšej a neužitoč¬nej otrokyni Tvojej Cirkvi, aby si bol tým viac velebený ako Autor tohto diela, čím opovrhovanejší a slabší je jeho nástroj.
2. Keď som prekonala spomenutú nechuť a veľké obavy, ktoré boli príčinou nerozhodnosti, aby som snáď nestroskotala na mori divov, naj - vznešenejší Pán dal, aby som pocítila pôsobenie zhora, ktoré bolo silné, sladké, účinné a jemné: svetlo, ktoré osvietilo rozum, podrobilo odbojnú vôľu, upokojovalo, riadilo, ovládalo a zaujalo všetky vnútorné i vonkajšie zmysly a tak ma úplne podriadilo vôli a riadeniu Najvyššieho, a robilo všetko iba na Jeho česť a slávu. Keď som bola takto pripravená, počúvla som hlas Všemohúceho, ktorý ma zavolal a pozdvihol k Sebe, čím povýšil miesto môjho prebývania na výsosť a posilnil ma proti levom, ktorí hladní revali okolo mňa, chceli vyrvať moju dušu z prežívania radosti a blaže¬nosti nekonečných tajomstiev tohto svätého svätostánku Božieho Mesta. Bola som obkľúčená úzkosťami smrti a zahynutia (Ž 17.5) a ohrozená oh¬ňom Sodomy a Babylonu, v ktorých žijeme - to ma však vyslobodilo z brán úzkosti, do ktorých som bola vlákaná. Moji nepriatelia mi pripra¬vili klamné videnia a zvodné radosti, aby oklamali moje zmysly a polapili ich predstieranými rozkošami; pripravili okolo mňa lákadlá, aby som slepo pristúpila k týmto plameňom, aby ma strávili. Avšak zo všetkých týchto nástrah, ktoré kládli mojim nohám (Ž56,7), vyslobodil ma Najvyš¬ší, povzniesol môjho ducha a účinným napomínaním učil ma ísť po ceste dokonalosti. Povzbudzoval ma k životu oduševnenému a anjelskému a prikázal mi, aby som žila opatrne, takže uprostred pece sa ma oheň nedotkol. Často ma oslobodil od jazyka nečistého, ktorý sa mi snažil hovoriť svetské rozprávky (Ž 118,85). Jeho Velebnosť ma vyzvala, aby som povstala z prachu a malichernosti zákona hriechu, aby som odolávala nedostatkom prirodzenosti pokazenej hriechom, držala na uzde jej ne- zriadenosti a bojovala proti nim Jeho osvieteniami a vnuknutiami a pov¬znášala sa nad sebou samou (Plač Jer. 3,28). Volával ma niekedy svojou všemohúcnosťou, niekedy otcovským napomínaním, inokedy zas s láskou snúbenca hovoriac: Povstaň, holubička moja, dielo mojich rúk, ponáhľaj sa a príď ku mne (Sir. 2,10). Ja som tvoje svetlo a cesta (Jn 8,12), kto mňa nasleduje, nechodí vo tme. Poď ku mne, ktorý som neklamná pravda, ne- premenlivá svätosť, moc a múdrosť, a učiteľ tých, ktorí hľadajú múdrosť (Múd 7,15).
3. Tieto slová účinkovali ako šípy sladkej lásky a naplňovali ma obdi¬vom, úctou, ale i vedomosťou a bázňou pre moje hriechy a zlobu, takže som sa od Neho vzdialila zdesená a zničená poznaním svojej ničoty. A Pán mi povedal: "Poď, ó duša, poď ku mne, tvojmu všemohúcemu Bohu a napriek tomu, že si bola márnotratné dieťa a hriešnica, povstaň zo zeme a poď ku mne, tvojmu Otcovi, prijmi rúcho môjho priateľstva a prs¬teň snúbenca.
4. Zotrvávajúc ešte v tom bezpečnom úkryte, o ktorom som sa už zmienila, istého dňa som uvidela šesť anjelov, ktorých Všemohúci ustanovil, aby mi pomáhali a viedli ma v tejto práci a aj v iných nebezpe¬čenstvách. Pristúpili ku mne, očistili a pripravili moju dušu a uviedli ma pred Pána. Jeho Majestát udelil mojej vnútornej bytosti nové svetlo a akoby účasť v sláve, ktorá ma učinila schopnou a žiadostivou vidieť a rozumieť veciam, ktoré prevyšujú schopnosti úbohého pozemského tvo¬ra. Čoskoro sa mi ukázali dvaja ďalší anjeli z vyššieho rádu a pocítila som moc Pána, ktorou ma zavolali. Poznala som, že sú to nanajvýš tajomní vy¬slanci a priali si zjaviť mi veľké a skryté tajomstvá. Dychtivo som odpo¬vedala a túžila som po radosti, ktorú mi ukázali a povedala som im, ako vrúcne túžim vidieť, čo mi hodlajú zjaviť a čo mi je doposiaľ tajomne skryté. Ihneď odpovedali s veľkou vážnosťou: "Opanuj sa, ó duša.". Ob¬rátila som sa k týmto veľkým nebeským kniežatám a hovorila som im: "Kniežatá Všemohúceho a poslovia veľkého Kráľa ! Prečo ma teraz zdržu¬jete proti mojej vôli a prečo odkladáte moju radosť a rozkoš z pozvania, ktoré ste mi oznámili? Aká je táto vaša sila a aká moc ma to volá a napl¬ňuje vrúcnosťou, ktorá ma vábi, ale zároveň aj zdržuje - ktorá ma vábi, aby som bežala za vôňou masti môjho milovaného Pána a predsa ma zdr¬žujú silné putá? Oznámte mi, čo to všetko zapríčinilo? I odpovedali: "Pre¬tože pre poučenie o týchto tajomstvách je potrebné, ó duša, ísť bosými nohami a bez všetkých žiadostí a náruživostí, lebo tieto tajomstvá sa ne¬prispôsobujú a neprepožičiavajú nezriadeným náklonnostiam. Preto vyzuj svoju obuv ako Mojžiš (Ex 3,5), lebo taký dostal rozkaz, prv než mohol uvidieť obdivuhodný ker. " A odpovedala som: "Princovia nebeskí a páni moji, veľa sa žiadalo od Mojžiša, keď mu bolo nariadené vykonať dielo anjelské, pokým bol ešte v smrteľnom tele; ale on bol svätý a ja som hriešnica plná biedy. Moje srdce je nepokojné a zápasím s otroctvom a ná¬silím hriechu, ktorý, ako cítim vo svojich údoch, odporuje zákonu môjho rozumu." (Rim. 7, 23). Na to odvetili: "Duša, bola by to naozaj ťažká úlo¬ha, keby si ju mala urobiť iba svojou vlastnou silou; ale Najvyšší, ktorý si ťa praje vidieť v tomto rozpoložení, je mocný a neodoprie ti svoju pomoc, keď Ho z hĺbky srdca budeš o ňu prosiť a pripravíš sa na jej prijatie. Jeho moc, ktorá spôsobila, aby ker horel, ale tiež nedovolila, aby zhorel, môže tiež zabrániť, aby oheň vášní, ktorý zviera a ťaží tvoju dušu, ju nestrávil, ak si žiadaš skutočne byť zachránená. Jeho Velebnosť žiada, čo si praje a môže urobiť, čo žiada. Posilňovaná Ním môžeš vykonať, čo od teba žiada (Fil 4,13); preto vyzuj svoju obuv, plač horkou ľútosťou, volaj k nemu z hĺbky svojho srdca, aby vypočul tvoje modlitby a splnil tvoje priania."
5. V tom okamihu som uvidela drahocennú oponu, zakrývajúcu vzác¬ny poklad a moje srdce horelo túžbou, aby opona bola zdvihnutá a ja som mohla uvidieť to sväté tajomstvo, ktoré ako som vyrozumela, bolo za ňou skryté. Na moju túžbu zaznela nasledovná odpoveď: "Počúvaj, ó duša, čo ti bolo uložené a prikázané; zbav sa sama seba a potom ti toto tajomstvo bude zjavené." Rozhodla som sa polepšiť svoj život a premáhať svoje chúťky; plakala som a vzdychala som z hĺbky svojej duše a veľmi som tú¬žila po dosiahnutí tejto milosti. Keď som urobila dobré predsavzatia, opo¬na zakrývajúca poklad, sa začala dvíhať. Odrazu zmizla úplne a môj vnútorný zrak uvidel, čo slovami nemôžem popísať. Videla som veľké, ta¬jomné znamenie na nebi - Ženu, najkrajšiu Paniu a Kráľovnú, korunovanú hviezdami, odetú slnkom a mesiac pod jej nohami (Zjv 12,1). Anjeli ku mne prehovorili takto: "To je tá blahoslavená Žena, ktorú svätý Ján videl vo svojom Zjavení, v ktorom sú uložené a zapečatené veľké tajomstvá spasenia. Najvyšší a najmocnejší Boh tak veľmi miloval tohto Tvora, že nás, Jeho anjelských duchov to naplňuje úžasom. Pozoruj a obdivuj jej prednosti, zapíš ich, pretože za tým účelom sa ti ukážu, primerane k tvoj¬mu stavu." Ukázali sa mi divy, nad veľkosťou ktorých som onemela a môj údiv nad nimi ochromil všetky moje schopnosti, a myslím, že ani všetky stvorenia tohto smrteľného života nikdy nepochopia to, čo o nich napí¬šem.
6. Iného dňa, keď moja duša sladko zotrvávala vo vyššie zmienenom príbytku, počula som hlas Najvyššieho, ako hovoril: "Nevesta moja, prajem si, aby si vzbudila opravdivú horlivosť hľadať ma a vrúcne ma milovať; aby tvoj život bol viac anjelský ako ľudský a aby si celkom za¬budla na veci pozemské. Prajem si pozdvihnúť ťa ako chudáka z prachu a bedára z hnojiska (Ž 112,7) a preto, keď ťa povznášam, ty sa ponižuj a priehlavok tvojej ľubovône nech ostáva so mnou. Poznáš svoju vlastnú biedu, a preto v hĺbke svojho srdca buď presvedčená, že si zasluhuješ iba utrpenie a pokorovanie. Uvažuj o mojej vznešenosti a o svojej ničotnosti; pamätaj, že som Spravodlivý a Svätý; zaobchádzam s tebou opatrne, po¬užívam radšej svoje milosrdenstvo a netrestám ťa, ako si zasluhuješ. Na základe pokory snaž sa pestovať i všetky ostatné čnosti, aby si tak splnila moje priania. Ustanovil som moju panenskú Matku, aby ťa učila, napomí¬nala a karhala. Bude ťa povzbudzovať k pokroku a bude sprevádzať tvoje kroky podľa môjho priania a zaľúbenia."
7. Keď Najvyšší ku mne hovoril, Kráľovná stála blízko; a nebeská Kňažná nepohrdla touto službou, ktorú jej určila Jeho Velebnosť. Dobroti- vo ju prijala a povedala mi: "Dcéra moja, prajem si, aby si bola mojou žiačkou a spoločnicou a ja budem tvojou učiteľkou; ale pamätaj si, že od tohoto dňa musíš ochotne poslúchať a nesmie byť v tebe žiadna stopa po Adamovej dcére. Zrkadlom a vzorom pre tvoj život ti bude moje správa¬nie a práca v dobe môjho pozemského putovania a divy, ktoré ruka Všemohúceho cezo mňa vykonala." Padla som na kolená pred trónom Kráľa a Kráľovnej vesmíru a sľúbila som poslušnosť vo všetkých veciach.
Vzdala som vďaku Najvyššiemu za dobrodenie, ktoré mi udelil tým, že mi dal takú vodkyňu a ochrankyňu, ktorá tak príliš prevyšovala moje zásluhy. Do jej rúk som obnovila svoje rehoľné sľuby. Celá som sa jej obetovala a sľúbila znovu, že budem pracovať na svojom zdokonalení. Pán mi opäť povedal: "Pohliadni a viď!" Obzrela som sa, uvidela som prekrásny rebrík s mnohými priečkami a okolo neho mnoho anjelov a veľký počet ich po ňom vystupoval a zostupoval. Jeho Majestát mi povedal: "Toto je tajomný Jakubov rebrík, dom Boží a brána nebeská (Gn 28,17). Ak sa budeš naozaj snažiť žiť predo mnou bezchybne, vystúpiš po ňom ku mne."
8. Tento sľub roznietil moju túžbu, rozohnil moju vôľu a okúzlil môj¬ho ducha. So slzami som ľutovala, že pre svoje hriechy som sama sebe na ťarchu (Jób 7,20). Túžila som po skončení svojho zajatia a priala som si dostať sa na miesto, kde by neboli prekážky pre moju lásku. V tejto vrúc¬nej túžbe som prežila niekoľko dní a snažila som sa polepšiť. Vykonala som znovu generálnu spoveď a napravila som niektoré svoje nedokonalos¬ti. Videnie rebríka pokračovalo nepretržite, ale nebolo mi už vysvetľova¬né. Robila som Pánovi mnohé sľuby, odhodlala som sa zbaviť všetkých pozemských vecí a venovať svoju vôľu a silu úplne Jeho láske a nepovo¬ľovať akejkoľvek náklonnosti k tvorom a k veciam stvoreným i tým naj¬nepatrnejším. Zriekla som sa všetkých viditeľných a zmyslom lahodiacich vecí. Keď som prežila niekoľko dní v takom rozpoložení, oznámil mi Naj¬vyšší, že ten rebrík znamená život najsvätejšej Panny, jej čnosti a tajom¬stvá. Jeho Majestát mi povedal: "Prajem si, nevesta moja, aby si vystúpila po tomto Jakubovom rebríku a vošla cez tieto nebeské dvere, aby si po¬znala moje vlastnosti a zamestnávala sa nazeraním na moje Božstvo. Po¬vstaň teda a vystúp po ňom ku mne. Títo anjeli, ktorí ho obklopujú a spre¬vádzajú, sú tí, ktorých som ustanovil za strážcov Márie ako obranu a stráž pevnosti Sionskej. Venuj jej pozornosť, rozjímaj o jej čnostiach a snaž sa ich nasledovať." Potom sa mi zdalo, že som vystúpila po tom rebríku a poznala veľké divy a nevýslovné zázraky Pána v obyčajnom tvorovi, a najväčšiu svätosť a dokonalosť čností, aké kedy vykonala ruka Všemo¬húceho. Na vrcholku toho rebríka som videla Pána zástupov a Kráľovnú všetkého tvorstva. Vyzvali ma, aby som oslavovala, chválila a velebila Ho pre tieto veľké tajomstvá a aby som o nich napísala toľko, koľko len mô¬žem pochopiť. Vznešený a veľký Pán mi dal zákon, napísaný nie iba na doskách, aký dal Mojžišovi, ale zákon napísaný Jeho všemohúcim prstom, aby sa o ňom premýšľalo a aby bol zachovaný.(Ž 1,2). Povzbudil moju vôľu tak, že v prítomnosti preblahoslavenej Panny som sľúbila prekonať svoj odpor a s jej pomocou začať písať jej životopis a pamätať pritom na tri veci: Po prvé, že tvor vždy má preukazovať Bohu najhlbšiu úctu, aká
Mu patrí, a ponižovať sa v takom pomere, ako sa znížila Jeho Velebnosť k ľuďom a že výsledkom väčších dobrodení a výsad musí byť väčšia bá¬zeň, úcta, láskavosť a pokora. Po druhé, aby som stále pamätala na povin¬nosť všetkých ľudí, ktorí tak zabúdajú na svoje spasenie a uvažovala i po¬znávala, čo sú dlžní Kráľovnej a Matke svätosti za jej účasť, akú mala na našom vykúpení; aby som uvažovala o láske a úcte, akú ona preukazovala Bohu a o úcte, akú máme mať my k tejto veľkej Žene. Po tretie, mám pre¬ukázať ochotu na to, aby môj duchovný radca a vodca - a ak to bude po¬trebné - i celý svet poznal moju ničotu a biedu a ten nepatrný vďak za to, čo prijímam.
9. Na moje námietky proti tomu odpovedala najsvätejšia Panna: "Dcéra moja, svet tieto náuky veľmi potrebuje, pretože nepozná, ani ne¬preukazuje všemohúcemu Pánovi príslušnú úctu. Táto ľahostajnosť popu- dzuje jeho spravodlivosť, aby potrestal a pokoril ľudstvo. Ľudia pre svoju nedbalosť upadli, sú plní tmy a nevedia, ako majú hľadať pomoc a získať svetlo. Je to ich zaslúžený údel, pretože nedbajú na úctu a bázeň, akú majú mať." Okrem toho Najvyšší i Kráľovná mi dali ďalšie poučenie, aby mi jasne ukázali svoju vôľu ohľadne tejto práce. Zdalo sa mi, že by to bola smelosť a nedostatok lásky, keby som odmietla poučenie, ktoré mi sľúbila, aby som mohla písať dejiny jej života. Taktiež sa mi zdalo nepa¬tričné, aby som odložila písanie týchto dejín, pretože Najvyšší mi dal najavo, že teraz je vhodná doba a povedal: "Dcéra moja, keď som poslal svojho Jednorodeného Syna na svet, okrem niekoľkých duší, ktoré mi slúžili, svet bol v horšom stave, než kedykoľvek od počiatku, lebo prirodzenosť ľudská je veľmi nedokonalá a ak sa ľudstvo nepodrobí vnútornému vedeniu môjho svetla a zachovávaniu predpisov mojich služobníkov tým, že sa zrieknu vlastnej vôle a nasledujú ma, ktorý som cesta, pravda a život (Jn 14,6), a ak nebude starostlivo zachovávať moje prikázania, aby si udržalo moju priazeň, upadne do priepasti temnoty a mnohých bied, až dospeje k zatvrdenosti v hriechoch. Od stvorenia a od hriechu prvého človeka, dokiaľ som nedal Mojžišovi zákon, ľudia sa riadili podľa svojich náklonností a upadli do mnohých bludov a hriechov (Rim 8,13). Keď im bol daný zákon, dopúšťali sa opäť hriechov prestupo¬vaním zákona (Jn 7,19) a tak žili vzďaľujúc sa stále viac od pravdy a svet¬la, a približujúc sa stavu úplného zabudnutia. Vo svojej otcovskej láske poslal som večnú spásu a liek proti nevyliečiteľným slabostiam ľudskej povahy, a tým som ospravedlnil svoju spravodlivosť. A ako vtedy som zvolil príhodný čas, aby som lepšie ukázal svoje milosrdenstvo, tak i teraz som zvolil túto dobu, aby som opäť preukázal ľuďom veľké dobrodenia. Teraz nadišla hodina a príhodná doba, aby som dal ľuďom poznať príčinu môjho spravodlivého hnevu, a teraz sú správne obvinenia a usvedčenia z previnenia. Teraz ukážem svoj hnev a vykonám spravodlivosť a vyrov¬nanie. Ukážem, aká spravodlivá je moja spravodlivosť. Aby sa to uskutoč¬nilo skôr, a pretože teraz je príhodný čas, aby som zrejmejšie ukázal svoje milosrdenstvo, a pretože moja láska nesmie zaháľať, ponúknem im vhod¬ný liek, len ak ho budú chcieť použiť pre opätovné získanie mojej priazne. Teraz, v tejto hodine, keď svet dospel tak ďaleko, a kedy Slovo sa už stalo telom, smrteľní ľudia vo svojom blahobyte sa stali nedbalejší k vtelenému Slovu a menej Ho vyhľadávajú; kedy deň ich pomíňajúceho života rýchle pominie pri západe slnka času; kedy noc večnosti pre bezbožných prichá¬dza bližšie a bližšie a pre spravodlivých začne deň bez noci; kedy väčšina smrteľníkov klesá stále hlbšie do tmy svojich nevedomostí a vín, utláča¬júc spravodlivých a posmievajúc sa dietkam Božím; kedy nespravodlivým riadením štátnych záležitostí, ktoré sú voči mne nepriateľské, odporujú mojej Prozreteľnosti a mojím svätým božským zákonom pohŕdajú; kedy bezbožní najmenej zasluhujú moje milosrdenstvo, v tejto predurčenej dobe prajem si otvoriť bránu spravodlivým, cez ktorú môžu nájsť prístup k môjmu milosrdenstvu - prajem si dať im svetlo, ktorým môžu rozptýliť tmu obostierajúcu zrak ich ducha. Chcem im poskytnúť primeraný liek, aby im navrátil milosť. Šťastní sú, ktorí ho nájdu a požehnaní, ktorí ho primerane ocenia, bohatí, ktorí tento poklad nájdu a blahoslavení i veľmi múdri budú tí, ktorí ho budú skúmať a pochopia jeho divy a skryté tajom¬stvá. Chcem ukázať smrteľníkom, akú veľkú cenu má príhovor Tej, ktorá priniesla obnovenie života tým, že dala smrteľnú existenciu nesmrteľnému Bohu. Ako náhradu za to si prajem, aby ako v zrkadle videli tie podivné veci, ktoré moja ruka spôsobila v tomto čistom Tvorovi a tým mohli od¬hadnúť veľkosť svojho nevďaku. Prajem si oznámiť im veľa z toho, čo je dosiaľ skryté, čo sa týka Matky vteleného Slova, podľa môjho vznešeného ustanovenia.
10. "Tieto tajomstvá som nezjavil v prvotnej Cirkvi, pretože sú také veľké a veriaci by boli poblúdili pri ich pozorovaní a obdivovaní v dobe, kedy bolo potrebnejšie pevne založiť zákon milosti a Evanjelia. Hoci všet¬ky tajomstvá náboženstva sú v dokonalej zhode jedno s druhým, predsa ľudská nevedomosť by sa mohla ľaknúť pred ich veľkosťou a zapochy¬bovať, keď bola ešte iba v začiatkoch viera vo vtelenie a vykúpenie i k predpisom Nového Zákona. Pre tú istú príčinu povedalo vtelené Slovo učeníkom pri poslednej večeri: "Ešte veľa vám mám povedať, ale teraz by ste to nezniesli." (Jn 16,12). Tieto slová platili pre celý svet, lebo svet nebol ešte schopný poslušnosti zákona milosti a prijať vieru v Syna Božieho, a ešte oveľa menej bol schopný, aby bol zasvätený do tajomstiev
Jeho Matky. Ale teraz ľudstvo viac nepotrebuje toto zjavenie a táto po¬treba ma pobáda, aby som si nevšímal jeho zlé zmýšľanie. Svet by pocítil úľavu, keby sa ľudstvo teraz snažilo zaľúbiť sa mi úctou, vierou a pre¬mýšľaním o týchto tajomstvách, ktoré všetci z celého srdca spájajú s Mat¬kou milosti a úzko prosia o jej príhovor. Nebudem už ďalej ľuďom od¬mietať prístup k tomuto mystickému útočistnému Mestu. Preto im ho popíš a vysvetli, nakoľko to svojimi schopnosťami dokážeš. Nemienim, aby tvoj popis a prehlásenie o živote Blahoslavenej Panny boli iba názo¬rom alebo nazeraním, ale nech sú spoľahlivou pravdou. Kto má uši na po¬čúvanie, nech počúva. Nech smädní prichádzajú k živým vodám a opustia vyschnuté cisterny. Tí, ktorí hľadajú svetlo, nech ho nasledujú až do kon¬ca. Tak hovorí všemohúci Pán Boh!"
11. Toto sú slová Najvyššieho, ktoré povedal pri vyššie zmienenej príležitosti. Som poslušná autorite, ktorá mi rozkazuje a v nasledujúcej kapitole popíšem spôsob, akým sa mi dostávalo poučenia a osvietenia a ako zvyčajne vidím Pána. Tak, riadiac sa Jeho príkazmi, vysvetlím raz navždy, ako sa mi dostávalo osvietenia a potrebnej pomoci pre toto dielo, a na čo postupne pri písaní budem poukazovať.
K a p i t o l a 2
Ako mi Pán, takto pripravenej, zjavoval tajomstvá života Kráľovnej nebies
12. Hneď na začiatku tohto životopisu považujem za vhodné napísať vysvetľujúcu kapitolu, v ktorej raz pre všetky ďalšie kapitoly popíšem spôsob, ako mi Pán zjavoval tieto divy - koľko mi bolo dané a ako budem najlepšie môcť.
13. Od tej doby, kedy som začala užívať rozum, bola som si vždy ve¬domá najmä jedného daru, ktorý - podľa môjho názoru - bol najväčším darom, aký mi Boh vo svojej dobrote udelil, totiž veľká a prenikavá bá¬zeň, aby som nestratila Boha. Táto bázeň ma pudila a nútila k snahe, kráčať po lepšej a istejšej ceste a každodenne si ju od Pána vyprosovať. Chveje sa moje telo pred tebou a obávam sa súdov Tvojich (Ž 118, 120), a žijem v ustavičnom strachu: či som nestratila priateľstvo Najvyššieho, alebo či som ešte v Jeho priateľstve? Mojím chlebom vo dne - v noci sú slzy, ktoré bázeň vynútila z mojich očí (Ž 91,9). Pre tieto obavy, a pretože je teraz viac ako inokedy zapotreby, aby nasledovníci Pána konali svoje čnosti skryto a bez okázalosti, vysielala som v poslednej dobe horlivé a srdečné modlitby a prosby k Pánovi, prosiac tiež o príhovor Kráľovnú a Pannu, aby ma viedli po bezpečných cestách, ľudským očiam skrytých.
14. Ako odpoveď na tieto opätovné prosby mi Pán povedal: "Neboj sa, duša, a nesmúť, lebo ja ti dám takého ducha a ukážem ti bezpečnú cestu svetla, akú môže poznať a vymyslieť jedine jej Pôvodca. Čokoľvek je z vonka a nebezpečné, to ťa dnes opustí a tvoj poklad bude úplne skrytý. Ty ho opatruj a zachovaj si ho dokonalým životom. Ja budem riadiť tvoje kroky ku skrytej ceste, na ktorej nie sú prekážky, ktorá je spoľahlivá a čistá; kráčaj po nej." a ihneď som v sebe pocítila zmenu a vy¬soko oduševneného ducha. Môj rozum dostal nové svetlo, ktoré ho osvecovalo a naplňovalo poznaním všetkých vecí v Bohu, aj ako ich On riadi, aké sú samé v sebe a ako ich pozná a pozerá sa na ne Boh podľa miery Jeho oznámenie. Je to poznanie svetla, svätosti, sladké a čisté, prudké, prenikavé, bezpečné a živé, podnecuje lásku k dobru a nenávidí zlo. Je to dych moci Božej a pôvod najjemnejšieho svetla, ktoré pôsobí na rozum ako zrkadlo. Tak začali rozširovať svoju činnosť vyššie mocnosti a vnútorné poznávanie mojej duše. Lebo Bytosť, pomocou svetla, ktoré z nej vyžarovalo, javila sa ako nekonečná, hoci pojem o nej ostával obme¬dzený a pochopenie konečné. To je videnie, v ktorom sa Pán javil ako sediaci na tróne preveľkej velebnosti, kde - stále v medziach smrteľného človeka - videla som zreteľne Jeho vlastnosti. Čiastočne ho zahaľoval závoj, ktorý sa javil ako najčistejší kryštál a cezeň bolo možno jasne a čis¬to vidieť obdivuhodné Božie vlastnosti a dokonalosti; avšak toto videnie nie je úplné, bezprostredné, čiže nazieravé, bez akejkoľvek prekážky, ale vždy sa ho dostáva akýmsi prostredníctvom, ktorým je ten spomínaný kryštálový závoj. Nie je ťažko pochopiteľné vnímanie toho, čo závoj skrýva, hoci je to obdivuhodné, lebo duch vie, že to, čo vidí, je nekoneč¬né, a že ten, kto pozoruje, je konečný. Duch sa živí nádejou, že raz dosiah¬ne to, čo vidí a že uvidí závoj odstránený, a nebude potrebný žiaden pros¬triedok, akonáhle bude duša zbavená smrteľného tela. (II. Kor. 5,4)
15. V tomto videní sú tri rôzne cesty, čiže stupne, podľa rôznych spô¬sobov, ktorými ich božská vôľa zjavuješ a podľa naladenia ľudskej vôle. Niekedy sa ukazuje jasnejšie, inokedy menej jasne. Občas sú niektoré ta¬jomstvá zjavené s vylúčením iných, veľmi dôležitých tajomstiev. Tieto rozdiely sa obyčajne riadia podľa dispozície duše; lebo ak sa duša neudr¬žuje v pokoji, alebo ak sa dopustí nejakého poklesku, hoci aj najmen¬šieho, nedostane sa jej videnia v plnej miere. V tom videní, ktoré som popísala, možno Pána vidieť tak jasne a určite, že tu niet žiadnej pochyb¬nosti. Pritom každé videnie predchádza presvedčenie, že Boh je skutočne prítomný a vtláča sa do duše prv, než človek úplne pochopí, čo najvyšší hovorí. A z toho vedomia vzniká príjemné nútenie, povzbudzujúce dušu mocne a účinne k milovaniu, službe a poslušnosti Najvyššieho. V tomto videní sú objasnené veľké pravdy: aká cenná je čnosť a aký drahocenný poklad je, keď ju konáme a zachovávame. Ukáže sa krása a bezpečnosť čnosti a je udelená mocná túžba po dobre a súčasne sa pociťuje nenávisť a odpor k zlému, i ku všetkým nezriadeným náklonnostiam, ktoré sú v duši, ba veľmi často si ich duša úplne podmaní. Pokiaľ sa duša teší to¬muto videniu a nestratí ho, nikdy nebude premožená (Múd. 7,30), pretože toto dáva život, istotu, horlivosť a radosť. Mocne a nežne to volá a pobáda dušu k postupu dáva jej ľahkosť a živosť a pevne utvrdzuje vyššiu časť bytosti nad nižšou. Vtom čase aj telo nadobúda čulosť a oduševnenosť a je zbavené svojich rozmerov a váhy.
16. Akonáhle duša spozoruje a začne pociťovať tieto rozkošné pocity, túžobne volá k Najvyššiemu: "Trahe me post Te" - "Tiahni ma k Sebe" (Pies 1,3) a pobežíme spoločne, lebo v spojení so svojím Milova¬ným nevníma už dojmy a deje pozemské. Snaží sa bežať za vôňou mastí svojho Miláčika, začína žiť viac tam, kde býva jej láska. Keď tak odložila nižšiu prirodzenosť, vracia sa k nej len preto, aby ju napravila a obmedzo¬vala jej chúťky a žiadosti. A keď sa niekedy odvážia odbojne vstávať, duša ich rýchlo premôže, lebo už „nežijem ja, ale žije vo mne Kristus." (Gal 2,20)
17. Vo všetkých týchto účinkoch a žiadostiach sa cíti pomoc ducha Kristovho, ktorý je Bohom a životom duše (Jn 5,11) a vyznačuje sa horli¬vosťou, osvietením, svätými žiadosťami a ľahkosťou v konaní skutkov, ktoré duši vnuká. Tieto sú také, že iba Boh môže byť ich pôvodcom. Človek neprestajne cíti činnosť lásky a dôverné spolužitie s Bohom, živé a trvalé, ktoré púta pozornosť ducha k veciam Božím a vzďaľuje ho od pozemských. Kristus sa ukazuje ako žijúci v duši, prejavuje svoju moc a svojím svetlom rozptyľuje temnotu. Toto by sme mohli správne označiť, akoby sme stáli vo vchode do domu Pána; lebo tu duša vidí lesk vychá¬dzajúci z majáka Baránka Božieho. (Zjv 21,23)
18. Nehovorím, že toto je všetko svetlo, je to iba časť svetla; a to po¬zostáva v poznaní vecí, ktoré sú nad schopnosti a sily tvora. Pomocou tohto videnia Najvyšší posilňuje rozum istou bystrosťou a svetlom, čím ho uschopňuje prijímať vysoké vedomosti. Okrem toho takto udelená ve¬domosť je spojená s istotou, akú má viera, ktorú pociťujeme pri obyčaj- nejších pravdách zjavenia. Viera sprevádza videnie a Všemohúci udeľuje duši schopnosť, aby si vážila cenu tejto múdrosti a svetla, ktoré jej vlieva. Jej svetlo je neuhasiteľné (Múdr. 7,10) a všetky dobré veci a šľachetnosť veľkej ceny mi prišli s ňou. Toto svetlo ma predchádza a riadi moje kroky (Múdr 8,16), a zmocnil som sa ho bezpečne a túžil som hovoriť o ňom bez závisti a neskrýval som jeho prednosti. Je to podieľanie sa na Božstve a Jeho prítomnosť je veľkou rozkošou a radosťou. Ochotne učí veľkým veciam a vzdeláva srdce; s nepremožiteľnou silou zapudzuje klamné veci tohto sveta a cíti nesmiernu horkosť už aj len pri pohľade na ne. Duša, ktorá je ním osvecovaná, opúšťa veci pominuteľné a zalieta do posvätné¬ho úkrytu večných právd. Vchádza do pivnice vínnej (Šal 2,4), kde Naj - vyšší usporaduje vo mne svätú lásku. A táto ma učí byť trpezlivou a nezá¬vidieť (I. Kor 13,4), byť láskavou bez pohoršenia (I. Kor 13,4), byť zba¬vená pýchy, ctižiadosti a hnevu, o žiadnom nemyslieť zlé a všetko znášať. Jeho hlas je stále vo mne. (Prís 8,1) Tajne a mocne ma nabáda konať to, čo je nanajvýš sväté a čisté, učí ma všetkým veciam; a keď neuspokoju¬jem, hoci i v najmenšom, karhá ma a neprehliadne ani najmenší bod.
19. Toto je ono svetlo, ktoré súčasne osvecuje, povzbudzuje k horli¬vosti, učí, napomína, karhá a oživuje, volá a zastrašuje, varuje a núti, uka¬zuje jasne rozdiel medzi dobrom a zlom, odkrýva taje a hĺbky, dĺžku a šír¬ku (Ef 3,18); to mi zjavuje svet, jeho stav, náklonnosti, klam, lži a faloš jeho milovníkov a nasledovníkov. Nadovšetko ma učí pohŕdať svetom, šľapať po ňom a povznášať sa k výšinám Pána, Vládcu vesmíru. V Jeho velebnosti poznávam a vidím riadenie všetkých vecí (Múd 7,17), moc živ¬lov, začiatok, stred a koniec času, jeho zmeny a rôznosť, postup rokov, harmóniu všetkých tvorov a ich vnútornú hodnotu, všetky tajomstvá ľudí, ich konanie aj myšlienky, ako ďaleko zablúdili od Pána, nebezpečenstvo, v akom žijú a ich bludy, štáty a ich vlády, ich krátke trvanie, veľkú nestá- losť, ich začiatok i koniec, správne i falošné zásady, ktorými sa riadia. Toto všetko sa poznáva a jasne vidí v Bohu pomocou onoho svetla, ba i to, čo sa týka jednotlivých osôb a okolností. Akonáhle však duša zostúpi do nižších podmienok a do obyčajného stavu, v ktorom musí používať iba podstatu, alebo získaný návyk tohto osvietenia a nemôže používať jeho úplný lesk, stáva sa toto vysoké, vyššie zmienené poznanie osôb, pomerov a tajných myšlienok, viac zúžené a obmedzené. V tomto nižšom stave po¬znávam iba toľko, koľko je potrebné, aby som sa chránila nebezpečenstva a utekala pred hriechom a cítila úprimnú sústrasť s inými ľuďmi, hoci ne¬mám dovolené hovoriť s niekým otvorene o tom, čo mi bolo zjavené o ich zlom stave. Toho ani nie som schopná, i keby som chcela, lebo sa mi zdá, akoby som onemela, výjmuc prípadov, kedy mi Pôvodca tohto svetla do¬volí a nariadi, aby som niektorého blížneho napomenula. Avšak ani v ta¬kých prípadoch nesmiem prezradiť spôsob poznania, ale musím hovoriť k srdcu, používať jasné dôvody, obyčajné, jednoduché, láskavé presvedčo¬vanie, zakotvené v Bohu. Zároveň ma žiada, aby som sa modlila za to, čo potrebujú, čo mi za tým účelom oznamuje.
20. Hoci všetky tieto veci mi boli zjavené veľmi zreteľne, predsa mi Pán neukázal konečnú skazu niektorej duše, ktorá si sama pripravila za¬tratenie. Túto vedomosť mi Božia Prozreteľnosť nedala, pretože spravod¬livý Boh nepovažuje za vhodné zjavovať zatratenie duše, len keď je k tomu nejaký dôležitý dôvod; a myslím, že keby mi ukázal túto hrôzu, že by som zomrela od žiaľu. Taký by bol nepochybne účinok takého hrozné¬ho zjavenia - taký veľký žiaľ spôsobuje pohľad na dušu naveky odlúčenú od Boha. Ja som aj prosila, aby mi nebol ukázaný žiaden človek, ktorý si sám zavinil svoje zatratenie. Nezdráhala by som sa, hoci s nasadením vlastného života, oslobodiť kohokoľvek z moci hriechu, ani by som nič nenamietala, keby som hádam aj musela vidieť terajší stav takej duše; ale kiež by som nikdy nevidela nikoho, kto by nemohol byť spasený.
21. Toto svetlo mi bolo dané na to, aby som ho opatrne a múdro po¬užívala, ale nie, aby som podrobne odhaľovala svoje tajomstvá. Hoci stále ostáva nepodstatným, predsa vo mne trvá ako nejaká podstata, ktorá oži¬vuje a pochádza od samotného Boha, takým istým spôsobom, ako zvyk osvojovať si dobré ovládanie nižších chúťok a pocitov. Okrem toho vo vyššej časti mojej duše požívam videnie a príbytok pokoja, chápem tajom¬stvá a svätosť života Kráľovnej nebies, aj iné tajomstvá týkajúce sa viery, ktoré mi boli stále ukazované a sprítomňované v tomto spoľahlivom svet¬le. A keď niekedy ako tvor zostúpim na vybavovanie ľudských záležitostí, Pán ma hneď volá, síce sladko, ale neúprosne prísne, a opäť upútava moju pozornosť na svoje slová a učenie, aby som náležíte uvažovala o týchto tajomstvách, o milostiach a čnostiach, a o rôznych vnútorných i vonkaj¬ších úkonoch Panenskej Matky, ktoré vysvetlím neskoršie.
22. Tak keď som v stave osvietenia, ako je hore uvedené, vidím a po¬znávam tiež Kráľovnú a Paniu, ako so mnou hovorí; tiež anjelov, ich prirodzenosť a vznešenosť. Niekedy ich vidím a poznávam v Pánovi a inokedy samotných, ale s tým rozdielom, že keď ich vidím iba samot¬ných, zostúpim na nižší stupeň poznania. Na tomto stupni videnia hovo¬rím so svätými kniežatami a oni hovoria so mnou a vysvetľujú mi mnohé tajomstvá, ktoré mi Pán ukázal. Podobne aj nebeská Kráľovná zjavuje a predkladá mi rôzne tajomstvá jej presvätého života. Každú z týchto by¬tostí poznávam s veľkou určitosťou a jasnosťou a cítim božský účinok, aký každá z nich vyvoláva v mojej duši.
23. Keď však vidím tie isté bytosti v Pánovi, vidím ich ako v zrkadle, voľne umiestnené Jeho Velebnosťou; takto mi ukazuje svätých podľa svo¬jej ľubovôle. Tieto pohľady sú veľmi jasné a zreteľné a majú veľký úči- nok na moju dušu. Týmto podivuhodným svetlom poznávam i samého Pána, ako aj svätých a ich vynikajúce cnosti a obdivuhodné skutky; podobne i spôsob, akým tieto cnosti konajú pomocou milosti, ktorá ich činí schopnými na toto všetko (Flp 4,13). V takom stave poznávania je tvor naplnený väčšou a plnšou radosťou, ktorá ešte zvyšuje silu a uspokojenie duše a privádza ju akosi do rovnováhy na stred jej príťažli¬vosti. Lebo čím viac je toto svetlo duševné, a čím menej telesné alebo domnelé, tým mocnejšie a vyššie sú účinky a tým je tiež podstatnejšia a istejšia získaná vedomosť. Avšak aj tu je rozdiel: lebo videnie a po¬znávanie samého Boha, ktorého vlastnosti a dokonalosti sú zvrchované a ich účinky nevýslovne sladké a príjemné, videnie a poznávanie tvorov, hoci i v Pánovi, je nižšieho rádu. Zdá sa mi, že tento nižší rád vzniká v duši samotnej, pretože jej vlastná schopnosť k videniu je tak obmedze¬ná, že nemôže tak dobre poznať a pozorovať Boha, keď Ho pozoruje spolu s tvormi, než keď Ho vidí samotného, bez tvorov. Tiež toto videnie Boha samotného je spojené s plnšou radosťou, než videnie tvorov v Bohu. Toto poznávanie Boha je také delikátne, že každá pozornosť, ktorú venu¬jeme niečomu inému, čo je s Ním spojené, do istej miery mu uberá jasnosť, prinajmenšom aspoň na taký čas, pokiaľ budeme v našom smrteľ¬nom stave.
24. V nižšom stave, ktorý som hore spomenula, vidím najsvätejšiu Pannu i anjelov samotných a tiež ich spôsob, ako ma poučujú, hovoria so mnou a osvecujú ma. Vidím, že podobným spôsobom sa osvecujú anjeli navzájom, spolu sa stýkajú a hovoria, keď anjeli vyšších rádov osvecujú nižších. Prvou príčinou tohto svetla je Pán, ale Kráľovná, ktorá ho obdrža¬la v najvyššej plnosti, udeľuje ho akoby nejakým prielivom vyššej časti mojej duše, a tak začínam poznať jej vznešenosť, jej výsady a tajomstvá tým istým spôsobom, ako nižší anjeli poznávajú to, čo im zjavujú vyšší duchovia. Kráľovnú spoznávam tiež podľa náuk, ktoré mi dáva, podľa im vlastných účinkov i podľa iných hodnôt, ktoré cítim a prežívam a ktoré sa vyznačujú čistotou, vzletom a istotou týchto videní. Niet v nich nič nečis¬té alebo nejasné, nič klamné, alebo podozrivé; a nie je predomnou skrýva¬né nič, čo je sväté, čisté a pravdivé. To isté sa mi stáva v primeranej miere, keď rozprávam s anjelmi; Pán sám ma často poučoval, že ma osvecujú a stretajú sa so mnou tým istým spôsobom, akým sa zhovárajú navzájom jeden s druhým. Často sa stáva, že tieto osvietenia dostávam postupne cez všetky tieto prielivy a prieduchy: Pán dáva vedomosť či svetlo, najsvätejšia Panna mi ich zjavuje a anjeli mi ich slovami vyklada¬jú. Inokedy zas (a to najčastejšie), Pán mi ich vštepuje a učí ma svoje svä¬té pravdy, niekedy najsvätejšia Kráľovná a niekedy svätí anjeli. Niekedy sa mi dostáva iba pochopenie určitých vecí, a ich vyjadrenie vhodnými slovami je ponechané na mňa. Vo voľbe vhodných výrazov sa môžem z dopustenia Božieho aj mýliť, lebo som iba nevedomá žena a musím sa spoliehať iba na to, čo som počula. Ak sa vyskytnú nejaké ťažkosti pri vy¬svetľovaní mojich videní, obyčajne hľadám radu u svojho majstra a du¬chovného vodcu, zvlášť v ťažkých prípadoch.
25. Za takých podmienok a v takom stave zriedkakedy vidím telesné zjavy, ale niekedy vidím predstavové, tieto sú ovšem oveľa nižšieho stup¬ňa, než tie vyššie, viac duševné videnia, o akých som až doteraz hovorila. Môžem však smelo tvrdiť: vo všetkých duchovných osvieteniach, ktoré dostávam, či veľkých alebo malých, nižších alebo vyšších, či už prichá¬dzajú od Pána, od blahoslavenej Panny alebo od anjelov, vo všetkých do¬stávam hojnosť svetla a pomôcok spásy, ktoré mi dávajú schopnosť vidieť a poznávať pravdy a možnosti väčšej dokonalosti a svätosti. Cítim v sebe Božskú silu, ktorá ma pobáda ku snahe k väčšej čistote mojej duše, k po¬kroku v milosti Božej, s pomocou ktorej som ochotná i zomrieť pre ňu a konať všetko s väčšou dokonalosťou. S pomocou tých rôznych stupňov, ktoré som už popísala, učím sa poznávať všetky tajomstvá života Kráľov¬nej nebies, na veľký pokrok a potešenie mojej duše. Za toto všetko z celé¬ho srdca a zo všetkej mysle svojej ďakujem Všemohúcemu, vyvyšujem Ho, klaniam sa Mu a chválim Ho ako všemohúceho, svätého, silného a obdivuhodného Boha, nanajvýš chvályhodného a slávneho, ktorému buď všetka časť a sláva na veky vekov. Amen.
K a p i t o l a 3
O poznaní božstva a o rozhodnutí pre stvorenie sveta
26. Ó, Kráľu najvyšší a Pane najmúdrejší; aké nevyspytateľné sú súdy Tvoje a nevystihnuteľné cesty Tvoje! (Rim 11,33), Nepremožiteľný Bože, ktorý si živý naveky, ktorého začiatok nie je známy! (Ekl 18,1). Kto pochopí Tvoju veľkosť a kto je hodný veľkého Tvojho diela, alebo kto Ti môže povedať, prečo si stvoril tieto veci? (Rim. 9,20). Si vyvýšený nad všetko a náš zrak Ťa nemôže dosiahnuť a náš rozum Ťa nemôže pochopiť. Buď velebený, mocný Kráľ, lebo Ty si ráčil zjaviť mne, svojej otrokyni a biednemu pozemskému červíkovi, veľké sväté tajomstvá a nevyspytateľ¬né záhady, povýšil si prebývanie moje pozdvihnúc dušu moju do výšin, v ktorých som videla zjavy, ktoré nie je možné popísať. Videla som Pána a Stvoriteľa všetkých vecí, videla som velebnosť Bytosti, ktorá je sama od seba prv, než stvorila všetky iné veci. Neviem, akým spôsobom mi to bolo ukázané, ale viem, čo som videla a pochopila. Jeho velebnosť, obsahujúca všetky veci vie, že keď hovorím o Jeho Božstve, je moja myseľ nečinná, moja duša stiesnená, moje schopnosti sú nečinné a vyššia časť mojej by¬tosti opúšťa nižšiu, telesnú časť, pohŕda všetkým, čo je zmyselné a vznáša sa k svojmu Milovanému, zanechávajúc bezživotné telo, ktoré by mala udržovať pri živote. Pri takých výletoch a vychádzkach lásky, moje oči pretekajú slzami a jazyk onemie. Ó, môj najvyšší a nevystihnuteľný Pane, nekonečný Predmet môjho poznávania! Aká som zničená pri pohľade na Teba, nezmerateľného a večného a ako sa zvíjam v prachu, sotva sa po¬znávajúc. Ako sa môže odvážiť moja nepatrnosť a biednosť obdivovať Tvoju vznešenosť a velebnosť? Oživuj, ó Pane, moju bytosť, posilňuj môj zrak, vdýchni život do mojej bázne, aby som bola schopná popísať, čo som videla a tak splnila Tvoj rozkaz.
27. Videla som Najvyššieho a zároveň som pochopila, ako Jeho ve¬lebnosť je sama od seba. Bola mi udelená jasná vedomosť a správny pojem, čo to znamená; Boh nekonečný vo svojej podstate a vlastnostiach, večný, nadovšetko vznešený, bytie v troch Osobách, jeden pravý Boh.
V troch Osobách z dôvodu trojakých činností navzájom sa poznávajúcich, navzájom si rozumejúcich a navzájom sa milujúcich; jeden, ako pre zais¬tenie tohoto dobra večnej jednoty. Je to Trojica Otca, Syna a Ducha Sväté¬ho. Otec nebol učinený ani stvorený, ani splodený, nemôže byť rozplo- dzovaný alebo mať počiatok. Videla som, že Syn vzniká iba z Otca več¬ným plodením a sú si rovní vo večnom trvaní, a že je počatý plodnosťou Ducha Otcovho. Duch Svätý vychádza z Otca i Syna účinkom lásky.
V neviditeľnej Trojici niet ničoho, čo by mohlo byť nazývané prvou alebo poslednou, väčšou alebo menšou; všetky tri Osoby sú rovnako večné a večne rovnaké; je to jednota podstaty v Trojici Osôb. Tie Osoby nie sú zmiešané, aby tvorili jedného Boha, ani božská podstata nie je rozdelená alebo oddelená, aby tvorila tri Osoby, ktoré sú celkom rozdielne, Otec, Syn a Duch Svätý, predsa však sú jedno a to isté Božstvo, sú si úplne rov¬né v sláve, vznešenosti, moci, večnom trvaní, v nesmiernosti, múdrosti, svätosti a vo všetkých vlastnostiach. Hoci sú to tri Osoby, ktoré obsahujú všetky tieto nekonečné dokonalosti, je to predsa iba jeden pravý, svätý, spravodlivý, mocný, večný a nezmerateľný Boh.
28. Obdržala som tiež poznanie, ako táto Trojica poznáva Seba jednoduchým pohľadom a nepotrebuje žiadne nové alebo zvláštne po¬znanie. Otec vie, čo vie Syn, a Syn a Duch Svätý poznajú myseľ Otcovu. Porozumela som, ako sa navzájom milujú rovnakou a nezmerateľnou láskou, aká je ich jedna nerozdeliteľná a rovnaká jednotnosť vedomia, lásky a činnosti, aká jednoduchá je ich netelesná a neviditeľná prirodze¬nosť, božská podstata pravého Boha, v ktorej sú zlúčené všetky do¬konalosti v ich najvyššej a nekonečnej miere.
29. Naučila som sa tiež poznávať hodnotu tých dokonalostí najvyš¬šieho Pána; že je krásny bez škvrny, veľký bez miery, dobrý bez potreby obmedzovania, večný bez dĺžky času, silný bez akejkoľvek slabosti, žijúci bez známky slabnutia, pravdivý bez klamú, prítomný na všetkých miestach, ktoré naplňuje a nezaplňuje, je vo všetkých veciach bez zabera- nia nejakého miesta. Niet žiadnej nezrovnalosti v Jeho láskavosti, ani žiadneho nedostatku v Jeho múdrosti. Vo svojej múdrosti je dokonalý, v rozhodnutiach presný, súdoch spravodlivý, vo svojom zmýšľaní nanajvýš tajomný, vo svojich slovách nanajvýš pravdivý, v skutkoch svätý, v bohatstve prehojný. Žiadne miesto nie je Mu príliš široké a úzkosť miesta Ho nestesnáva. Jeho vôľa sa nemení, zármutok Mu nespôsobuje bolesti, minulosť u Neho nekončí a budúcnosť neprichádza. Ó, Ty večná Bezrozmernosť, aké nesmierne priestory som v Tebe videla! Akú nezme- rateľnosť vidím v Tvojej nekonečnej Bytosti! Zrak sa neobmedzuje ani neunavuje v hĺbkach Tvojho Bytia. Je to nemeniteľná podstata, Bytosť nad všetky bytosti, najdokonalejšia svätosť, nezmeniteľná pravda; je to nekonečnosť, dĺžka, šírka, výška a hĺbka, sláva i jej pôvod, pokoj bez únavy, dobrota nezmerateľná. To všetko som videla súčasne, ale nedostáva sa mi schopnosť všetko dôkladnejšie popísať.
30. Videla som Pána, ako bol pred stvorením čohokoľvek a s veľkým úžasom som pátrala zrakom, kde by bol trón Najvyššieho, lebo najvyššie nebo nebolo, ani nižšie. Nebolo ani slnko, ani mesiac, ani žiadne hviezdy, ani nejaké prvky, iba Stvoriteľ, bez akýchkoľvek tvorov. Všetko bolo prázdne, bez anjelov, bez ľudí, bez zvierat. Pochopila som, ako sa musí nutne uznávať, že Boh má svoje bytie sám od Seba, že sám sebe postačí a nepotrebuje veci stvorené, pretože je taký nekonečný vo svojich vlast¬nostiach pred stvorením, ako i po stvorení vecí a tieto vlastnosti bude mať po celú večnosť, pretože sú v Ňom ako v samostatnej, nestvorenej Pod¬state. Žiadna dokonalosť, ktorá je v sebe čistá a podstatne ako taká, nemô¬že Jeho Božstvu chýbať, pretože Boh jediný je, ktorý je , v Ňom sú všetky dokonalosti stvorených vecí v najvyššej a nevýslovnej miere. Všetky os¬tatné veci, ktoré existujú, majú svoju existenciu iba z tejto nekonečnej By¬tosti, ako prvej príčiny ich pôvodu.
31. Vyrozumela som, že Najvyšší bol v pokojnom stave svojej Bytos¬ti, keď tri Osoby (podľa nášho ponímania vecí) sa rozhodli poskytovať svoje dokonalosti ako dobrovoľný dar. Pre lepšie porozumenie musím pri¬pomenúť, že Boh sám od seba rozumie všetkým veciam jediným, nedeli¬teľným, veľmi jednoduchým, okamžitým úkonom. Nemusí pri ich po¬znávaní ísť od jednej veci k druhej, aby svojím rozumom rozoznal a po¬chopil najprv jednu vec a potom pokročiť k poznaniu iných a skúmaniu, aké spojenie majú s tými, ktoré už poznal. Boh pozná všetky veci vo¬spolok a všetky naraz, bez rozlišovania, čo bolo, alebo čo bude, lebo všet¬ky veci naraz a spolu sú v Jeho božskom poznaní a vedomí, tak ako sú ob¬siahnuté a uzavreté v Jeho nekonečnej Bytosti od ich prvého počiatku.
32. V tomto poznaní Boha, ktoré sa obyčajne nazýva vedou jednodu¬chého rozumu, podľa prirodzeného poriadku, v ktorom rozumové po¬znanie predchádza činnosť vôle, nesmieme prehliadnuť istý postup, ov¬šem nie času, ale v prírode. Poznávame teda, že činnosť rozumová pred¬chádza činnosť vôle. Lebo podľa nášho spôsobu pozorovania vecí najprv uvažuje samotnou rozumovou činnosťou vôľa, oddelene od rozhodnutia niečo urobiť. V tomto prvom stupni či okamihu, Tri Božské Osoby úkonom rozumu prehlásili, že je príhodné vykonať zvláštne dielo a stvoriť tvorstvo, ktoré bolo, je a bude.
33. Aj keď nie som hodná, aby som poznala poriadok, akým sa Boh riadil, alebo ako ho my, obyčajní ľudia môžeme pochopiť podľa zákonov tvorenia, predsa si Jeho Velebnosť ráčila všimnúť moju žiadosť, ktorú som v tom ohľade urobila. Žiadala som Ho, aby mi zjavil, aké miesto v Božom pláne zaujímala Matka Božia a naša Kráľovná; a podľa svojej najlepšej možnosti napíšem, čo mi odpovedal a ukázal a poviem tiež niečo o poriadku, ktorý som s pomocou Božou poznala o týchto Jeho ustanove¬niach. Roztriedim ho podľa okamihov, či chvíľ, pretože ináč nemôžeme našu poznávaciu schopnosť prispôsobiť schopnostiam božským. Táto veda sa nazýva vedou zjavenou a pozostáva z božských predstáv či ob¬razov tvorov, ktorým Boh ustanovil dať existenciu a ktoré sú dielom Jeho múdrosti, ktorou pozná tvory s nekonečne väčšou presnosťou, než my ich môžeme poznať.
34. Táto božská vedomosť je jedna, veľmi jednoduchá a nedeliteľná, ale veci, ktoré vidím, sú mnohé, a pretože je v nich akýsi poriadok, podľa ktorého niektoré sú prvé a iné nasledujú, preto je potrebné túto vedomosť Božej múdrosti a poznanie Jeho vôle rozdeliť na mnoho okamihov alebo období, či výkonov, podľa toho, ako odpovedajú rôznym poriadkom stvo¬rených vecí. Pretože existencia niektorých tvorov pochádza od iných, pre¬to sú závislé na iných. Podľa toho my hovoríme, že myslel na jednu a ur¬čil ju prv, než druhú, a druhú kvôli tej prvej; a že keby si nebol prial, alebo zahrnul do svojho vopred poznaného plánu prvú, nebol by si prial ani druhú. Avšak z tohoto spôsobu reči nesmieme sa pokúšať vyvodiť domnienku, že Boh urobil rad výkonov rozumu alebo vôle; skôr tým chceme iba naznačiť, že jedny tvory sú závislé na druhých a že nasledujú jeden po druhom. Aby sme ľahšie pochopili spôsob tvorenia, používame poradie vecí ako ich vidíme, pre označenie výkonu Božieho rozumu a vôle pri ich stvorení.
K a p i t o l a 4
Ako sa Božie ustanovenia triedia podľa okamihov a čo Boh v každom zvlášť určil
35. Poznala som, že toto usporiadanie pozostáva z nasledujúcich uda¬lostí: Prvá: Že Boh poznáva svoje nekonečné vlastnosti a dokonalosti spolu so sklonom, ba nevýslovnou náchylnosťou prejaviť sa navonok. Toto poznanie Božie o prejavovaní sa navonok, je prvé. Velebnosť Božia, pozorujúc povahu svojich nekonečných dokonalostí, ich silu a účinky pô¬sobiace s veľkomyselnosťou, videl že je spravodlivé a nanajvýš vhodné, a akoby povinné a potrebné, aby sa zdieľal a vyhovel svojej náklonnosti k rozdávaniu a prejavovaniu svojej štedrosti a milosrdenstva, veľkomy- seľným rozdávaním zo seba, z hojnosti nekonečných pokladov obsia¬hnutých v Jeho Božstve. Lebo keďže je vo všetkom nekonečný, udeľova¬nie darov a milostí je pre Neho oveľa prirodzenejšie, než keď plamene šľahajú hore, alebo keď kameň podľa zákona príťažlivosti padá dole na zem, alebo keď slnko vydáva svetlo. Táto nezmerateľná hĺbka dokonalos¬tí, tento nadbytok pokladov, táto nekonečnosť bohatstva je uvedená do činnosti Jeho vlastnou náklonnosťou, aby sa rozdával. Pritom všetkom Boh vie, že rozdávaním darov a milostí sa Jeho bohatstvo nielen nezmen¬šuje, ale naopak, že jedinou cestou, aby sa rozmnožili, je, keď ich nechá vytekať z nevyčerpateľného prameňa svojho bohatstva.
36. Toto všetko videl Boh v prvom okamihu po vnútornom úsudku pomocou večného výronu. Vidiac to, cítil, ako by bol povinný zdieľať, či dávať sa navonok, lebo videl, že je to sväté, spravodlivé, milosrdné a bož¬ské tak konať; preto Ho nemohlo nič zadržať. Podľa spôsobu nášho chá¬pania môžeme si v mysli predstaviť, že Boh nemal pokoja, pokým nedosiahol predmet, po ktorom túžil, totiž tvory, u ktorých a s ktorými na¬chádza potešenie tým, že ich robí účastnými svojho božstva.
37. V tom osvietení a poznaní, ktoré dostávam, dve veci držia moje vlažné srdce v údive a rozpaľujú ho až k zničeniu. Prvá je tá náklonnosť a neznesiteľná túžba, ktorú vidím v Bohu a pevná vôľa sprístupňovať svo¬je Božstvo a poklady svojich milostí. Druhá vec je tá nevýslovná a nepo¬chopiteľná nesmiernosť tých dobrých darov, ktoré, ako vidím, túži rozdá¬vať podľa tohoto stupňa a za tým účelom, a predsa zostáva nekonečný, akoby nič nerozdal. V tejto túžbe a náklonnosti, ktorou Velebnosť Božia prekypuje, vidím Ho, že je pripravený posväcovať, ospravedlňovať a za¬sypávať darmi a dokonalosťami všetko tvorstvo spoločne, i každého tvora zvlášť. Bol by ochotný dať každému tvorovi viac, než majú všetci anjeli a serafíni dohromady; ba keby i každá kvapka v oceáne a každé zrnko na jeho brehoch, všetky hviezdy, planéty a prvky a všetky tvory boli schopné používať rozum a Jeho dary, dostali by ich bez miery, keby sa pre ne uspôsobili a nekládli prekážky ich prijatiu. Ó, aké hrozné zlo je hriech, ktorý jediný je v stave zastaviť ten mohutný prúd takých veľkých a več¬ných darov!
38. Druhým okamihom bolo potvrdenie a určenie predmetu a úmyslu tohto sprístupňovania sa Božstva navonok, menovite, aby slúžilo pre zvý¬šenie Jeho slávy a pre vyvýšenie Jeho velebnosti, i aby ukazovalo Jeho veľkosť. Toto svoje vyvýšenie videl Boh ako cieľ, pre ktorý by sa preja¬voval a urobil sa známym svojou štedrosťou v rozdávaní svojich vlastnos¬tí, a uviedol do činnosti svoju všemohúcnosť, aby mohol byť poznávaný, chválený a velebený.
39. Tretí okamih pozostával z vyvolenia a určenia poriadku a usporiadania, čiže zo spôsobu tohto sprístupňovania sa, aby sa ním do¬siahol najvznešenejší účel. Menovite poriadok, akým by sa malo postupo¬vať pri prejavovaní sa Božstva a Božských vlastností tak, aby tento postup mal patričnú príčinu a účel, a aby mohol pokračovať v najkrajšom a obdi¬vuhodnom poriadku, súlade a podriadenosti. V tomto okamihu bolo predovšetkým prehlásené, že božské Slovo má vziať na seba telo a stať sa viditeľným. Dokonalosť a zloženie najsvätejšieho človečenstva Krista, nášho Pána, bolo určené a v Božskom rozume zmodelované. Ďalej boli tiež sformované ideály ostatného človečenstva podľa vzoru Prvého. Boží duch predurčil súlad a krásu ľudskej prirodzenosti, pozostávajúce z teles¬ného ústrojenstva a oživujúcej duše, obdarenej schopnosťou poznávať a využívať svojho Stvoriteľa, rozoznávať dobro a zlo a slobodnou vôľou tohto svojho Pána milovať.
40. Poznala som, že toto osobné spojenie druhej Osoby najsvätejšej Trojice bolo prvou pohnútkou a účelom, pre ktorý predovšetkým sa má Božská bytosť a vôľa prejaviť navonok. Tie príčiny sú veľmi vznešené, takže ich nemôžem vysvetliť. Jedna z tých príčin je, že Boh sám seba po¬znávajúc, sám seba miloval, preto by mal, podľa správneho poriadku, po¬znať a milovať to, čo sa vnútorne najviac približuje Jeho Božstvu. Druhá príčina je, že keby sa Božstvo sprístupňovalo vnútorne, malo by sa sprí¬stupňovať aj navonok; lebo tak by božská vôľa i zámer začali uskutočňo¬vať svoje dielo so zreteľom na dosiahnutie najvyššieho cieľa a jeho vlast- nosti by sa prejavovali v najkrajšom poriadku. Oheň Božstva by sa rozšíril v najväčšej miere na to, čo by bolo s Ním najužšie spojené, menovite na osobne spojené Božstvo s človečenstvom; a jeho Božstvo sprístupňovalo by sa v najvyššom a najvznešenejšom stupni Tomu, ktorý mal byť najbliž¬ší Bohu v božskom poznávaní a láske a v účasti na skutkoch a sláve Bož¬stva. Lebo Boh (podľa nášho nízkeho poňatia a vyjadrovania) nemohol vydať do nebezpečenstva dosiahnutie tohto cieľa, pretože iba On sám mohol byť predmetom hodným tak podivuhodného pôsobenia. Tiež sa pa¬trilo, že keď mal Boh stvoriť mnoho tvorov, mal by ich stvoriť v takom súlade a podriadenosti, aké by bolo možné dosiahnuť v najpodivuhodnej- šej a najdokonalejšej miere. Teda v súlade s tým musia tie tvory byť podriadené najvyššiemu Vodcovi, ktorý má byť čo možno najviac a bez¬prostredne spojený s Bohom, aby tvori cez Neho mohli mať spolužitie a spojenie s Jeho Božstvom. Pre tieto a iné príčiny (ktoré nemôžem vy¬svetliť) dôstojné diela Božie mohli byť uskutočnené iba cez vtelené Slovo; cez Neho malo byť tvorstvo veľmi pekne usporiadané, čo by bez Neho nebolo možné.
41. Štvrtým okamihom bolo určenie darov a milostí, ktoré mali byť udelené človečenstvu Kristovmu, nášmu Pánovi, v spojení s Božstvom. Tu Najvyšší otvoril štedré ruky svojej všemohúcnosti a iných vlastností, aby obohatil najsvätejšie človečenstvo a dušu Kristovu čo možno najvä謚ou hojnosťou svojich darov a milostí. Tým sa naplnilo, čo neskôr pove¬dal Dávid: "Prudkosť rieky obveseľuje Božie mesto" (Ž 45,5), keď prúd Jeho darov tiekol do človečenstva Slova, udeľujúc Mu všetku vliatu vedu, milosť a dobrotu, akej Jeho svätá duša bola schopná a aká prislúchala tejto Bytosti, ktorá má byť pravým Bohom i pravým človekom, a zároveň hlavou všetkých tvorov schopných milosti a slávy, aby z tohto mocného prúdu mohli prijímať takým spôsobom, aký sa potom naozaj uskutočnil.
42. K tomuto štvrtému okamihu, podľa prirodzeného poriadku, prináleží tiež ustanovenie a predurčenie týkajúce sa Matky vteleného Božieho Slova; lebo k tomu, ako som porozumela, bol určený predovšet¬kým čistý tvor. Tak pred všetkými tvormi bola Ona počatá v božskej mys¬li, takým spôsobom a v takom stave, aký by prináležal a bol dôstojný vznešenosti a darom človečenstva najsvätejšieho Syna. Do nej ihneď bez¬prostredne tiekla rieka Božstva a Jeho vlastností so všetkou svojou prud¬kosťou, koľko len biedny tvor je schopný prijať a koľko patrilo vzne¬šenosti Matky Božej.
43. Priznávam, že pri poznávaní týchto tajomstiev a ustanovení som unesená obdivom a prichádzam do vytrženia. Keď pozorujem toto nanaj¬výš sväté stvorenie, ustanovené a počaté v Božskej mysli od počiatku a pred všetkými vekmi, tu radostne a jasavo velebím Všemohúceho za toto obdivuhodné a tajomné ustanovenie, ktorým pripravil pre nás také čisté a veľké, také tajomné ako božské stvorenie, hodné skôr aby ho všet¬ky tvory obdivovali a chválili, než aby ho niekto popisoval. V údive mô¬žem povedať so svätým Divišom Areopagitom: "Keby ma to neučila viera, a keby mi rozum nehovoril, že tú, ktorú vidím, počal Boh vo svojej mysli, ktorý jediný mohol a môže vo svojej všemohúcnosti vytvoriť taký obraz svojho Božstva, keby som na toto všetko nepamätal, mohol by som prísť do neistoty, či panenská Matka neobsahuje v sebe Božstvo."
44. Ó, aké slzy prelievali moje oči a aký bolestivý údiv zachvátil moju dušu, keď som videla, že tento božský zázrak nie je ocenený a že divy Najvyššieho nie sú ukázané všetkým ľuďom. Mnohé sú známe, ale oveľa viac ich je neznámych, pretože táto zapečatená kniha nebola dosiaľ otvorená. Som vo vytržení, keď hľadím na tento stánok Boží a pozorujem, že Jeho Pôvodca je obdivuhodnejší vo stvorení tohoto Stánku, než vo stvorení celého ostatného sveta, aj keď rozmanitosť tvorov hlása podivu¬hodnú moc ich Stvoriteľa. V tejto Kráľovnej samotnej je obsiahnuté viac pokladov, než vo všetkých ostatných tvoroch dohromady, a rozmanitosť i vzácnosť jej bohatstva oslavuje Pána viac, než všetky iné tvori.
45. Tu (podľa spôsobu nášho chápania) bol urobený sľub a akoby zmluva so Slovom o stupni svätosti, dokonalosti a darov milostí, ktoré má mať Mária, Jeho Matka. Tiež o ochrane, podpore a obrane, ktorou má byť vybavené toto pravé Božie Mesto, v ktorom Jeho velebnosť pozorovala milosti a zásluhy, ktoré Ona pre seba získala a zároveň ovocie nazhromaž¬dené pre Jeho ľud láskyplným splácaním, ktoré Ona mala robiť Jeho majestátu. V tom istom okamihu a ako na treťom a poslednom mieste ustanovil (rozhodol) sa Boh stvoriť miesto a obydlie, kde má vtelené Slovo a Jeho Matka žiť a bývať. Lebo hlavne pre nich Boh stvoril nebo a zem s ich hviezdami a živlami i so všetkým, čo je na nich. Ďalej tento úmysel a rozhodnutie uzavieralo stvorenie bytostí, ktorých má byť Ježiš hlavou a kráľom, aby s kráľovskou obozretnosťou mohlo byť vopred uro¬bené všetko potrebné a príslušné usporiadané.
46. Prichádza k piatemu okamihu, hoci v skutočnosti som už našla, čo som hľadala. V tomto piatom okamihu bolo ustanovené stvoriť anjel¬skú prirodzenosť, ktorá je vznešenejšia a podobnejšia duchovnej bytosti Božskej, a zároveň bolo premyslené a určené rozdelenie, či usporiadanie anjelských zástupov do deviatich zborov v troch hierarchiách. Tieto budú stvorené predovšetkým na oslavu Božiu, aby slúžili Jeho Božskej Veleb¬nosti, aby Ho poznávali a milovali, a po druhé, aby napomáhali, chválili, ctili, klaňali sa a slúžili božskému človečenstvu večného Slova, uznávajúc
Ho za hlavu a uctievajúc Ho tiež v Jeho Matke, nanajvýš svätej Márii, Kráľovnej týchto anjelov. Títo anjeli boli poverení, "aby ich (Ježiša a Máriu) na rukách nosili na všetkých cestách" (Ž 90,12). V tomto okami¬hu Kristus, náš Pán svojimi nekonečnými, chystanými a predvídanými zá¬sluhami, získal pre nich všetky milosti, ktoré mali dostať. On bol ustanovený za ich Hlavu, Vzor a zvrchovaného Kráľa, ktorému majú byť poddaní. I keby počet anjelov bol nekonečný, zásluhy Krista, nášho naj¬vyššieho Boha, boli by prehojne stačili obdariť všetkých potrebnými milosťami.
47. Do tohoto okamihu patrí tiež predurčenie dobrých a zavrhnutie zlých anjelov. Boh vo svojej vševedúcnosti videl skutky prvých i druhých, i právo na predurčovanie podľa Jeho slobodnej vôle a milosrdnej štedrosti tých, ktorí by poslúchali a vzdávali Mu úctu, a zavrhnutie podľa Jeho spravodlivosti tých, ktorí by vo svojej pýche a neposlušnosti následkom svojej nezriadenej sebalásky povstali proti Jeho Velebnosti. V tomto oka¬mihu bolo tiež určené najvyššie nebo na prejavenie Jeho slávy a pre od¬menu dobrých, tiež zem a iné nebeské telesá pre iných tvorov, okrem toho uprostred, či v hĺbke zeme bolo určené peklo pre potrestanie zlých an¬jelov.
48. V šiestom okamihu bolo ustanovené stvorenie ľudí a ľudského spoločenstva pre Krista, ktorý už bol v božskej mysli a vôli utvorený, a podľa Jeho obrazu a podoby má byť učinený človek, aby vtelené Slovo malo bratov Jemu podobných, ale nižších, než má byť On a ľud Jeho prirodzenosti, ktorého by bol Hlavou. V tomto okamihu bol ustanovený poriadok pre stvorenie celého ľudského pokolenia, ktoré malo začať od jedného muža a jednej ženy a množiť sa, až by podľa predurčeného poriadku sa narodila Panna a jej Syn. Vzhľadom na zásluhy Krista, nášho Spasiteľa, boli predurčené milosti a dary, a tiež pôvodná spravodlivosť, keby ju boli zachovali. Pád Adamov bol predvídaný a v ňom pád všetkých ostatných, okrem Kráľovnej, ktorá nebola zahrnutá v tomto ustanovení. Ako liek bolo ustanovené, že najsvätejšie človečenstvo má byť schopné utrpenia. Predurčení boli vyvolení dobrovoľne darovanou milosťou a predvídaní boli zavrhnutí s prísnou spravodlivosťou. Všetko, čo bolo primerané a potrebné pre zachovanie ľudského pokolenia a pre dosia¬hnutie účelu vykúpenia a predurčenia, bolo vopred zriadené (pred- zriadené) bez toho, že by prekážalo slobodnej vôli človeka; lebo také ustanovenie bolo primeranejšie Božej povahe a spravodlivosti. Nebolo im spôsobené žiadne bezprávie, lebo keď so slobodnou vôľou mohli hrešiť, tak tiež pomocou milosti a svetla rozumu mohli sa hriechu zdržať. Boh nezrušil právo žiadneho, lebo nikoho neopustil ani nikomu neodoprel, čo potreboval. Pretože Jeho zákon je vpísaný do ľudských sŕdc, nikto sa ne¬môže vyhovárať, že Boha, ako najvyššie dobro, nepoznal a nemiloval.
49. Pri pozorovaní týchto tajomstiev som veľmi jasne a presvedčivo videla vznešené dôvody, prečo sa Boh zjavil a prejavil taký veľkodušný, čo by malo ľudí pohnúť k tomu, aby Ho chválili a klaňali sa veľkosti Stvoriteľa a Vykupiteľa všetkých. Videla som tiež, akí sú ľudia ľahostajní v uznávaní týchto povinností a v odplácaní sa za túto láskavosť, a bola som upozornená na sťažnosti a hnev Najvyššieho za túto ľahostajnosť. Jeho Velebnosť ma žiadala a napomenula, aby som sa varovala takej ne¬vďačnosti, ale aby som Mu prinášala obetu chvály a novej piesne a aby som Ho zvelebovala menom všetkých tvorov.
50. Ó, najvyšší a nevystihnuteľný Pane! Kiež by som mala lásku a dokonalosť všetkých anjelov a spravodlivých, aby som mohla náležite vyznávať a chváliť Tvoju veľkosť a vznešenosť. Uznávam, veľký a moc¬ný Pane, že také biedne stvorenie ako som ja, nezasluhuje také výsady, aby mi bolo dopriate jasné a vznešené poznanie svetla Tvojej vznešenej Velebnosti. Pri pohľade na Tvoju veľkosť poznávam svoju nepatrnosť, ktorú som až do tejto blaženej chvíle nepoznala; tiež som nepoznala veľkú cenu a vznešenosť cnosti pokory, ktorej sa možno v tomto poznaní naučiť. Nechcem povedať, že som si túto cnosť už osvojila, ale tiež nemôžem za¬mlčať, že mi ukázali istú cestu, ktorá k nej vedie. Tvoje Svetlo, ó najvyšší Pane, ma osvecuje a Tvoja svieca mi ukazuje cestu (Ž 118, 105), takže vidím, čo som bola, čo som a bojím sa toho, čím môžem byť. Ty, Kráľu najvyšší, osvietil si môj rozum a roznietil moju vôľu nanajvýš vznešeným javom. Celkom si ma privábil, aby som Ťa hľadala, a toto si prajem oznámiť všetkým pozemšťanom, aby ma nechali na pokoji, ako ja nechá¬vam ich. "Môj Milý je môj, a ja (hoci toho nie som hodna) som Jeho" (Veľpieseň 2,16). Posilni, ó, Pane, moju slabosť, aby som mohla bežať k Tebe a keď Ťa dosiahnem, aby som Ťa nikdy nepustila alebo ne¬stratila.
51. Táto kapitola je veľmi krátka a nedostatočná; hovorí o veciach, o ktorých by bolo možné napísať veľa kníh, ja sa však zdržujem, pretože neviem hovoriť, lebo som obyčajná žena. Mojou hlavnou snahou bolo vy¬svetliť počiatok a predurčenie panenskej Matky v božom pláne pred všet¬kými vekmi (Ekl. 24,14). To, čo som videla naviac, o tomto veľkom ta¬jomstve, zmenilo moje vnútro a núti ma, aby som v tichom obdive chváli¬la Pôvodcu takej velebnosti a spolu s nebešťanmi volala: "Svätý, svätý, svätý Pán, Boh zástupov!" (Iz 6,3).
K a p i t o l a 5
Vysvetlenie týkajúce sa Písma svätého, najmä ôsmej kapitoly knihy Prísloví, na potvrdenie predchádzajúcich stránok
52. Budem hovoriť, ó, Pane, s Tvojou veľkou Vznešenosťou, lebo Ty si Boh a ja som iba prach a popol (Judit 7,18) a pokorne budem prosiť Tvoju nepochopiteľnú Nekonečnosť, aby si pohliadol z Tvojho vznešené¬ho trónu na mňa, Tvojho biedneho a neužitočného tvora a aby si bol ku mne milosrdný a osvecoval naďalej môj rozum. Hovor, ó Pane, lebo počú¬va Tvoj služobník (1. Kr 3,9). Potom Najvyšší, Napravovateľ múdrych, hovoril mi a pripomenul mi ôsmu kapitolu knihy Prísloví a dal mi pocho¬penie pre jej tajomstvá. Najprv mi pripomenul doslovne slová z tejto kapi¬toly od verša 22 do 31:
53. Verš 22: "Pán vládol nado mnou hneď od počiatku svojich ciest, prv než bol stvoril odpradávna čokoľvek."
Verš 23: "Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet." Verš 24: "Nebolo ešte morských priehlbín, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriedel s chrliacimi vodami."
Verš 25: "Prv ako sa boli hory vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila." Verš 26: "Prv ako (Boh) nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemeguli." Verš 27: "Keď zhotovoval nebesia, tam som (bola), keď odmeriaval klen¬bu nad priehlbinami morskými."
Verš 28: "Keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlám mor¬skej hlbiny."
Verš 29: "Keď vymedzoval moru jeho hranice, aby sa vody neprelievali cez svoj breh, keď ustaľoval zemské základy."
Verš 30: "Ja som bola uňho chovankou a bola som deň po deň jeho roz¬košou a hrala som sa pred Ním v každý čas."
Verš 31: "Hrávala som sa na okruhu jeho zeme a moja rozkoš je byť medzi ľudskými synmi."
54. Toto je časť Prísloví, o ktorej mi Najvyšší dal vysvetlenie, aby som jej porozumela. Najprv som myslela, že sa tie slová týkajú plánov a ustanovení v Božom predurčení pred stvorením sveta; a že ich doslovný zmysel sa vzťahuje na osobu vteleného Slova a Jeho presvätú Matku, ale v duchovnom zmysle že sa vzťahuje na anjelov a prorokov. Lebo pred ustanovením a uspôsobením vzorov ďalších hmotných tvorov, Boh stvoril a určil ich pravzor, totiž najsvätejšiu ľudskú bytosť Kristovu a Jeho naj¬čistejšej Matky, a to je naznačené prvými slovami.
55. "Pán vládol nado mnou hneď od počiatku svojich ciest." U Boha nie sú žiadne cesty, nepotrebuje ich, ale používa ich, aby nám umožnil po¬znávať Ho a aby všetky tvory, ktoré sú schopné poznať Ho, smerovali k Nemu. Na počiatku, prv než vo svojej mysli vytvoril akýkoľvek iný ide¬ál, pretože vo svojich úsudkoch si prial urobiť chodníky a otvorené cesty ku poznávaniu Božstva, ustanovil ako začiatok, že utvorí či sformuje človečenstvo Slova, ako hlavnú cestu, po ktorej by všetky ostatné tvory mohli prísť k Otcovi. S týmto ustanovením bola spojená i Jeho …