Najlepší spôsob ako spoznať falošnú cirkev a proroka, je neprítomnosť Panny Márie a ruženca. Kedže satan je klamár, dokonca ani to nezaručuje pravosť darov. Kde je Panna Mária, tam je aj Ježiš. Kde Panna Mária nie je, nie je ani Ježiš! Ak chce Boh niekoho spasiť, vnukne mu lásku k Panne Márii. Sv. Alfonz Liquori. Je celkom možné, že sa pápeži pomýlia a robia hriechy.Aj sv. Peter zlyhal. Ale žiaden svätý kvôli hriechom pápeža katolícku Cirkev neopustil !!!!!!!
Znaky falošných prorokov:hlásanie evanjelia prosperity, zisku a zdravia. (žiadne utrpenie, kríž, obeta) Dávajme si pozor na spoločenstvá, kde sa nehovorí o Panne Márii a sú odtrhnutí od kat. Cirkvi. Panna Mária je prvou a pravou charizmatičkou cirkvi. Ona je prostrednicou všetkých milostí. Prvý a pravý charizmatik je Panna Mária, znakom pravého charizmatika je ju uznáva, a modlí sa ruženec. Je pápež František heretik
Všimnite si, výrok ktorý používajú faloš. charizmatici, používal to aj satan pri Eve keď ju zviedol, budeš ako Boh. Rovnaký princíp chce aplikovať satan na učenie charizmatického hnutia.
Boh mi povedal ....... že chce, aby bol každý uzdravený z choroby? Boh mi povedal....... že chce, aby bol každý bol bohatý? Boh mi povedal....... že môžeme prikázovať anjelom? Boh mi povedal ....... že dostaneme videnia? Boh mi povedal ....... že musíme hovoriť jazykmi? Boh mi povedal ....... že od Neho dostaneme proroctvá Boh mi povedal ....... že budeme schopní vyháňať démonov?
Ich známe Boh mi povedal, ja to cítim -je pýcha satana, a potrvdzuje to aj bývali odpadli katolík: Návrat do katolíckej Cirkvi, Mudr. Hunák
Stále viac prichádza vlna protestantizmu. Oni dávajú to, čo ľudia hľadájú ale nie vždy je to, čo hľadajú je pravda. Oni prichádzajú pod rúškom, že Ježiš ťa miluje, uzdravuje. Samá chvála. Tam ale nie je kríž, a Panna Mária. Zostávajú v jednej rovine – evanjelia prosperity a neposúvajú sa ďalej.
Piotr Glas nazýva protestantov v katolíckej cirkvi falošnými prorokmi. Sú zamaskovaní, chodiaci svätci.
Vystupujú na veľkých miestach. Rozprávajú o krásnych veciach a chybou ľudí je, že sa na to nachytajú. Je to ale falošné chápanie, uspanie nášho svedomia a presne o to ide satanovi. Aby sme my žili vo falošnom sne, že všetko je dobré. Oni dávajú to, čo hľadáme ale nie vždy je to, čo hľadáme pravda. Oni prichádzajú pod rúškom, že Ježiš ťa miluje, Ježiš ťa uzdravuje. Samá chvála. Rozprávajú o krásnych veciach a chybou ľudí je, že sa na to nachytajú. Ľudia, ktorí nie sú ostražití a nevedia sa orientovať v duchovných záležitostiach sú ľahkou korisťou. Utrpenie má zmysel, ak sa na to pozrieme inak – cez Písmo. Ako hovorí Pavol: ,,Nechcem poznať iného, ako Ježiša ukrižovaného.“ Preto kríž protestantov nemá na sebe Ježiša.
Falošní proroci sú už vo Svätom písme v Starom zákone. Hlásali pokoj, ľahostajnosť, o nič sa netreba starať, všetko je už zaobstarané. Nevedeli prísť na to, čo chce skutočne Boh.
To, že sa niečím angažujeme, že sme v stave duchovnom, či svetskom, neznamená, že sme na správnej ceste. Falošní proroci neprivádzajú ľudí k pravej vernosti Bohu. Falošný prorok sa podlizuje ľuďom, ide mu o počty.
Sú veľmi populárni, lebo hovoria, čo chcú ľudia počuť. Piotr Glas upozorňuje, aby sme si nenechávali od laikov vkladať na seba ruky.
Môžu sa za nás modliť, ale ruky nech na nás nedávajú, je to veľmi nebezpečné. Nedajme sa zviesť falošnými prorokmi! V Biblii v liste Galanťanom: ,,Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!
Bľabotanie cudzími nezrozumiteľnými jazykmi, zdvíhanie rúk, tancovanie počas omše, zbesilé vykrikovanie počas modlitieb, odpadávanie po zemi. Sú to prejavy Sv. Ducha? sú to mraky bez dažďa. Charizmatici hovoria, že i v Starom Zákone kráľ Dávid tancoval od radosti a tak oslavoval Hospoda Boha... Oni vraj robia podobne. Ideálom pre každého kresťana však nie je Dávid. (Veď mimochodom napr. Dávid mal v háreme okolo 1000 žien...)
Máme byť ako Ježiš! Ježiš je celý život nenápadný, nevtieravý, skromný, – a predsa s kľudom robí zázraky, predpovedá budúcnosť... My nežijeme v Starom, ale v Novom Zákone. «Charizmatika» si dnes pod vplyvom protestantizmu mnohí mýlia s «extatikom». Ozajstný charizmatický kresťan je kľudný a vyrovnaný v správaní sa – ako Ježiš a Mária
Démonické učenie Mary Baker Eddy. Obaja učili, že ľudia sú božskí, a učili „zákon príťažlivosti“, čo sú základné doktríny učiteľov Slova viery. E. W. Kenyon, považovaný za otca hnutia, študoval Quimbyho učenie, ako aj Science of Mind, Christian Science a Unity School of Christianity (všetky nekresťanské kulty). Kenneth Hagin
Podľa Colliera, ktorý sa zúčastnil Zenorových stretnutí v chráme Agasha v Los Angeles, bolo počuť nielen „ducha démona“ Mary Baker Eddyovej, ale aj ducha „Ježiša SATANA“, ktorý údajne hovoril cez Zenon Agasha, neustále zdôrazňuje „reinkarnáciu“ so zmienkou „ materializácia“; seansové vystúpenia zo „sveta duchov“ s „materializovanými“ zosnulými príbuznými; tranzy pod „kontrolou“ a iné „psychické javy“.
Kennith Hagin študoval u Kenyona, Kenneth Copeland u Hagina. Títo traja muži sú pre hnutie primárni.
Hnutie viery, je známe ako Evanjelium prosperity, a stalo vážnou hrozbou pre kresťanstvo. Prívrženci viery si nárokujú rovnakú moc akú má Boh, čo vedie k tomu, že človek sa stáva svojim vlastným bohom. Podľa nich Boh je povinný splniť príkaz každého, kto ho vo viere vzýva.
Hnutie Slovo viery vyrástlo z letničného hnutia na konci 20. storočia. Jeho zakladateľom bol EW Kenyon, ktorý študoval metafyzické učenie novej myšlienky Phineasa Quimbyho. základných doktrín EW Kenyona. EW Kenyon’s Damnable Heresies
bludy od Kenyona. Kristus porazil svojich nepriateľov, musel vraj duchovne zomrieť a zjednotiť sa so Satanom, aby mohol poskytnúť spásu od hriechu a uzdravenie z chorôb.
Obľúbenými zástancami hnutia pozitívneho vyznania vyučujúceho túto doktrínu sú Kenneth Hagin, Kenneth Copeland, Charles Capps, Fred Price, Robert Tilton a Jerry Savelle. [Michael G. Moriarty, The New Charizmatics (Zondervan Publishing House, Grand Rapids, Michigan)
Základným základom ich viery je chamtivosť. Každý pastor káže doktrínu viery o hromadení bohatstva, ktorú vyvinul Oral Roberts (Oral Roberts. Táto doktrína je systémom dávania a získavania a učitelia viery ju s veľkým efektom využili, aby sa obohatili.
Hnutie Slovo viery Zdá sa, že si "prevzali" myšlienky zo scientológie...a boli výrazne ovplyvnené Mary Baker Eddy. Veľa nápadov získali od okultistu z konca 19, 20. storočia menom EWKenyon. Sú heretickým kultom, ktorý neverí v Bibliu. Ich postoj k tomu, že Kristus ide do pekla a je mučený démonmi, je len jednou z mnohých heréz.
Len aby ste mali predstavu, akí sú títo ľudia slepý, Benny Hinn rozprával, že rád chodí na hrob svojho mentora, aby si "namočil" pomazanie stále prítomné v jej kostiach.
Učia, že každý je malý boh. Ich predstava viery je viac nad hmotou. Preto radi hovoria o tom, aký bohatý budete: hovoria, stále si to hovorte a stane sa to.
Toto je hnutie falošných prorokov (pripomínajúcich „super apoštolov“, o ktorých hovoril Pavol). Misionár v Mexiku s pravoslávnou presbyteriánskou cirkvou mi povedal, že existujú tri charakteristické znaky, ktoré majú všetky kulty spoločné: 1) popierajú trojicu; 2) veria v spasenie iba zo skutkov; 3) veria, že sú jedinou pravou cirkvou. atd.
Ak hnutie Slovo viery spĺňa tieto kritériá, potom ide o sektársky kult. Skutočne strácam slová, keď pomyslím na to, ako ľudia mohli podľahnúť tomuto falošnému učeniu a tak slepo nasledovať jeho šíriteľov, keď zjavne to nie je biblické. Word of Faith movement
Medzi prvé nové náboženstvá v Spojených štátoch patrili tzvAdventisti siedmeho dňa aSvedkovia Jehovovi , oba produkty milénárskej horlivosti, ktoré sa začali v polovici 19.William Miller (1782 – 1849). Miller predpovedal, že Kristus sa vráti na zem niekedy v roku 1843 alebo 1844. Neúspech Millerovho proroctva , takzvaného „veľkého sklamania“, neodradil mnohých jeho nasledovníkov, ktorí stále verili predpovedi, ale cítili, že iba Millerove výpočty boli chybný. Adventisti siedmeho dňa, sformovaní pod vedením jedného z Millerových nasledovníkov, proroka a vizionáraEllen G. White (1827 – 1915) a Jehovovi svedkovia (nástupca Medzinárodnej asociácie bádateľov Biblie), ktorú od roku 1917 viedolJoseph Franklin Rutherford (1869–1942) naďalej verí v blížiaci sa návrat Krista a koniec času.
Milenarianizmus je tiež základomHnutie New Age , ktoré vzniklo v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Hnutie New Age je extrémne eklektický konglomerát presvedčení a praktík, ktorý zahŕňa channeling, kryštálové liečenie, nové verzie šamanizmu a množstvo terapií a techník určených na „premenu“ jednotlivca na „vyššie vedomie“. Hnutie ako celok optimisticky predpokladá, že svet vstúpil alebo je na pokraji vstupu do „New Age“ (niekedy označovaného ako „Vek Vodnára“) bezprecedentných duchovných možností.
Temnejšia stránka apokalyptických očakávaní vyústila do masových samovrážd a tragických konfliktov s vládnymi agentúrami. V 70. rokoch 20. storočia menovaný vysvätený metodistický ministerJim Jones (1931 – 1978) presťahoval svoju kongregáciu (tzvPeoples Temple ) zo Spojených štátov do džungle Guyany, kde sa pokúsil vytvoriť utopickú , medzirasovú komunitu založenú na svojej myšlienke „apoštolského socializmu“, verzii kresťanstva, ktorá bola ovplyvnená súčasnou marxistickou teológiou oslobodenia . Jones, čoraz autoritatívnejšia a paranoidnejšia osobnosť, varoval svojich nasledovníkov, že sa blíži ničivá termonukleárna vojna. V roku 1978, po tom, čo skupina dotknutých rodinných príslušníkov (na čele s americkým kongresmanom) navštívila komunitu skupiny, Jones a jeho nasledovníci (spolu 913 osôb)spáchali to, čo Jones nazval „revolučnou samovraždou“, namiesto toho, aby sa podvolili tomu, čo považovali za pokus o kompromitáciu ich komunity. "Smrť je miliónkrát lepšia ako ďalších 10 dní tohto života," povedal Jones svojej skupine a "keby ste vedeli, čo je pred vami, boli by ste radi, že dnes večer prekročíte."
Podobná tragédia postihla aj Branch Davidians neďaleko Waco, Texas, 19. apríla 1993. Skupina, odnož cirkvi adventistov siedmeho dňa, sa prvýkrát usadila v blízkosti Waco v roku 1935. Po rade vodcov a vnútorných mocenských bojoch Vernon Howell, ktorý neskôr prevzal názovDavid Koresh , prevzal kontrolu nad skupinou v roku 1987. Koresh učil vysoko apokalyptické kresťanstvo a identifikoval sa s Baránkom zo Zjavenia 5, ktorý je tradične spájaný s Kristom. Obvinenia zo zneužívania detí a začatia maloobchodného obchodu so zbraňami pritiahli pozornosť úradov, čo viedlo k dlhému sporu s FBI a tragickému požiaru, ktorý zabil Koresha a približne 80 členov skupiny.
------------ Charizmatickí laici (skade ruka skade noha) vkladali ruky dokonca aj na katolíckych kňazov a modlili sa nad nimi..., pričom Sv. Písmo je jasné vo svojom učení, že nižší nemôže požehnávať vyššieho (porov. Hebr. 7,7)... Niektorí z laikov, na ktorých položili ruky sa z toho psychicky pomiatli, ba došlo i k samovražde.
Charizmatické hnutie má protestantské korene, vzniklo v 20. st. medzi protestantami v USA. Katolíci ho prevzali od protestantov o polstoročie nato... Všetky encyklopédie a iné katolícke či nekatolícke zdroje sa zhodujú v tom, že charizmatické hnutie vzniklo medzi protestantami v USA na začiatku 20. storočia. Už tento samotný fakt vzbudzuje podozrenie a otázku, prečo kresťanstvo 2000 rokov nepoznalo takéto hnutie, a ho objavilo až v modernej dobe... Talianský slovník Dizionario di Teologia Fondamentale kladie vznik tzv. charizmatického hnutia na 1. január 1901 v jednej metodistickej cirkvi v štáte Kansas, odkiaľ sa rozšíril po celých Spojených štátoch a Európe.
«Katolická charizmatická obnova má svoj dátum narodenia na začiatku roku 1967. Malá skupina mladých profesorov na katolíckej univerzite Duquesne v Pittsburghu, horliví vo viere a v apoštoláte, porovnávala vlastnú ochablú existenciu so zápalom a zaujatím prvokresťanských spoločenstiev. Čítali dve knihy, 'Dýka a kríž', v ktorej pastor D. Wilkerson rozpráva o svojom apoštoláte medzi mládežou v New Yorku, a 'Oni hovoria cudzími jazykmi', v ktorej novinár J. Sherrill predstavuje strhujúcim spôsobom rozvoj 'letničných společenství v USA'. Nadviazali kontakt so skupinou letničných protestantov, niekoľkokrát sa spoločne modlili a nakoniec ich požiadali o modlitbu a vkladanie rúk, aby obdržali "krst v Duchu Svätom". Keď sa tak stalo, prežili typickú letničnú skúsenosť a začali sa modliť v jazykoch. Vytvorili katolickú modlitebnú skupinu a ich skúsenosť sa rýchlo rozšírila najprv na univerzitu Notre-Dame v Indiane a potom na ďalšie univerzity, do farností a kláštorov po celých Spojených štátoch a nakoniec rozličných častí sveta...», («Charismatikové», Slovník spirituality, Kostelní Vydří, 1999, str. 327). Vyššie spomínaní katolícki americkí profesori nemali so svojími študentami nič duchovného, čo by mohli čítať, lebo tvorba patrologických Otcov Cirkvi nie je preložená do angličtiny (chyba a zanedbanie zo strany všetkých anglofónnych katolíckych biskupov), nuž teda začali čítať knihy protestantov a objavili tzv. charizmatickú obnovu... Ňou sa povzbudili vo svojom duchovne prázdnom a ochablom živote.
Prečo už dnes na Bohoslužbách niet hovorenia cudzími jazykmi a v prvokresťanských časoch to bolo? Veľký byzantský svätý a najlepší kazateľ v dejinách Cirkvi, sv. Ján ZlatoústyChrysostomos (†407), sa na jednej zo svojich kázni koncom 4. st. zamýšľal o hovorení cudzími jazykmi z prvokresťanských čias, ktoré sa už v jeho časoch neobjavovalo, takto: «...od mnohých počujem túto neprestajnú otázku: prečo vtedy všetci pokrstení hovorili jazykmi, a teraz už nie? Ja hovorím. V tom čase, ľudia sa iba práve zriekli svojich idolov, boli menej rozumní, ich rozum bol ešte veľmi tupý a hrubý; boli veľmi materiálni a rozumeli iba materiálnemu; ešte nemali predstavu o netelesných (duchovných) daroch, nevedeli dokonca, ani čo je duchovná milosť, ktorá sa prejavuje vo viere: a preto vtedy boli aj znamenia», (sv. Ján Zlatoústy, Besedy v deň Päťdesiatnice, I., 4;456). A ďalej pokračuje: «Tí vtedy by neuverili, keby nedostali znamenie: preto sa im aj dávali znamenia, ako záruka (dôkaz) viery, ktorou oni verili, tak, že znamenia sa im dávali nie ako veriacim, ale ako ešte neveriacim, aby sa stali veriacimi» (sv. Ján Zlatoústy, Besedy v deň Päťdesiatnice, I., 4;460). Aj sám sv. apoštol Pavol v liste Korinťanom píše o dare jazykov to isté: «A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich», (1 Kor 14,22) → teda inými slovami povedané - Charizmatická obnova (dar modlitby v jazykoch) bola a je určená pre neveriacich ako prostriedok, na to, aby sa stali veriacimi! Nie je ani daná, ani určená, ani potrebná pre veriacich!!!
---------------- Extatik je degenerovanou formou kresťana, exaltovane sa správa, je pyšný na svoju údajnú nadradenosť nad ostatnými kresťanmi...
Jezuita o. Tomáš Špidlík (neskorší kardinál) v r. 1999 v jednej zo svojich kníh napísal recept na rozoznávanie duchov: Myšlienky môžeme rozoznávať podľa účinku, ktorý vyvolávajú. Dobré vnuknutia dávajú vzniknúť «nevýslovnej radosti, dobrej nálade, odvahe, vnútornej obnove, pevnosti v myslení, sile a láske v Bohu», tie druhé naopak prinášajú so sebou «strach v duši, zmätok a rozháranosť v myslení, smútok, nenávisť proti askétom, omrzelosť, súženie, strach zo smrti a konečne zlé, nízke túžby, malomyseľnosť k čnostiam a nezriadenosť v chovaní». Toto pravidlo bolo zjednodušené do axiomatu:
«Čo znepokojuje, pochádza od diabla, zatiaľ čo Boh dáva srdcu pokoj» a Sv. Duch je Duchom Pokoja-Utešiteľ... (porov. T. Špidlík, Jak očistit své srdce?, Velehrad, 1999, str. 37). Aj sám sv. apoštol Pavol píše to isté: «Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja», (1 Kor 14,33).
Jezuita a neskorší kardinál Tomáš Špidlík v jednej zo svojich kníh o podobnosti charizmatikov a messaliánov napísal «Tzv. messaliáni, pochádzajúci zo Sýrie, zaujali radikálny postoj: ak máš Svätého Ducha, musíš ho cítiť. Ak necítiš nič, nemáš Božiu milosť. A naopak, ak cítiš pokušenie, ak tebou zmietajú zlé myšlienky, prebýva vo tvojom srdci hriech. Z tejto pozície vyvodzovali i nebezpečné dôsledky: sviatosti, ako napr. krst, nemení naše pocity, a teda nedostávame skrze neho Svätého Ducha.
Tento extrémny postoj bol odsúdený ako heretický. Grécky duchovný autor Diadochos z Fotiky píše proti messaliánom: Milosť je tajomne uložená v hĺbke srdca od chvíle krstu; nedáva citovo pocítiť svoju prítomnosť. Pozdejšie v dobe reformácie, Cirkev opakovala, že to nie je to isté 'cítiť sa ospravedlnený' a 'byť ospravedlnený' pred Bohom. I veľkí svätí často prežívali doby duchovnej neútechy a zdalo sa im, podobne ako sv. Terézii z Lisieux ku koncu jej života, že nebo je uzavrené», (T. Špidlík, Znáš Ducha svatého? str. 58). Na inom mieste v tej istej knihe Špidlík o messaliánoch píše: Messaliáni v 4. storočí, prehnaní charizmatici, sa snažili pritiahnuť Sv. Ducha exaltovanými modlitbami.
Mysleli si, že nie je prítomný, keď necítime jeho pôsobenie (porov. T. Špidlík, Znáš Ducha svatého?, Velehrad, 1998, str. 14-15). Odskok do ďalekej minulosti – do prvého tisícročia po Christovi: Kto to vlastne boli messaliáni-euchiti (či ako Špidlík hovorí, používajúc dnešnú terminológiu: prehnaní charizmatici)? «Messaliáni» (z aramejského slova «צלא «modliť sa) alebo «Euchiti» (z gr. «εὐχήται»), tj. modliaci sa – niekedy sa označovali aj ako «Entuziasti» (z gr. «ἔνθους» posadnutý) bola mníšska heréza modiacich sa alebo posadnutých Duchom Svätým, ktorá sa najprv objavila v Sýrii v polovici 4. storočia (cca 360) a potom sa rozšírila po celom svete (u Slovanov prerástli do sekty v histórii známej ako – bohumilí)...
Podobne ako sa (znovu)objavili charizmatici (= obnovení messaliáni-euchiti) medzi protestantmi v USA v 20. st. a potom sa rozšírili do Európy. Teodoret Kyrský (†457 alebo 460), vo svojej Cirkevnej histórii takto charakterizuje vtedajších messaliánov-euchitov (a č itateľ, ktorý hlbšie privoňal ku charizmatickému hnutiu v súčasnosti, bude zhrozený absolútnou podobnosťou vtedajších Cirkvou odsúdených heretikov a dnešných charizmatikov): Bludným učením messaliánov-euchitov bolo, že pri páde Adama, v každom človeku od narodenia prebýva diabol, ktorý je podstatne (substanciálne) s ním zjednotený.
Messalianizmus bol sv. Cirkvou odsúdený na viacerých miestnych synodách a aj na 3. všeobecnom koncile v Efeze v r. 431. Existoval však napriek tomu v rôznych obmenách a podobách ešte i v 9. st., ba aj neskôr a ako vidíme, existuje i dnes v protestantami zavedenej tzv. Obnove v Duchu Svätom – v tzv. charizmatickom hnutí The Charismatic Movement Is Dangerous Because: – Bibleline Ministries
Jedine kat. Cirkev je pravá!Mimo kat. Cirkvi niet spásy a ani odpustenie hriechov. Bula pápeža Bonifáca VIII. Unam sanctam (1302). Kardinál Newman písal, ako videl bez kat. sviatosti umierať protestantov, ktorí sa aj snažili zbožne žiť, ale v hodine smrti zažívali neuveriteľné stavy zúfalstva. Všetky kresťanské národy sveta sa pôvodne obrátili z pohanstva katolíckou cirkvou. Postupom času však boli niektorí z nich Satanom oklamaní a urobili sekty
Nebeský Otec dal prisľúbenie, že každý, kto vysloví s bázňou a vierou meno Ježiš a preblahoslavenná Panna Mária, môže premôcť všetkých pekelných nepriateľov. Bl. Mária Ježišova z Agredy.
Sv. Bernardin z busty hovorí o vtáčikovi, ktorý sa naučil vyslovovať "Zdravas Mária". Keď ho raz napadol jastrab, vtáčik vyslovil "Zdravas Mária" a jastrab padol ihneď mŕtvy na zem. Boh nám tým chcel naznačiť, že ak bolo nerozumné vtáča zachránené volaním svätého Mena Panny Márie, o čo skôr bude zachránený pred satanom ten, kto hneď pri útoku vzývá Pannu Máriu.
Sväté písmo Zjavenie hovorí o nepoškvrnenom počatí Márie nepriamo. Podľa proroka (Jer 1, 5) Bo- žiemu povolaniu vždy predchádza príprava. Isto aj Mária bola Bohom na úlohu Bohorodičky vopred pripravená (por. KKC 489, 772). Dôstojnosť nekonečne svätého Syna – „Svätý svätých“ (Dan 9, 24), „svätý Boží Syn“ (por. Lk 1, 35) – vyžadovala dokonale svätú matku. Gn 3, 14-15: „Tu povedal Pán, Boh, hadovi: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Ef 5, 27: „(Kristus) si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ Exegéza: Panna Mária je uskutočneným pre dobrazom Cirkvi, por. konštit. Lumen gentium 53, 63; KKC 976. Lk 1, 28: „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Exegéza: Titul „Mi lostiplná“ je pomenovaním osoby; biblisti poukazujú na Ef 1, 3-14, kde sa hovorí o svätom a nepoškvrnenom požehnaní v Kristovi ešte pred stvorením sveta a na Ef 5, 27. Obe časti pozdravenia sa navzájom objasňujú: „Mária je plná milosti“, pretože „Pán je s ňou“.
Otcovia nehovorili o nepoškvrnenom počatí. Rozvíjali však úvahy, ktoré k dogme viedli. 1. Presvedčenie o najväčšej Máriinej svätosti Aristides z Atén (+c.140): „Ježiš Kristus v Duchu Svätom zostúpil z neba, aby spasil ľudí a narodený zo svätej panny bez semena a bez jej porušenia si vzal telo..., aby ľudí oslobodil z bludu polyteizmu“ (Apologia 15). Aj iní otcovia nazývali Máriu „Hagia parthenos“ - „Svätá panna“. Efrém Sýrsky (+373) vo viacerých básňach tvrdil, že Mária je rovnako nepoškvrnená ako Kris tus. Ambróz (+397) nazýval Pannu Máriu „Svätá Mária“. Proklus Carihradský (+446), patriarcha, bezhriešnosť Márie rozšíril aj na jej príchod na svet. Sofrónius, jeruzalemský biskup (+638), prvý nazval Máriu „Panhagia“ - „Celá svätá“ (Oratio 2 in Annuntiatione). Titul Panhagia používali aj ďalší východní otcovia: Anastáz Antiochijský (+599), Sermo 2 de Annuntiatione 2; Andrej Krétsky (+c.720), Canticum in Beatae Virginis Nativitate 4). Germán Carihradský (+733) sa zamýšľal aj na ochranou Márie pred dedičným hriechom, por. Homilia in Annuntiatione Deiparae.
P. Bertrand, dominikán. Vo Francúzsku žil slávny biskup orleánsky, menom Dupanloup (čítaj Düpanlú). On napísal krásnu knižku o sv. ruženci, v ktorej nám zdeľuje nasledujúcu udalosť z vlastnej skúsenosti: Pamätám sa na zvláštny príbeh, ktorý ma poučil o vynikajúcej moci sv. ruženca. Udialo sa to na smrteľnej posteli istej panej, ktorú som niekoľko rokov predtým pripravoval k prvému sv. prijímaniu. Mala asi 20 rokov, bola šťastnou matkou, bohatá, v skvelých pomeroch a uprostred takého šťastia mala umrieť. Keď som vstúpil do jej izby, nemohol som sa zdržať, aby som jej neriekol: „Dieťa, aká ťažká to rana!" Ona hlasom veľmi spokojným odvetila: „Myslíte predsa, že sa dostanem do neba?" „To dúfam, dieťa moje" — odpovedal som. „A ja to viem iste" — povedala ona. Pýtal som sa jej, čo ju o tom tak uisťuje? „Vaša rada, ktorú ste mi dali pri prvom sv. prijímaní, t.j. aby som sa každodenne pomodlila sv. ruženec. A to som aj zachovala, nezanedbala som ani jeden deň sv. ruženec. A to ma tak uisťuje, že prídem do neba." „Ako to?" „Ach, táto myšlienka ma neopúšťa po celý čas mojej nemoci; po štyri roky každý deň päťdesiat ráz som sa modlila k Matke Božej: Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa, úbohú hriešnicu, teraz a v hodinu smrti mojej. Amen. Preto ani uveriť nemôžem, žeby mne ona neprišla na pomoc teraz, keď mám umrieť. Ona je tu, viem to iste, ona prosí za mňa a ma do neba zavedie." Toto mi vyprávala — pokračuje biskup — mladá, zbožná pani, a ja som videl, čo nemôžem opísať, v pravde nebeskú smrť. Hľadel som na nežné, krehké stvorenie, ako v kvete života bola vyrvaná všetkému, čo sa len šťastím na zemi nazývať môže. Opustila manžela a úbohé malé dieťa. So všetkým sa lúčila nie síce bez sĺz, ale predsa s oddanosťou do vôle Božej. Tešila truchliacu rodinu, hovorila len o nebi a videla len nebo. Pamiatka na to všetko je mi nezapomenuteľnou." Tak píše biskup orleanský. Jak vznešený a potešiteľný to príklad pre ctiteľov marianských! „Ejhľa, ako oči služobníkov k rukám svojich pánov, ako oči služobnice k rukám svojej panej; tak obrátené sú naše oči k Pánu, nášmu Bohu, kým sa zmiluje nad nami." (Žalm. 122, 2.) A my môžeme dodať: a tak sú obrátené oči naše i k Tebe, premilá Matička nebeská a dúfame, že nás neopustíš, ale vezneš pod svoj ochranný plášť
Pán Ježiš povedal Valtorte ( mystička, podľa nej a Emmerichovej bol natočený film umučenie): Priatelia, veru hovorím Vám, že i Izraeli sú všetky hriechy a diabli si tu urobili prýbytok. Nie sú len tie posadnútia, ktoré spôsobujú nemoci pier a nútia žiť ako zvieratá a jesť odpadky.( uzdravenie posadnutého v Geraze (Mt 8,30) -
Ale najozajstnejšie a najpočetnejšie sú tie posadnutia, ktoré robia srdcia chladné a nemé voči cti a láske k človeku a robia zo sŕdc skrýšu nečistých nerestí.
Keby sme pochopili sv. omšu zomreli by sme od radosti. Sv. omša je tá istá obeta, ako smrť na kríži. Na sv. omši je prítomné celé nebo. Keby mal Boh niečo vzácnejšie, dal by nám to. Svätá Faustína vyznáva: bojím dňa v ktorom nedostanem sv. prijímanie. Bez eucharistie by som nemala silu ísť ďalej. Sv. omša je zárukou že zvíťazím. Pre svet by bolo ľahšie žiť bez slnka, ako žiť bez sv. omše, svätý Páter Pio
Bývalá pornoherečka konvertovala na katolícku vieru. Bola očarená Pannou Máriou. Narodila sa v protestantskej rodine, len čo som vstúpila do katolíckeho kostola v Sorrente všimla som si Pannu Máriu na rohu každej ulice. Silné som cítila, že ma Panna Mária volá.
Zakaždým, keď som vstúpila do kostola, cítila silnu túžbu ju vyhľadať. musela prekonať niektoré protikatolícke predsudky, ktoré zdedila z luteránskeho prostredia, ale usilovne skúmala všetko “ a vždy som si uvedomovala, že to, čo katolícka cirkev učila, je pravda.
Úprimne som sa zamiloval do katolíckej cirkvi, Ale to, čo sa ma najviac dotklo, je Eucharistia ... niečo také prekvapujúce pre mňa, keď bol Ježiš fyzicky prítomný. Plakala som od veľkej radosti, keď som prvýkrát prijala Ježišovo Telo a Krv.
Charizmatickí laici (skade ruka skade noha) vkladali ruky dokonca aj na katolíckych kňazov a modlili sa nad nimi..., pričom Sv. Písmo je jasné vo svojom učení, že nižší nemôže požehnávať vyššieho (porov. Hebr. 7,7)... Niektorí z laikov, na ktorých položili ruky sa z toho psychicky pomiatli, ba došlo i k samovražde. JEŽIŠ A MÁRIA - SPOJENÉ SRDCIA. Nikto a nikdy, na …
Biblia, ktorou disponujú protestantskí kresťania, je nepochybne prvkom pravdy, no k spasiteľnej pravde neprivádza, ak kresťan, ktorý ju číta, svojvoľne prekrúca jej zmysel, a neriadi sa pri jej čítaní neomylným Magistériom.
Ak chceme zistiť kto je pravý rodič dieťa, zistí sa to podľa DNA. Tak aj katolícka Cirkev má DNA kontinualitu apoštolov. To protestanti nemajú.
Protestanti sú odpadli katolíci, a pretrhli apoštolskú kontinualitu – tj. neprerušené apoštolské pokračovanie viery od Petra, ktorého zvolil sám Ježiš. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev Matúš 16:18. Od sv. Petra apoštola celkový počet pápežov do dnešných čias je 266. (vysviacka kňazov) ustanovenými apoštolmi, prostredníctvo ktorých sa z generácie na generáciu šíri Timotejov dar. Ktorá oddelená cirkev si to môže povedať? Žiadna! Protestanti sú vlastne odpadli katolíci.
sv. Augustín: Cirkev je všade, a aj kacírstvo je všade, ale Cirkev je všade jedna a tá istá, ale kacírstva nie sú tie isté, ale veľmi rozličné, a preto žiadna z nich nie je Kristova katolícka.
-------------------------------------
Ježiš založil cirkev na apoštoloch a pekelné brány ju nepremôžu. Cirkev nie je fyzická budova, budova má posvätný charakter ako za čias Ježiša. Aj Ježiš sa rád zdržiaval v chráme.
Je napísané: Môj dom sa bude volaťdomom modlitby Matúš 21:13. Ich obety budú prijaté na mojom oltári v chráme, veď môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy. Izaiáš 56:7 atď.
Keď rodičia hľadali Ježiša, kde ho našli ??? Nie v lese ani doma, ale zas v chráme. Po troch dňoch ho našli v chráme. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu. On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam (chráme), kde ide o môjho Otca? Lebo ho našli v chráme. Lukáš 2:49
Opakujem Ježiš založil cirkev na apoštoloch s chybami. Peter ho zaprel, Judáš ho zradil. Ježiš vedel že budú rozkoly a pohoršenia vo vnútri cirkvi. Takže ani hriechy, ani zrady apoštolov, ani pápežov, ani kresťanov do konca sveta, nezničia Cirkev katolícku. Preto Ježiš povedal: a pekelné brány cirkev nepremôžu! Kto ponižuje Cirkev beda, toho Boh poníži. KTORÁ CIRKEV JE PRAVÁ?
-------------------------
Charizmatické hnutie má protestantské korene, vzniklo v 20. st. medzi protestantami v USA. Katolíci ho prevzali od protestantov o polstoročie nato... Všetky encyklopédie a iné katolícke či nekatolícke zdroje sa zhodujú v tom, že charizmatické hnutie vzniklo medzi protestantami v USA na začiatku 20. storočia. Už tento samotný fakt vzbudzuje podozrenie a otázku, prečo kresťanstvo 2000 rokov nepoznalo takéto hnutie, a ho objavilo až v modernej dobe... Martinluther-apostaza-protestant Návrat do katolíckej Cirkvi Jen katolické náboženství má budoucnost
Démonické učenie Mary Baker Eddy. Obaja učili, že ľudia sú božskí, a učili „zákon príťažlivosti“, čo sú základné doktríny učiteľov Slova viery. E. W. Kenyon, považovaný za otca hnutia, študoval Quimbyho učenie, ako aj Science of Mind, Christian Science a Unity School of Christianity (všetky nekresťanské kulty). Kenneth Hagin
Podľa Colliera, ktorý sa zúčastnil Zenorových stretnutí v chráme Agasha v Los Angeles, bolo počuť nielen „ducha démona“ Mary Baker Eddyovej, ale aj ducha „Ježiša SATANA“, ktorý údajne hovoril cez Zenon Agasha, neustále zdôrazňuje „reinkarnáciu“ so zmienkou „ materializácia“; seansové vystúpenia zo „sveta duchov“ s „materializovanými“ zosnulými príbuznými; tranzy pod „kontrolou“ a iné „psychické javy“.
Kennith Hagin študoval u Kenyona, Kenneth Copeland u Hagina. Títo traja muži sú pre hnutie primárni.
Hnutie viery, je známe ako Evanjelium prosperity, a stalo vážnou hrozbou pre kresťanstvo. Prívrženci viery si nárokujú rovnakú moc akú má Boh, čo vedie k tomu, že človek sa stáva svojim vlastným bohom. Podľa nich Boh je povinný splniť príkaz každého, kto Ho vo viere vzýva.
Hnutie Slovo viery vyrástlo z letničného hnutia na konci 20. storočia. Jeho zakladateľom bol EW Kenyon, ktorý študoval metafyzické učenie novej myšlienky Phineasa Quimbyho. základných doktrín EW Kenyona. EW Kenyon’s Damnable Heresies
bludy od Kenyona. Kristus porazil svojich nepriateľov, musel vraj duchovne zomrieť a zjednotiť sa so Satanom, aby mohol poskytnúť spásu od hriechu a uzdravenie z chorôb.
Obľúbenými zástancami hnutia pozitívneho vyznania vyučujúceho túto doktrínu sú Kenneth Hagin, Kenneth Copeland, Charles Capps, Fred Price, Robert Tilton a Jerry Savelle. [Michael G. Moriarty, The New Charizmatics (Zondervan Publishing House, Grand Rapids, Michigan)
Základným základom ich viery je chamtivosť. Každý pastor káže doktrínu viery o hromadení bohatstva, ktorú vyvinul Oral Roberts (Oral Roberts. Táto doktrína je systémom dávania a získavania a učitelia viery ju s veľkým efektom využili, aby sa obohatili.
Hnutie Slovo viery Zdá sa, že si "prevzali" myšlienky zo scientológie...a boli výrazne ovplyvnené Mary Baker Eddy. Veľa nápadov získali od okultistu z konca 19, 20. storočia menom EWKenyon. Sú heretickým kultom, ktorý neverí v Bibliu. Ich postoj k tomu, že Kristus ide do pekla a je mučený démonmi, je len jednou z mnohých heréz.
Len aby ste mali predstavu, akí sú títo ľudia slepý, Benny Hinn rozprával, že rád chodí na hrob svojho mentora, aby si "namočil" pomazanie stále prítomné v jej kostiach.
Učia, že každý je malý boh. Ich predstava viery je viac nad hmotou. Preto radi hovoria o tom, aký bohatý budete: hovoria, stále si to hovorte a stane sa to.
Toto je hnutie falošných prorokov (pripomínajúcich „super apoštolov“, o ktorých hovoril Pavol). Misionár v Mexiku s pravoslávnou presbyteriánskou cirkvou mi povedal, že existujú tri charakteristické znaky, ktoré majú všetky kulty spoločné: 1) popierajú trojicu; 2) veria v spasenie iba zo skutkov; 3) veria, že sú jedinou pravou cirkvou. atd.
Ak hnutie Slovo viery spĺňa tieto kritériá, potom ide o sektársky kult. Skutočne strácam slová, keď pomyslím na to, ako ľudia mohli podľahnúť tomuto falošnému učeniu a tak slepo nasledovať jeho šíriteľov, keď zjavne to nie je biblické. Word of Faith movement
Komentáre protestantov na bludné učenie sekty Hnutie viery
Medzi prvé nové náboženstvá v Spojených štátoch patrili tzvAdventisti siedmeho dňa aSvedkovia Jehovovi , oba produkty milénárskej horlivosti, ktoré sa začali v polovici 19.William Miller (1782 – 1849). Miller predpovedal, že Kristus sa vráti na zem niekedy v roku 1843 alebo 1844. Neúspech Millerovho proroctva , takzvaného „veľkého sklamania“, neodradil mnohých jeho nasledovníkov, ktorí stále verili predpovedi, ale cítili, že iba Millerove výpočty boli chybný. Adventisti siedmeho dňa, sformovaní pod vedením jedného z Millerových nasledovníkov, proroka a vizionáraEllen G. White (1827 – 1915) a Jehovovi svedkovia (nástupca Medzinárodnej asociácie bádateľov Biblie), ktorú od roku 1917 viedolJoseph Franklin Rutherford (1869–1942) naďalej verí v blížiaci sa návrat Krista a koniec času.
Milenarianizmus je tiež základomHnutie New Age , ktoré vzniklo v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Hnutie New Age je extrémne eklektický konglomerát presvedčení a praktík, ktorý zahŕňa channeling, kryštálové liečenie, nové verzie šamanizmu a množstvo terapií a techník určených na „premenu“ jednotlivca na „vyššie vedomie“. Hnutie ako celok optimisticky predpokladá, že svet vstúpil alebo je na pokraji vstupu do „New Age“ (niekedy označovaného ako „Vek Vodnára“) bezprecedentných duchovných možností.
Temnejšia stránka apokalyptických očakávaní vyústila do masových samovrážd a tragických konfliktov s vládnymi agentúrami. V 70. rokoch 20. storočia menovaný vysvätený metodistický ministerJim Jones (1931 – 1978) presťahoval svoju kongregáciu (tzvPeoples Temple ) zo Spojených štátov do džungle Guyany, kde sa pokúsil vytvoriť utopickú , medzirasovú komunitu založenú na svojej myšlienke „apoštolského socializmu“, verzii kresťanstva, ktorá bola ovplyvnená súčasnou marxistickou teológiou oslobodenia . Jones, čoraz autoritatívnejšia a paranoidnejšia osobnosť, varoval svojich nasledovníkov, že sa blíži ničivá termonukleárna vojna. V roku 1978, po tom, čo skupina dotknutých rodinných príslušníkov (na čele s americkým kongresmanom) navštívila komunitu skupiny, Jones a jeho nasledovníci (spolu 913 osôb)spáchali to, čo Jones nazval „revolučnou samovraždou“, namiesto toho, aby sa podvolili tomu, čo považovali za pokus o kompromitáciu ich komunity. "Smrť je miliónkrát lepšia ako ďalších 10 dní tohto života," povedal Jones svojej skupine a "keby ste vedeli, čo je pred vami, boli by ste radi, že dnes večer prekročíte."
Podobná tragédia postihla aj Branch Davidians neďaleko Waco, Texas, 19. apríla 1993. Skupina, odnož cirkvi adventistov siedmeho dňa, sa prvýkrát usadila v blízkosti Waco v roku 1935. Po rade vodcov a vnútorných mocenských bojoch Vernon Howell, ktorý neskôr prevzal názovDavid Koresh , prevzal kontrolu nad skupinou v roku 1987. Koresh učil vysoko apokalyptické kresťanstvo a identifikoval sa s Baránkom zo Zjavenia 5, ktorý je tradične spájaný s Kristom. Obvinenia zo zneužívania detí a začatia maloobchodného obchodu so zbraňami pritiahli pozornosť úradov, čo viedlo k dlhému sporu s FBI a tragickému požiaru, ktorý zabil Koresha a približne 80 členov skupiny. ----------- «Katolická charizmatická obnova má svoj dátum narodenia na začiatku roku 1967. Malá skupina mladých profesorov na katolíckej univerzite Duquesne v Pittsburghu, horliví vo viere a v apoštoláte, porovnávala vlastnú ochablú existenciu so zápalom a zaujatím prvokresťanských spoločenstiev. Čítali dve knihy, 'Dýka a kríž', v ktorej pastor D. Wilkerson rozpráva o svojom apoštoláte medzi mládežou v New Yorku, a 'Oni hovoria cudzími jazykmi', v ktorej novinár J. Sherrill predstavuje strhujúcim spôsobom rozvoj 'letničných společenství v USA'. Nadviazali kontakt so skupinou letničných protestantov, niekoľkokrát sa spoločne modlili a nakoniec ich požiadali o modlitbu a vkladanie rúk, aby obdržali "krst v Duchu Svätom". Keď sa tak stalo, prežili typickú letničnú skúsenosť a začali sa modliť v jazykoch. Vytvorili katolickú modlitebnú skupinu a ich skúsenosť sa rýchlo rozšírila najprv na univerzitu Notre-Dame v Indiane a potom na ďalšie univerzity, do farností a kláštorov po celých Spojených štátoch a nakoniec rozličných častí sveta...», («Charismatikové», Slovník spirituality, Kostelní Vydří, 1999, str. 327). Vyššie spomínaní katolícki americkí profesori nemali so svojími študentami nič duchovného, čo by mohli čítať, lebo tvorba patrologických Otcov Cirkvi nie je preložená do angličtiny (chyba a zanedbanie zo strany všetkých anglofónnych katolíckych biskupov), nuž teda začali čítať knihy protestantov a objavili tzv. charizmatickú obnovu... Ňou sa povzbudili vo svojom duchovne prázdnom a ochablom živote.
Prečo už dnes na Bohoslužbách niet hovorenia cudzími jazykmi a v prvokresťanských časoch to bolo? Veľký byzantský svätý a najlepší kazateľ v dejinách Cirkvi, sv. Ján ZlatoústyChrysostomos (†407), sa na jednej zo svojich kázni koncom 4. st. zamýšľal o hovorení cudzími jazykmi z prvokresťanských čias, ktoré sa už v jeho časoch neobjavovalo, takto: «...od mnohých počujem túto neprestajnú otázku: prečo vtedy všetci pokrstení hovorili jazykmi, a teraz už nie? Ja hovorím. V tom čase, ľudia sa iba práve zriekli svojich idolov, boli menej rozumní, ich rozum bol ešte veľmi tupý a hrubý; boli veľmi materiálni a rozumeli iba materiálnemu; ešte nemali predstavu o netelesných (duchovných) daroch, nevedeli dokonca, ani čo je duchovná milosť, ktorá sa prejavuje vo viere: a preto vtedy boli aj znamenia», (sv. Ján Zlatoústy, Besedy v deň Päťdesiatnice, I., 4;456). A ďalej pokračuje: «Tí vtedy by neuverili, keby nedostali znamenie: preto sa im aj dávali znamenia, ako záruka (dôkaz) viery, ktorou oni verili, tak, že znamenia sa im dávali nie ako veriacim, ale ako ešte neveriacim, aby sa stali veriacimi» (sv. Ján Zlatoústy, Besedy v deň Päťdesiatnice, I., 4;460). Aj sám sv. apoštol Pavol v liste Korinťanom píše o dare jazykov to isté: «A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich», (1 Kor 14,22) → teda inými slovami povedané - Charizmatická obnova (dar modlitby v jazykoch) bola a je určená pre neveriacich ako prostriedok, na to, aby sa stali veriacimi! Nie je ani daná, ani určená, ani potrebná pre veriacich!!!
----------------- Bľabotanie cudzími nezrozumiteľnými jazykmi, zdvíhanie rúk, tancovanie počas omše, zbesilé vykrikovanie počas modlitieb, odpadávanie po zemi... Sú to prejavy Sv. Ducha? sú to mraky bez dažďa... Charizmatici hovoria, že i v Starom Zákone kráľ Dávid tancoval od radosti a tak oslavoval Hospoda Boha... Oni vraj robia podobne. Ideálom pre každého kresťana však nie je Dávid. (Veď mimochodom napr. Dávid mal v háreme okolo 1000 žien...)
Máme byť ako Ježiš. Ježiš je celý život nenápadný, nevtieravý, skromný, – a predsa s kľudom robí zázraky, predpovedá budúcnosť... My nežijeme v Starom, ale v Novom Zákone. «Charizmatika» si dnes pod vplyvom protestantizmu mnohí mýlia s «extatikom». Ozajstný charizmatický kresťan je kľudný a vyrovnaný v správaní sa – ako Ježiš.
Extatik je degenerovanou formou kresťana, exaltovane sa správa, je pyšný na svoju údajnú nadradenosť nad ostatnými kresťanmi...
Jezuita o. Tomáš Špidlík (neskorší kardinál) v r. 1999 v jednej zo svojich kníh napísal recept na rozoznávanie duchov: Myšlienky môžeme rozoznávať podľa účinku, ktorý vyvolávajú. Dobré vnuknutia dávajú vzniknúť «nevýslovnej radosti, dobrej nálade, odvahe, vnútornej obnove, pevnosti v myslení, sile a láske v Bohu», tie druhé naopak prinášajú so sebou «strach v duši, zmätok a rozháranosť v myslení, smútok, nenávisť proti askétom, omrzelosť, súženie, strach zo smrti a konečne zlé, nízke túžby, malomyseľnosť k čnostiam a nezriadenosť v chovaní». Toto pravidlo bolo zjednodušené do axiomatu:
«Čo znepokojuje, pochádza od diabla, zatiaľ čo Boh dáva srdcu pokoj» a Sv. Duch je Duchom Pokoja-Utešiteľ... (porov. T. Špidlík, Jak očistit své srdce?, Velehrad, 1999, str. 37). Aj sám sv. apoštol Pavol píše to isté: «Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja», (1 Kor 14,33).
Jezuita a neskorší kardinál Tomáš Špidlík v jednej zo svojich kníh o podobnosti charizmatikov a messaliánov napísal «Tzv. messaliáni, pochádzajúci zo Sýrie, zaujali radikálny postoj: ak máš Svätého Ducha, musíš ho cítiť. Ak necítiš nič, nemáš Božiu milosť. A naopak, ak cítiš pokušenie, ak tebou zmietajú zlé myšlienky, prebýva vo tvojom srdci hriech. Z tejto pozície vyvodzovali i nebezpečné dôsledky: sviatosti, ako napr. krst, nemení naše pocity, a teda nedostávame skrze neho Svätého Ducha.
Tento extrémny postoj bol odsúdený ako heretický. Grécky duchovný autor Diadochos z Fotiky píše proti messaliánom: Milosť je tajomne uložená v hĺbke srdca od chvíle krstu; nedáva citovo pocítiť svoju prítomnosť. Pozdejšie v dobe reformácie, Cirkev opakovala, že to nie je to isté 'cítiť sa ospravedlnený' a 'byť ospravedlnený' pred Bohom. I veľkí svätí často prežívali doby duchovnej neútechy a zdalo sa im, podobne ako sv. Terézii z Lisieux ku koncu jej života, že nebo je uzavrené», (T. Špidlík, Znáš Ducha svatého? str. 58). Na inom mieste v tej istej knihe Špidlík o messaliánoch píše: Messaliáni v 4. storočí, prehnaní charizmatici, sa snažili pritiahnuť Sv. Ducha exaltovanými modlitbami.
Mysleli si, že nie je prítomný, keď necítime jeho pôsobenie (porov. T. Špidlík, Znáš Ducha svatého?, Velehrad, 1998, str. 14-15). Odskok do ďalekej minulosti – do prvého tisícročia po Christovi: Kto to vlastne boli messaliáni-euchiti (či ako Špidlík hovorí, používajúc dnešnú terminológiu: prehnaní charizmatici)? «Messaliáni» (z aramejského slova «צלא «modliť sa) alebo «Euchiti» (z gr. «εὐχήται»), tj. modliaci sa – niekedy sa označovali aj ako «Entuziasti» (z gr. «ἔνθους» posadnutý) bola mníšska heréza modiacich sa alebo posadnutých Duchom Svätým, ktorá sa najprv objavila v Sýrii v polovici 4. storočia (cca 360) a potom sa rozšírila po celom svete (u Slovanov prerástli do sekty v histórii známej ako – bohumilí)...
Podobne ako sa (znovu)objavili charizmatici (= obnovení messaliáni-euchiti) medzi protestantmi v USA v 20. st. a potom sa rozšírili do Európy. Teodoret Kyrský (†457 alebo 460), vo svojej Cirkevnej histórii takto charakterizuje vtedajších messaliánov-euchitov (a č itateľ, ktorý hlbšie privoňal ku charizmatickému hnutiu v súčasnosti, bude zhrozený absolútnou podobnosťou vtedajších Cirkvou odsúdených heretikov a dnešných charizmatikov): Bludným učením messaliánov-euchitov bolo, že pri páde Adama, v každom človeku od narodenia prebýva diabol, ktorý je podstatne (substanciálne) s ním zjednotený.
Messalianizmus bol sv. Cirkvou odsúdený na viacerých miestnych synodách a aj na 3. všeobecnom koncile v Efeze v r. 431. Existoval však napriek tomu v rôznych obmenách a podobách ešte i v 9. st., ba aj neskôr a ako vidíme, existuje i dnes v protestantami zavedenej tzv. Obnove v Duchu Svätom – v tzv. charizmatickom hnutí
Členstvo v akejkoľvek cirkvi nikomu nezaručí spasenie – ak žije hriešne. Spasenie je rozhodnutie uveriť Ježiša Krista, a kresťansky žiť podľa viery a svedomia.
V tejto kapitole sa pozrieme sa pozrieme na vlastnosti, ktoré musí pravá Ježišova cirkev podľa Písma mať.
1) Apoštolská postupnosť Božia cirkev musí mať apoštolskú postupnosť - musí byť založená apoštolmi - pretože len o apoštolských cirkvách Písmo hovorí, že sú stĺpom a oporou pravdy / Poznámka : Apoštolskú postupnosť spĺna jedine katolícka cirkev
13) V Božej cirkvi sa vykonáva vkladanie rúk "starších" (vysviacka) ustanovenými apoštolmi, prostredníctvo ktorých sa z generácie na generáciu šíri Timotejov dar. Poznámka : Toto je možné jedine v apoštolských cirkvách (katolíckej cirkvi) s nepretržitou apoštolskou postupnosťou.
2) Autorita biskupov
V Božej cirkvi majú hlavnú autoritu biskupi
Poznámka : Toto sa deje výlučne v katolíckej cirkvi, no v žiadnej z protestantských cirkví, kde nemajú biskupi a pastori žiadnu zvrchovanú autoritu, ale sú považovaní len za prvých medzi rovných.
3) Len niektorí vykladajú Písmo V Božej cirkvi len niektorí majú právomoc vykladať Písmo : 1. list Korinťanom 12:30
"Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?" Poznámka : Toto sa deje len v katolíckej cirkvi, kde výlučne právo na výklad a autoritu majú výlučne biskupi . V protestantských cirkvách toto nefunguje, tam majú všetci rovnaké právo a autoritu na výklad Písma, každý si tam vykladá Bibliu a verí čomu chce.
4) Neustále existujúca cirkev Božia cirkev musí neustále existovať, od čias Ježiša až do posledného súdu
Všimnite si výrok, ktorý používa Satan: „Áno, Boh povedal“. Satan vložil do mysle Evy pochybnosti o tom, čo jej Boh skutočne povedal. Položil pred ňu mätúce vyhlásenie, aby ju mohol vtiahnuť do dialógu, v ktorom prehrá a nakoniec uvrhne celú ľudskú rasu do hriechu a zatratenia. Rovnaký princíp chcem aplikovať na učenie charizmatického hnutia. Áno, povedal Boh, že chce, aby bol každý uzdravený z choroby? Áno, povedal Boh, že chce, aby každý bol bohatý? Áno, povedal Boh, že môžeme prikázať anjelom? Áno, povedal Boh, že dostaneme videnia? Áno, povedal Boh, že musíme hovoriť jazykmi? Áno, povedal Boh, že nikdy neuzavrel kánon? Áno, povedal Boh, že od Neho dostaneme proroctvá mimo Biblie? Áno, povedal Boh, že budeme schopní vidieť a vyháňať démonov? Dangers of The Charismatic Movement
Démonické učenie Mary Baker Eddy. Obaja učili, že ľudia sú božskí, a učili „zákon príťažlivosti“, čo sú základné doktríny učiteľov Slova viery. E. W. Kenyon, považovaný za otca hnutia, študoval Quimbyho učenie, ako aj Science of Mind, Christian Science a Unity School of Christianity (všetky nekresťanské kulty). Kenneth Hagin
Podľa Colliera, ktorý sa zúčastnil Zenorových stretnutí v chráme Agasha v Los Angeles, bolo počuť nielen „ducha démona“ Mary Baker Eddyovej, ale aj ducha „Ježiša SATANA“, ktorý údajne hovoril cez Zenon Agasha, neustále zdôrazňuje „reinkarnáciu“ so zmienkou „ materializácia“; seansové vystúpenia zo „sveta duchov“ s „materializovanými“ zosnulými príbuznými; tranzy pod „kontrolou“ a iné „psychické javy“.
Kennith Hagin študoval u Kenyona, Kenneth Copeland u Hagina. Títo traja muži sú pre hnutie primárni.
Hnutie viery, je známe ako Evanjelium prosperity, a stalo vážnou hrozbou pre kresťanstvo. Prívrženci viery si nárokujú rovnakú moc akú má Boh, čo vedie k tomu, že človek sa stáva svojim vlastným bohom. Podľa nich Boh je povinný splniť príkaz každého, kto Ho vo viere vzýva.
Hnutie Slovo viery vyrástlo z letničného hnutia na konci 20. storočia. Jeho zakladateľom bol EW Kenyon, ktorý študoval metafyzické učenie novej myšlienky Phineasa Quimbyho. základných doktrín EW Kenyona. EW Kenyon’s Damnable Heresies
bludy od Kenyona. Kristus porazil svojich nepriateľov, musel vraj duchovne zomrieť a zjednotiť sa so Satanom, aby mohol poskytnúť spásu od hriechu a uzdravenie z chorôb.
Obľúbenými zástancami hnutia pozitívneho vyznania vyučujúceho túto doktrínu sú Kenneth Hagin, Kenneth Copeland, Charles Capps, Fred Price, Robert Tilton a Jerry Savelle. [Michael G. Moriarty, The New Charizmatics (Zondervan Publishing House, Grand Rapids, Michigan)
Základným základom ich viery je chamtivosť. Každý pastor káže doktrínu viery o hromadení bohatstva, ktorú vyvinul Oral Roberts (Oral Roberts. Táto doktrína je systémom dávania a získavania a učitelia viery ju s veľkým efektom využili, aby sa obohatili.
Hnutie Slovo viery Zdá sa, že si "prevzali" myšlienky zo scientológie...a boli výrazne ovplyvnené Mary Baker Eddy. Veľa nápadov získali od okultistu z konca 19, 20. storočia menom EWKenyon. Sú heretickým kultom, ktorý neverí v Bibliu. Ich postoj k tomu, že Kristus ide do pekla a je mučený démonmi, je len jednou z mnohých heréz.
Len aby ste mali predstavu, akí sú títo ľudia slepý, Benny Hinn rozprával, že rád chodí na hrob svojho mentora, aby si "namočil" pomazanie stále prítomné v jej kostiach.
Učia, že každý je malý boh. Ich predstava viery je viac nad hmotou. Preto radi hovoria o tom, aký bohatý budete: hovoria, stále si to hovorte a stane sa to.
Toto je hnutie falošných prorokov (pripomínajúcich „super apoštolov“, o ktorých hovoril Pavol). Misionár v Mexiku s pravoslávnou presbyteriánskou cirkvou mi povedal, že existujú tri charakteristické znaky, ktoré majú všetky kulty spoločné: 1) popierajú trojicu; 2) veria v spasenie iba zo skutkov; 3) veria, že sú jedinou pravou cirkvou. atd.
Ak hnutie Slovo viery spĺňa tieto kritériá, potom ide o sektársky kult. Skutočne strácam slová, keď pomyslím na to, ako ľudia mohli podľahnúť tomuto falošnému učeniu a tak slepo nasledovať jeho šíriteľov, keď zjavne to nie je biblické. Word of Faith movement
Komentáre protestantov na bludné učenie sekty Hnutie viery
Medzi prvé nové náboženstvá v Spojených štátoch patrili tzvAdventisti siedmeho dňa aSvedkovia Jehovovi , oba produkty milénárskej horlivosti, ktoré sa začali v polovici 19.William Miller (1782 – 1849). Miller predpovedal, že Kristus sa vráti na zem niekedy v roku 1843 alebo 1844. Neúspech Millerovho proroctva , takzvaného „veľkého sklamania“, neodradil mnohých jeho nasledovníkov, ktorí stále verili predpovedi, ale cítili, že iba Millerove výpočty boli chybný. Adventisti siedmeho dňa, sformovaní pod vedením jedného z Millerových nasledovníkov, proroka a vizionáraEllen G. White (1827 – 1915) a Jehovovi svedkovia (nástupca Medzinárodnej asociácie bádateľov Biblie), ktorú od roku 1917 viedolJoseph Franklin Rutherford (1869–1942) naďalej verí v blížiaci sa návrat Krista a koniec času.
Milenarianizmus je tiež základomHnutie New Age , ktoré vzniklo v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Hnutie New Age je extrémne eklektický konglomerát presvedčení a praktík, ktorý zahŕňa channeling, kryštálové liečenie, nové verzie šamanizmu a množstvo terapií a techník určených na „premenu“ jednotlivca na „vyššie vedomie“. Hnutie ako celok optimisticky predpokladá, že svet vstúpil alebo je na pokraji vstupu do „New Age“ (niekedy označovaného ako „Vek Vodnára“) bezprecedentných duchovných možností.
Temnejšia stránka apokalyptických očakávaní vyústila do masových samovrážd a tragických konfliktov s vládnymi agentúrami. V 70. rokoch 20. storočia menovaný vysvätený metodistický ministerJim Jones (1931 – 1978) presťahoval svoju kongregáciu (tzvPeoples Temple ) zo Spojených štátov do džungle Guyany, kde sa pokúsil vytvoriť utopickú , medzirasovú komunitu založenú na svojej myšlienke „apoštolského socializmu“, verzii kresťanstva, ktorá bola ovplyvnená súčasnou marxistickou teológiou oslobodenia . Jones, čoraz autoritatívnejšia a paranoidnejšia osobnosť, varoval svojich nasledovníkov, že sa blíži ničivá termonukleárna vojna. V roku 1978, po tom, čo skupina dotknutých rodinných príslušníkov (na čele s americkým kongresmanom) navštívila komunitu skupiny, Jones a jeho nasledovníci (spolu 913 osôb)spáchali to, čo Jones nazval „revolučnou samovraždou“, namiesto toho, aby sa podvolili tomu, čo považovali za pokus o kompromitáciu ich komunity. "Smrť je miliónkrát lepšia ako ďalších 10 dní tohto života," povedal Jones svojej skupine a "keby ste vedeli, čo je pred vami, boli by ste radi, že dnes večer prekročíte."
Podobná tragédia postihla aj Branch Davidians neďaleko Waco, Texas, 19. apríla 1993. Skupina, odnož cirkvi adventistov siedmeho dňa, sa prvýkrát usadila v blízkosti Waco v roku 1935. Po rade vodcov a vnútorných mocenských bojoch Vernon Howell, ktorý neskôr prevzal názovDavid Koresh , prevzal kontrolu nad skupinou v roku 1987. Koresh učil vysoko apokalyptické kresťanstvo a identifikoval sa s Baránkom zo Zjavenia 5, ktorý je tradične spájaný s Kristom. Obvinenia zo zneužívania detí a začatia maloobchodného obchodu so zbraňami pritiahli pozornosť úradov, čo viedlo k dlhému sporu s FBI a tragickému požiaru, ktorý zabil Koresha a približne 80 členov skupiny.
------------
Charizmatickí laici (skade ruka skade noha) vkladali ruky dokonca aj na katolíckych kňazov a modlili sa nad nimi..., pričom Sv. Písmo je jasné vo svojom učení, že nižší nemôže požehnávať vyššieho (porov. Hebr. 7,7)... Niektorí z laikov, na ktorých položili ruky sa z toho psychicky pomiatli, ba došlo i k samovražde.
Charizmatické hnutie má protestantské korene, vzniklo v 20. st. medzi protestantami v USA. Katolíci ho prevzali od protestantov o polstoročie nato... Všetky encyklopédie a iné katolícke či nekatolícke zdroje sa zhodujú v tom, že charizmatické hnutie vzniklo medzi protestantami v USA na začiatku 20. storočia. Už tento samotný fakt vzbudzuje podozrenie a otázku, prečo kresťanstvo 2000 rokov nepoznalo takéto hnutie, a ho objavilo až v modernej dobe... Talianský slovník Dizionario di Teologia Fondamentale kladie vznik tzv. charizmatického hnutia na 1. január 1901 v jednej metodistickej cirkvi v štáte Kansas, odkiaľ sa rozšíril po celých Spojených štátoch a Európe.
«Katolická charizmatická obnova má svoj dátum narodenia na začiatku roku 1967. Malá skupina mladých profesorov na katolíckej univerzite Duquesne v Pittsburghu, horliví vo viere a v apoštoláte, porovnávala vlastnú ochablú existenciu so zápalom a zaujatím prvokresťanských spoločenstiev. Čítali dve knihy, 'Dýka a kríž', v ktorej pastor D. Wilkerson rozpráva o svojom apoštoláte medzi mládežou v New Yorku, a 'Oni hovoria cudzími jazykmi', v ktorej novinár J. Sherrill predstavuje strhujúcim spôsobom rozvoj 'letničných společenství v USA'. Nadviazali kontakt so skupinou letničných protestantov, niekoľkokrát sa spoločne modlili a nakoniec ich požiadali o modlitbu a vkladanie rúk, aby obdržali "krst v Duchu Svätom". Keď sa tak stalo, prežili typickú letničnú skúsenosť a začali sa modliť v jazykoch. Vytvorili katolickú modlitebnú skupinu a ich skúsenosť sa rýchlo rozšírila najprv na univerzitu Notre-Dame v Indiane a potom na ďalšie univerzity, do farností a kláštorov po celých Spojených štátoch a nakoniec rozličných častí sveta...», («Charismatikové», Slovník spirituality, Kostelní Vydří, 1999, str. 327). Vyššie spomínaní katolícki americkí profesori nemali so svojími študentami nič duchovného, čo by mohli čítať, lebo tvorba patrologických Otcov Cirkvi nie je preložená do angličtiny (chyba a zanedbanie zo strany všetkých anglofónnych katolíckych biskupov), nuž teda začali čítať knihy protestantov a objavili tzv. charizmatickú obnovu... Ňou sa povzbudili vo svojom duchovne prázdnom a ochablom živote.
Prečo už dnes na Bohoslužbách niet hovorenia cudzími jazykmi a v prvokresťanských časoch to bolo? Veľký byzantský svätý a najlepší kazateľ v dejinách Cirkvi, sv. Ján ZlatoústyChrysostomos (†407), sa na jednej zo svojich kázni koncom 4. st. zamýšľal o hovorení cudzími jazykmi z prvokresťanských čias, ktoré sa už v jeho časoch neobjavovalo, takto: «...od mnohých počujem túto neprestajnú otázku: prečo vtedy všetci pokrstení hovorili jazykmi, a teraz už nie? Ja hovorím. V tom čase, ľudia sa iba práve zriekli svojich idolov, boli menej rozumní, ich rozum bol ešte veľmi tupý a hrubý; boli veľmi materiálni a rozumeli iba materiálnemu; ešte nemali predstavu o netelesných (duchovných) daroch, nevedeli dokonca, ani čo je duchovná milosť, ktorá sa prejavuje vo viere: a preto vtedy boli aj znamenia», (sv. Ján Zlatoústy, Besedy v deň Päťdesiatnice, I., 4;456). A ďalej pokračuje: «Tí vtedy by neuverili, keby nedostali znamenie: preto sa im aj dávali znamenia, ako záruka (dôkaz) viery, ktorou oni verili, tak, že znamenia sa im dávali nie ako veriacim, ale ako ešte neveriacim, aby sa stali veriacimi» (sv. Ján Zlatoústy, Besedy v deň Päťdesiatnice, I., 4;460). Aj sám sv. apoštol Pavol v liste Korinťanom píše o dare jazykov to isté: «A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich», (1 Kor 14,22) → teda inými slovami povedané - Charizmatická obnova (dar modlitby v jazykoch) bola a je určená pre neveriacich ako prostriedok, na to, aby sa stali veriacimi! Nie je ani daná, ani určená, ani potrebná pre veriacich!!!
-----------------
Bľabotanie cudzími nezrozumiteľnými jazykmi, zdvíhanie rúk, tancovanie počas omše, zbesilé vykrikovanie počas modlitieb, odpadávanie po zemi... Sú to prejavy Sv. Ducha? sú to mraky bez dažďa... Charizmatici hovoria, že i v Starom Zákone kráľ Dávid tancoval od radosti a tak oslavoval Hospoda Boha... Oni vraj robia podobne. Ideálom pre každého kresťana však nie je Dávid. (Veď mimochodom napr. Dávid mal v háreme okolo 1000 žien...)
Máme 9 byť ako Ježiš. Ježiš je celý život nenápadný, nevtieravý, skromný, – a predsa s kľudom robí zázraky, predpovedá budúcnosť... My nežijeme v Starom, ale v Novom Zákone. «Charizmatika» si dnes pod vplyvom protestantizmu mnohí mýlia s «extatikom». Ozajstný charizmatický kresťan je kľudný a vyrovnaný v správaní sa – ako Ježiš.
Extatik je degenerovanou formou kresťana, exaltovane sa správa, je pyšný na svoju údajnú nadradenosť nad ostatnými kresťanmi...
Jezuita o. Tomáš Špidlík (neskorší kardinál) v r. 1999 v jednej zo svojich kníh napísal recept na rozoznávanie duchov: Myšlienky môžeme rozoznávať podľa účinku, ktorý vyvolávajú. Dobré vnuknutia dávajú vzniknúť «nevýslovnej radosti, dobrej nálade, odvahe, vnútornej obnove, pevnosti v myslení, sile a láske v Bohu», tie druhé naopak prinášajú so sebou «strach v duši, zmätok a rozháranosť v myslení, smútok, nenávisť proti askétom, omrzelosť, súženie, strach zo smrti a konečne zlé, nízke túžby, malomyseľnosť k čnostiam a nezriadenosť v chovaní». Toto pravidlo bolo zjednodušené do axiomatu:
«Čo znepokojuje, pochádza od diabla, zatiaľ čo Boh dáva srdcu pokoj» a Sv. Duch je Duchom Pokoja-Utešiteľ... (porov. T. Špidlík, Jak očistit své srdce?, Velehrad, 1999, str. 37). Aj sám sv. apoštol Pavol píše to isté: «Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja», (1 Kor 14,33).
Jezuita a neskorší kardinál Tomáš Špidlík v jednej zo svojich kníh o podobnosti charizmatikov a messaliánov napísal «Tzv. messaliáni, pochádzajúci zo Sýrie, zaujali radikálny postoj: ak máš Svätého Ducha, musíš ho cítiť. Ak necítiš nič, nemáš Božiu milosť. A naopak, ak cítiš pokušenie, ak tebou zmietajú zlé myšlienky, prebýva vo tvojom srdci hriech. Z tejto pozície vyvodzovali i nebezpečné dôsledky: sviatosti, ako napr. krst, nemení naše pocity, a teda nedostávame skrze neho Svätého Ducha.
Tento extrémny postoj bol odsúdený ako heretický. Grécky duchovný autor Diadochos z Fotiky píše proti messaliánom: Milosť je tajomne uložená v hĺbke srdca od chvíle krstu; nedáva citovo pocítiť svoju prítomnosť. Pozdejšie v dobe reformácie, Cirkev opakovala, že to nie je to isté 'cítiť sa ospravedlnený' a 'byť ospravedlnený' pred Bohom. I veľkí svätí často prežívali doby duchovnej neútechy a zdalo sa im, podobne ako sv. Terézii z Lisieux ku koncu jej života, že nebo je uzavrené», (T. Špidlík, Znáš Ducha svatého? str. 58). Na inom mieste v tej istej knihe Špidlík o messaliánoch píše: Messaliáni v 4. storočí, prehnaní charizmatici, sa snažili pritiahnuť Sv. Ducha exaltovanými modlitbami.
Mysleli si, že nie je prítomný, keď necítime jeho pôsobenie (porov. T. Špidlík, Znáš Ducha svatého?, Velehrad, 1998, str. 14-15). Odskok do ďalekej minulosti – do prvého tisícročia po Christovi: Kto to vlastne boli messaliáni-euchiti (či ako Špidlík hovorí, používajúc dnešnú terminológiu: prehnaní charizmatici)? «Messaliáni» (z aramejského slova «צלא «modliť sa) alebo «Euchiti» (z gr. «εὐχήται»), tj. modliaci sa – niekedy sa označovali aj ako «Entuziasti» (z gr. «ἔνθους» posadnutý) bola mníšska heréza modiacich sa alebo posadnutých Duchom Svätým, ktorá sa najprv objavila v Sýrii v polovici 4. storočia (cca 360) a potom sa rozšírila po celom svete (u Slovanov prerástli do sekty v histórii známej ako – bohumilí)...
Podobne ako sa (znovu)objavili charizmatici (= obnovení messaliáni-euchiti) medzi protestantmi v USA v 20. st. a potom sa rozšírili do Európy. Teodoret Kyrský (†457 alebo 460), vo svojej Cirkevnej histórii takto charakterizuje vtedajších messaliánov-euchitov (a č itateľ, ktorý hlbšie privoňal ku charizmatickému hnutiu v súčasnosti, bude zhrozený absolútnou podobnosťou vtedajších Cirkvou odsúdených heretikov a dnešných charizmatikov): Bludným učením messaliánov-euchitov bolo, že pri páde Adama, v každom človeku od narodenia prebýva diabol, ktorý je podstatne (substanciálne) s ním zjednotený.
Messalianizmus bol sv. Cirkvou odsúdený na viacerých miestnych synodách a aj na 3. všeobecnom koncile v Efeze v r. 431. Existoval však napriek tomu v rôznych obmenách a podobách ešte i v 9. st., ba aj neskôr a ako vidíme, existuje i dnes v protestantami zavedenej tzv. Obnove v Duchu Svätom – v tzv. charizmatickom hnutí
Všimnite si výrok, ktorý používa Satan: „Áno, Boh povedal“. Satan vložil do mysle Evy pochybnosti o tom, čo jej Boh skutočne povedal. Položil pred ňu mätúce vyhlásenie, aby ju mohol vtiahnuť do dialógu, v ktorom prehrá a nakoniec uvrhne celú ľudskú rasu do hriechu a zatratenia. Rovnaký princíp chcem aplikovať na učenie charizmatického hnutia. Áno, povedal Boh, že chce, aby bol každý uzdravený z choroby? Áno, povedal Boh, že chce, aby každý bol bohatý? Áno, povedal Boh, že môžeme prikázať anjelom? Áno, povedal Boh, že dostaneme videnia? Áno, povedal Boh, že musíme hovoriť jazykmi? Áno, povedal Boh, že nikdy neuzavrel kánon? Áno, povedal Boh, že od Neho dostaneme proroctvá mimo Biblie?
Áno, povedal Boh, že budeme schopní vidieť a vyháňať démonov?
Luther: „Čo sa týka orodovania svätých, mám za to a pevne držím s celou kresťanskou Cirkvou, že svätých máme ctiť a vzývať ... Niekto by mohol namietnuť: Čo sú nám svätí platní? Toľko, ako sú vám na prospech vaši blížni. Tým hovorievate: Modli sa za mňa k Bohu! Teda hovorievajte tiež: Sv. Peter, sv. Pavol, orodujte za nás! Nehrešíte, ak ich prosíte za prímluvu“. (Luther: Corect. nonnullor. articulor.; Sermo in festo s. Joannis Bapt.)
Oekolampadius: „Čo sa mňa týka, neodvažujem sa zapierať, že svätí orodujú za nás, a tiež by som si netrúfal tvrdiť, že vzývať ich o pomoc bolo by bezbožnosťou a modlárstvom. Odporúčať sa orodovaniu svätých je obyčaj autorizovaná sv. Jánom Zlatoústym, sv. Gregorom Naziánskym a skoro všetkými východnými a západnými cirkvami.“ (Adnot in hom. s. Joannis Chrysostomi.) (Bottau—Rekem: Katolícky svetonázor obhájený nekatolíkmi. Str. 137.
Voltaire o jedinosti Boha. Jednota v zákonoch riadiacich obeh nebeských telies, jednota v pohybe našej zemegule, v každom rode i druhu živočíšstva, rastlinstva a nerastov dokazuje jedinú hýbajúcu bytosť ... V celej prírode panuje jednota. Zákony pohybu a gravitácie sú nezmeniteľné... Je teda len jedna, večná Mocnosť, od ktorej závisí všetko, ale podstata tejto Mocnosti je pre mňa nepochopiteľná. (Oeuvres, sv. 59. str. 195, 130.) (Bottau-Rekem: Katolícky svetonázor obhájený nekatolíkmi, str. 16 )
Úcta mariánska. Zvláštna úcta, ktorú načim vzdávať Márii, nesmie sa diať len ústami alebo klaňaním sa, klakaním, obnažením hlavy, sochami, obrazmi, chrámami na jej počesť, pretože to všetko robia i pohani: my musíme ctiť Máriu z celej duše, zo všetkej svojej sily a v pravde. Ak ju tak ctíme, tak uvažujúc o jej pokore a milosti, ktorou ju Boh obdaril, vo svojom vnútri cítime radosť — znak to pravých ctiteľov Márie. (Luther: Commentarius super B. M. V. canticum.) (Bottau—Rekem: Katolícky svetonázor obhájený nekatolíkmi. Str. 137.) Slová Oekolampadia24 A vlastne, prečo by som nemiloval tú, ktorú miloval Boh, ktorá dala svetu Syna Božieho a nášho Spasiteľa, ktorú ctili anjeli a archanjeli, ktorú vzýva ľudské pokolenie a ktorá sa nazýva kráľovnou milosrdenstva!? Aká to milosť, aká to božia láska, že dal takú presvätú matku svojmu Synovi, a nám tak mocnú ochrankyňu vo všetkých veciach. (Oekolampadius: Sermo de laudando in Maria Deo.) (Bottau—Rekem: Katolícky svetonázor obhájený nekatolíkmi. Str. 138.)
Nekatolíci o očistci. Luther: „Pevne verím, ba tvrdím, že viem, že je očistec; v Písme sv. sa robí o ňom zmienka, ako sa možno o tom aj presvedčiť.“ (V lipskej dišpute.) Diderot49: „Keď sa slovo očistec výslovne aj nenachodí v Písme, očistec je tam predsa len jasne naznačený na tých miestach, kde sa doporučuje modlitba za mŕtvych, ako v 2 Makabejskej 11, 43 a v epištole 2 Timotejovi 1, 18. Okrem toho ešte aj cirkevná tradícia ustálila tento článok o očistci, ale
49 Denis Diderot, čítaj Dydró (1713—1784) francúzsky encyklopedista. 191 protestanti ho zavrhli.“ (Encyklopédie, čl. Purgatoire.) Johnson: „Veľká väčšina ľudí nežije tak sväto, aby si zaslúžila nebo, a zasa nie tak hriešne, aby si zaslúžila peklo; preto sa zaľúbilo Bohu určiť miesto, kde sa duše istými trestami očisťujú.“ (Nekrvavá obeta.) Lessing50: „Ten prostredný stav duše medzi najvyššou blaženosťou a večným trestom — očistec — ako o ňom ako o všeobecne známej veci učí stará Cirkev, naši reformátori zavrhli, ale nemali ho zavrhovať preto, že sa tu a tam staly v tej veci prechmaty. (Theol. Aufsätze, 1770.) (Bottau—Rekem: Kat. svetonázor obhájený nekatolíkmi. Str. 135—136. ---------
Luther, Kalvín sú lišky podšité OVOCIE DIABOLSKÉHO PROTESTANTIZMU Pravým důvodem překotného odchodu do kláštera Martina Luthera byl ve skutečnosti útěk před soudním stíháním pro vraždu, kterou Luther spáchal z prchlivosti na Hieronymu Buntzovi.
Azyl v klášteře vyhledal na radu vikáře Brauna. Výčitek svědomí se Luther nezbavil až do konce života. Byly příčinou jeho stálých depresí a ovlivnily závažný způsobem nejen jeho psychický život, ale i jeho nauku (Viz: Albert Mock "Abschied von Luther - Psychologische und theologische Reflexionen zum Lutherjahr" - Köln 1985; Roland Dalbiez Das Ende Luthers, in EINSICHT XVII/4, prosinec 1987, str. 110-112.).Luther mýtu zbavený.
K nadcházejícímu jubilejnímu roku luteránské reformace vydal Hubertus Mynarek knihu, která má přispět k odmytologizování původce reformace. V úvodu své knihy říká: Biskupové, superintendanti i jiní evangelíci zamlčují, že Lutherova osobnost a charakter má v sobě něco démonického, co ho dohání k tomu, aby chrlil ty nejhrubší výrazy a výkřiky vůči četným osobám a skupinám lidí a požadoval s veškerou vážností a naléhavostí jejich zničení a vyhlazení. https://martinluther-apostaza-protestant
Skôr, ako bola Panna Mária počatá, bola Božím snom a jeho túžbou! Panna Mária sa stala odrazom Božej túžby. Odrazom jeho dokonalej predstavy. Stala sa novou Evou. Keď matky s deťmi hovoria o nebi, ukazujú ho deťom hore. Panna Mária bola jedinou matkou, ktorá nebo držala v rukách a pozerala sa na neho dole. Stala sa Ježišovou matkou a nebolo jednoduché ňou byť. Na tomto mieste spomeniem udalosť, kedy Mária priniesla Ježiša do chrámu. Bol tam starý muž menom Simeon. Očakával narodenie Mesiáša. Keď mu Mária podala dieťa, starý Simeon povedal Bohu, že teraz už môže zomrieť, pretože videl Mesiáša. Potom sa prihovoril Márii so slovami: „a tvoju vlastnú dušu prebodne meč“ (Lk 2, 35).
V gréčtine, z ktorej bola Biblia preložená, poznáme dva výrazy pre meč. Prvý výraz opisuje menší a druhý väčší meč, ktorý by sme mohli nazvať aj mačetou. Simeon použil práve tento druhý výraz. Toto bol obraz na vyslovenie nesmierneho rozsahu utrpenia, ktorý bude Máriu sprevádzať. Prenesme sa teraz na miesto, kde Ježiš začal svoje verejné účinkovanie, na svadbu do Kány. Prebieha tam niekoľkodňová svadobná oslava, ako bolo v tom čase zvykom. Panna Mária sa už nachádza na mieste. Ježiš bol pri Jordáne a zhromažďoval apoštolov. Panna Mária tu predstavuje Starý zákon, Ježiš Nový zákon, ktorý je ešte ďaleko. S oneskorením prichádza Ježiš na svadobný obrad a prináša aj apoštolov. Vtom mu Mária hovorí – „nemajú vína“ (Jn 2,3). Nemať vína v krajine vína je vážna vec. Prečo im došlo víno? Pretože Ježiš prišiel so všetkými svojimi apoštolmi, ktorých svadobčania neočakávali a nepozvali. Víno mali radi už vtedy. Bola to však Mária, ktorá si všimla, že svadobčania nemajú víno. Mária vždy pozná naše potreby skôr, ako ich poznáme my sami. Ježišova odpoveď je pre mnohých zarážajúca, priam až bezcitná: „čo mňa a teba do toho žena? Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2,4).
Nepomenuje Máriu matkou, ale ženou. V gréckom origináli slová znejú ešte krutejšie. “Žena, čo mňa je do teba.” Vždy keď nájdeme v evanjeliu podľa Jána slovo „hodina“, znamená to utrpenie, agóniu alebo smrť Ježiša. V Káne teda Ježiš Márii hovorí. Matka naozaj chceš, aby som sa prehlásil za Božieho Syna? Ježiš v skutočnosti sa Márii pýta. „Mám sa odhaliť ako Mesiáš? Uvedomuješ si, že v tom momente ako to urobím, sa mení náš vzťah? Doteraz si bola mojou Matkou. V momente ako uskutočním svoj prvý zázrak, začnem verejné účinkovanie, prestaneš byť len mojou matkou a staneš sa matkou každého, koho spasím. Sme v tom spolu. Čokoľvek sa stane mne, stane sa aj tebe. Preto sa na teba neobraciam ako na moju matku, ale ako na matku všetkých, ktorí budú mojím krížom spasení. Preto Ťa nazývam – žena.“ Toto bol význam Kány.
Panna Maria jako náš vzor a vyhojení karikatur v duchovním životě.
V Káni vybízí Panna Maria Ježíše k vykonání zázraku, ale ihned ustupuje do pozadí (srov. Jan 2,3-5). Máme být světlem, které nesvítí samo sobě, ale odráží (zrcadlí) Boží slávu – velebí Boha (srov. Mt 5,14-16). Boží chvála rozeznívá a rozechvívá jen ta srdce, která ji očekávají tiše ve skrytosti. Mariina čirá krása prostupuje celou církví, neboť ona je její matkou
i učitelkou. Kdokoli vystupuje k hoře Boží, tedy k blažené Panně Marii, může snadněji vhlížet do Božích tajemství. To je patrné na blaženém Bernardovi, který byl nejprve neznalý a díky přátelství blažené Panny dosáhl velké dokonalosti vědění. Je to vidět i na Janu Evangelistovi, který čím rodinněji se k ní měl, tímlépe dokázal pronikat hlubiny Božích tajemství a předávat to druhým. Vidět Marii znamená vidět Ježíše - | Theofil - Bůh, křesťanství, duchovní život
Sladká Maria - Panna Maria ve zbožnosti a díle sv. Kateřiny Siensk - Své žáky učila slavit každou sobotu jako den Mariin posty a modlitbami a zvláštní vzpomínkou a rozjímáním.
Maria je nám vzorem chudoby v betlémském tajemství. Maria připomíná řeholnici chudobu Páně během jeho pozemského života a již při jeho zrození. Při jeho narození měla sladká Maria jen několik málo svršků, aby jimi přikryla svého Syna."
Každé ráno na svoje konto dostaneš 24 hodín. Záleží iba na tebe, ako ich využiješ.“
„Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.“
------------------------------------------------
Bľabotanie cudzími nezrozumiteľnými jazykmi, zdvíhanie rúk, tancovanie počas omše, zbesilé vykrikovanie počas modlitieb, odpadávanie po zemi... Sú to prejavy Sv. Ducha? Sú to mraky bez dažďa... Charizmatici hovoria, že i v Starom Zákone kráľ Dávid tancoval od radosti a tak oslavoval Hospoda Boha... Oni vraj robia podobne. Ideálom pre každého kresťana však nie je Dávid. (Veď mimochodom napr. Dávid mal v háreme okolo 1000 žien...) ►► ► Démonizmus v charizmatických kresťanských kruhoch ►► ► Satan v hudbe ♫ umení a charizmy
Máme byť ako Ježiš a Panna Mária. Ježiš je celý život nenápadný, nevtieravý, skromný, – a predsa s kľudom robí zázraky, predpovedá budúcnosť... My nežijeme v Starom, ale v Novom Zákone. «Charizmatika» si dnes pod vplyvom protestantizmu mnohí mýlia s «extatikom». Ozajstný charizmatický kresťan je kľudný a vyrovnaný v správaní sa – ako Ježiš a Panna Mária. pyšný chrizmatik je pyšný nad ostatnými kresťanmi...
Jezuita o. Tomáš Špidlík (neskorší kardinál) v r. 1999 v jednej zo svojich kníh napísal recept na rozoznávanie duchov: Myšlienky môžeme rozoznávať podľa účinku, ktorý vyvolávajú. Dobré vnuknutia dávajú vzniknúť «nevýslovnej radosti, dobrej nálade, odvahe, vnútornej obnove, pevnosti v myslení, sile a láske v Bohu», tie druhé naopak prinášajú so sebou «strach v duši, zmätok a rozháranosť v myslení, smútok, nenávisť proti askétom, omrzelosť, súženie, strach zo smrti a konečne zlé, nízke túžby, malomyseľnosť k čnostiam a nezriadenosť v chovaní». Toto pravidlo bolo zjednodušené do axiomatu:
«Čo znepokojuje, pochádza od diabla, zatiaľ čo Boh dáva srdcu pokoj» a Sv. Duch je Duchom Pokoja-Utešiteľ... (porov. T. Špidlík, Jak očistit své srdce?, Velehrad, 1999, str. 37). Aj sám sv. apoštol Pavol píše to isté: «Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja», (1 Kor 14,33).
Jezuita a neskorší kardinál Tomáš Špidlík v jednej zo svojich kníh o podobnosti charizmatikov a messaliánov napísal «Tzv. messaliáni, pochádzajúci zo Sýrie, zaujali radikálny postoj: ak máš Svätého Ducha, musíš ho cítiť. Ak necítiš nič, nemáš Božiu milosť. A naopak, ak cítiš pokušenie, ak tebou zmietajú zlé myšlienky, prebýva vo tvojom srdci hriech. Z tejto pozície vyvodzovali i nebezpečné dôsledky: sviatosti, ako napr. krst, nemení naše pocity, a teda nedostávame skrze neho Svätého Ducha.
Tento extrémny postoj bol odsúdený ako heretický. Grécky duchovný autor Diadochos z Fotiky píše proti messaliánom: Milosť je tajomne uložená v hĺbke srdca od chvíle krstu; nedáva citovo pocítiť svoju prítomnosť. Pozdejšie v dobe reformácie, Cirkev opakovala, že to nie je to isté 'cítiť sa ospravedlnený' a 'byť ospravedlnený' pred Bohom. I veľkí svätí často prežívali doby duchovnej neútechy a zdalo sa im, podobne ako sv. Terézii z Lisieux ku koncu jej života, že nebo je uzavrené», (T. Špidlík, Znáš Ducha svatého? str. 58). Na inom mieste v tej istej knihe Špidlík o messaliánoch píše: Messaliáni v 4. storočí, prehnaní charizmatici, sa snažili pritiahnuť Sv. Ducha exaltovanými modlitbami.
Mysleli si, že nie je prítomný, keď necítime jeho pôsobenie (porov. T. Špidlík, Znáš Ducha svatého?, Velehrad, 1998, str. 14-15). Odskok do ďalekej minulosti – do prvého tisícročia po Christovi: Kto to vlastne boli messaliáni-euchiti (či ako Špidlík hovorí, používajúc dnešnú terminológiu: prehnaní charizmatici)? «Messaliáni» (z aramejského slova «צלא «modliť sa) alebo «Euchiti» (z gr. «εὐχήται»), tj. modliaci sa – niekedy sa označovali aj ako «Entuziasti» (z gr. «ἔνθους» posadnutý) bola mníšska heréza modiacich sa alebo posadnutých Duchom Svätým, ktorá sa najprv objavila v Sýrii v polovici 4. storočia (cca 360) a potom sa rozšírila po celom svete (u Slovanov prerástli do sekty v histórii známej ako – bohumilí)...
Podobne ako sa (znovu)objavili charizmatici (= obnovení messaliáni-euchiti) medzi protestantmi v USA v 20. st. a potom sa rozšírili do Európy. Teodoret Kyrský (†457 alebo 460), vo svojej Cirkevnej histórii takto charakterizuje vtedajších messaliánov-euchitov (a č itateľ, ktorý hlbšie privoňal ku charizmatickému hnutiu v súčasnosti, bude zhrozený absolútnou podobnosťou vtedajších Cirkvou odsúdených heretikov a dnešných charizmatikov): Bludným učením messaliánov-euchitov bolo, že pri páde Adama, v každom človeku od narodenia prebýva diabol, ktorý je podstatne (substanciálne) s ním zjednotený.
Messalianizmus bol sv. Cirkvou odsúdený na viacerých miestnych synodách a aj na 3. všeobecnom koncile v Efeze v r. 431. Existoval však napriek tomu v rôznych obmenách a podobách ešte i v 9. st., ba aj neskôr a ako vidíme, existuje i dnes v protestantami zavedenej tzv. Obnove v Duchu Svätom – v tzv. charizmatickom hnutí The Charismatic Movement Is Dangerous Because: – Bibleline Ministries
Všimnite si výrok, ktorý používa Satan: „Áno, Boh povedal“. Satan vložil do mysle Evy pochybnosti o tom, čo jej Boh skutočne povedal. Položil pred ňu mätúce vyhlásenie, aby ju mohol vtiahnuť do dialógu, v ktorom prehrá a nakoniec uvrhne celú ľudskú rasu do hriechu a zatratenia. Rovnaký princíp chcem aplikovať na učenie charizmatického hnutia. Áno, povedal Boh, že chce, aby bol každý uzdravený z choroby? Áno, povedal Boh, že chce, aby každý bol bohatý? Áno, povedal Boh, že môžeme prikázať anjelom? Áno, povedal Boh, že dostaneme videnia? Áno, povedal Boh, že musíme hovoriť jazykmi? Áno, povedal Boh, že nikdy neuzavrel kánon? Áno, povedal Boh, že od Neho dostaneme proroctvá mimo Biblie? Áno, povedal Boh, že budeme schopní vidieť a vyháňať démonov? Dangers of The Charismatic Movement Charismatic Abuses? Doctrinal and Emotional V čom spočíva neomylnosť pápeža? Panna Mária vzkriesila Araba Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie už začalo Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca. Panna Má…
Církví Boha mrtvého a sektári, tvrdia že jediná zemská církev je ta pravá (nikoliv nějaká neexistující Kristova? Pokiaľ viem, Ježiš založil cirkev na apoštoloch, alebo zanikla? Prečo Ježiš povedal, Petrovi: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Zúfalstvo- Zúfalstvom hreší, kto sa vzdáva každej dôvery v Boha. A domnieva sa, že mu Boh nemôže alebo nechce odpustiť a pomôcť.
Spoliehanie sa na vlastné sily Na vlastné sily priveľa sa spolieha, kto bez milosti Božej vlastnými silami chce dosiahnuť všetko, i večnú blaspoliehanie ženosť. Opovážlivé spoliehanie sa na vlastne sily. Bezo mňa nič nemôžete urobiť", povedal Kristus Pán. (Jn 15, 5.) Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol! Kor 10, 12.)
Opovážlivým spoliehaním na Božiu dobrotivosť hreší ten kto vo všetkom na Pána Boha sa spolieha a sám nespraví nič a čo môže a má spraviť alebo kto, spoliehajúc sa na zhovievavosť a milosrdenstvo Božie, v hriechu ostáva a s pokáním stále odkladá. „Nehovor: zhrešil som a čo zlého sa mi prihodilo? Lebo Najvyšší je zhovievavý odplatiteľ." (Sir 5, 4.) ZNEUZIVANIE_BOZIEHO_MILOSRDENSTVA
Pokúšanie Boha Opovážlivému spoliehaniu na Boha sa je pokúšanie Boha. Týmto hreší, kto opovážlivé, bez dostatočných dôvodov žiada alebo očakáva od Boha zázraky. SLOBODA VOĽBY-JUDÁŠ
Deväť „cudzích“ hriechov 1. Dávať iným radu na hriech. 2. Povzbudzovať iných na hriech. 3. Iným kázať hrešiť. 4. Súhlasiť s hriechom iných. 5. Pomáhať pri hriechu iných. 6. Mlčať pri hriechu iných. 7. Zastávať hriechy iných. 8. Netrestať hriechy iných. 9. Chváliť hriechy iných. CO JE HRIECH Hriechy proti nadeji
Boh nám dal smrteľných ľudí za kňazov a učiteľov, aby chápali naše slabosti. A tak kňazi majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam. Lebo Boh nikdy nepovedal anjelom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“Skutočne! Všetku moc súdiť nás odovzdal Otec Synovi. Ale vidím, že Syn ju zveril kňazom. „Na katedru Christa“ teda zasadli kňazi, pretože prijali službu pokračovať v Jeho učení. Preto apoštol Pavol hovorí. Sme Kristovi vyslanci a akoby vám Boh dával prikázania cez nás“ To znamená, že to, čo tu konajú kňazi, tam potvrdzuje Boh a prijíma rozhodnutia svojich služobníkov! Je bláznovstvo, ak niekto pohŕda duchovnou mocou kňazov, bez ktorej nie je možné dosiahnu spásu.
Aj keď kňazi sú dokonca veľmi zvrhlí, Svätý Duch bude pôsobiť vo všetkom, v čom chce a pošle svoje dary. Ani anjel, ani archanjel nemôže dosiahnuť to, čo sa dáva od Boha. Všetko uskutočnuje Otec, Syn a Svätý Duch. Kňaz len požičiava svoj jazyk a dáva svoju ruku!
Vznešenosti a zázraky Panny Marie ~ Sv. Alfons Maria de Liguori rozpráva: v Perugii uzavrel akýsi mladík zmluvu s diablom za to, že mu pomohol spáchať hriech. Keď Satan chcel za to mladíkovu dušu, nútil ho, aby skočil do studne. Nešťastný muž sa však bál skočiť do studne a nahováral satana, nech mu v tom pomôže, že aby ho sám do studne hodil. Zlý duch ale ho nemohol zahubiť dokiaľ mal nešťastník u seba škapuliar. Zlý duch mladíkovi povedal - ja nemám moc hodiť ťa do studne, bráni mi v tom škapuliar čo nosíš na krku - ale keď ho dáš z krku dole, potom budem mať moc uvrhnúť ťa do studne, a zabiť ťa. Z toho sebevrah spoznal moc Panny Marie, získal dôveru, polepšil sa a vyspovedal sa. facebook.com/100011755599845/videos/357995240427236 Ak chce Boh niekoho spasiť, vnukne mu do srdca lásku k Panne Márii. Sv. Alfonz Liguori) Panna Mária v Argentíne povedala: Ktokoľvek chce nasledovať Ježiša, musí nasledovať mňa. Vznesenosti Panny Marie / Svaty Alfons Maria de Liguori
Ako viem, kedy mi hovorí Boh? Ako rozlíšiť falošné vnuknutia od Božích. Viera nie je založená len na pocitoch a útechách, aj keby sa zdali božské. Svätá Terezia z Avily bola presvedčená, že tí čo sa modlia, nesmú túžiť ani prosiť o videnia a zjavenia. I keď sú milosti od Boha Diabol dary môže použiť pre svoje zvrátené ciele, môže na nich lipnúť a spyšnieť. Čo s hriechom, ktorý neľutujem?
zlí duchovia môžu tiež používať dar jazykov. Raz bola seansa, kde ľudia prosili v jazykoch, a tieto dary jazykov boli zaznamenané na magnetofónovej páske. Osoba, ktorá mala dar porozumenia jazykom, rozumela, že to boli všetko kliatby satana - bolo to rúhanie a znesvätenie jazykov proti Bohu.
Nikdy nedovoľte, aby na vás vkladali ruky osoby, ktoré sa chvália obrátením a majú za sebou nejakú výraznú hriešnu minulosť, a vlastne ktokoľvek. Po katolíckej charizmatickej obnove vkladaním rúk prišla na modlitbu osoba spolu s rodičom. Pociťovala strach a neistotu. Pri modlitbe démon reagoval agresivitou.
Pýtal sa kňaz: "Prečo si do nej vošiel?" Odpovedal: "Lebo chcela byť výnimočná." Matka tej osoby bola nahnevaná z dôvodu, že pustila dieťa na katolícku akciu a dieťa skončilo posadnuté. Išlo o charizmatické vkladanie rúk od laika, ktorý sa prehlasuje za laického evanjelizátora.
Ďalším poznávacím znakom falošných prorokov je neprítomnosť Panny Márie. Daj si pozor na spoločenstvá, kde sa nehovorí o Panne Márii. Panna Mária tam vždy musí byť, ona je prvou charizmatičkou cirkvi. Ona je prostrednicou všetkých milostí. charizmatici, nech sú na začiatku akokoľvek katolícki, neskôr vždy skĺznu alebo do tvrdého protestantizmu, alebo dokonca vytvoria sektu ►► ► Démonizmus v charizmatických kresťanských kruhoch ►► ► Satan v hudbe ♫ umení a charizmy
Sv. Terezia odporúča: Naliehavo vám odporúčam: ak sa dozviete alebo počujete, že Boh udelil niekomu tie milosti, nikdy neproste po tom, aby aj vás nimi vyznamenal.Sv. Vincent Ferrersky varuje: Duša, ktorá sa pripúta k týmto útechám, upadá do veľmi nebezpečných omylov. Koľko duší bolo zvedených touto podvodnou útechou? Preto jedinou útechou, ktorú máte vpustiť do duše, je tá, ktorú vytvorí povedomie vašej ničoty a biedy. Toto vedomie vás udrží v pokore a povzbudí vás k hlbokej pokore a túžbe, aby On bol uctievaný a chválený. Takýto druh útechy nemôže uviesť do omylu.
Ďalšou vecou sú charizmy: hlavne v protestanských v cirkvách je bežné pri modlitbe blabotať jazykmi. Hovoriť neznámymi jazykmi. Je jeden zo znakov posadnutia (oklamania diablom). Charizmatikov často vidieť ako kričia meno „Ježiš“, gúľajú sa po podlahe, a robia extatické odriekania, ktoré sú pre poslucháčov nezrozumiteľné. Ďalším poznávacím znakom falošných prorokov je neprítomnosť Panny Márie. Dajte si pozor na spoločenstvá, kde sa nehovorí o Panne Márii. Démonizmus v charizmatických kresťanských kruhoch.
Sv. Filip Neri hovorieval: Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod. Extázy, zjavenia pre neho ešte neboli znamením božskej milosti a hovoril, že človek nikdy nelezie diablovi do pasce tak ľahko, ako keď sa snaží o takéto „bláznovstvo. Ďalším poznávacím znakom falošných prorokov je neprítomnosť Panny Márie. Piotr Glas - kto sú falošní proroci? Ako ich rozoznať? 1. časť. - Slovenský dohovor za rodinu
V dejinách Cirkvi bolo takéto správanie vždy odsudzované. Dokonca aj vo Svätom Písme. Katolícka cirkev má obdivuhodnú dvetisíc ročnú históriu „rozlišovania duchov,“ na ktoré nám Boh dal prostriedky na použitie pri rozlišovaní ducha pravdy od ducha omylu. Sv. Ján z Kríža, varoval, že duše musia utekať od vyhľadávania takýchto [citových] prejavov. Sv. Vincent Ferrerský, ktorý je dobre známy tisíckami zázrakov a obrátení, otvorene odsúdil falošnú formu spirituality, keď vyhlásil, že:
Charizmatické hnutie, už dávno odsúdili pápeži Pius XI. a Pius XII. Svätá Terezia z Avily bola presvedčená, že tí čo sa modlia, nesmú túžiť ani prosiť o videnia a zjavenia. I keď sú milosti od Boha Diabol dary môže použíť pre svoje zvrátené ciele.
Svojim sestrám odporúča: Naliehavo vám odporúčam: ak sa dozviete alebo počujete, že Boh udelil niekomu tie milosti, nikdy neproste po tom, aby aj vás nimi vyznamenal. Budte opatrní zlí duchovia môžu tiež používať dar jazykov. Raz bola seansa, kde ľudia prosili v jazykoch, a tieto dary jazykov boli zaznamenané na magnetofónovej páske. Osoba, ktorá mala dar porozumenia jazykom, rozumela, že to boli všetko kliatby - bolo to rúhanie a znesvätenie jazykov proti Bohu Hovorenie v jazykoch / rozlisovanie duchov Apologetika proti charizmatikom
ODKIAL SÚ KLAMY A AKO ÍCH ODSTRÁNIŤ svätá Angela z Foligna. Je viac možností, ako sa duchovné osoby dostávajú do klamu. Má v sebe lásku k svetu a svojvôle.Takáto osoba sa dá vybičovať obdivom do horlivej zbožnosťi. Začne roniť slzy, dostavia sa i útechy, chvenie i volanie, ale to všetko ešte nie je čisté ba často krát falošné. Toto všetko som sama zakúsila, ale ani ja by som to nevedela s istotou rozlíšiť. Môžem povedať toľko, že keď ide o čistú lásku, duša dospieva k bespešnej pravde. Dávaj si pozor na svoju vlastnú horlivosť, aby si azda všetko nezničil. Všimni si, ako sa prejavuje na začiatku, ako v strede a aký je jeho koniec.
Dávaj pozor na tých, čo hovoria na sladké slová. Robia sa tichými hovoria o zjaveniach: lebo sú to zlomyselné osídla, ktoré druchých sťahujú do zatratenia. Vystríhaj sa tých čo hovoria že majú slobodného duchu a videnia, lebo sú otvorene proti Kristovej ceste. Iný spôsob, ktorým sa duch. Osoby dostávajú do klamu, je tento:ODKIAL SÚ KLAMY A AKO ICH ODSTRÁNIŤ. SVATA ANGELA Z FOLIGNIA / O PRAVEJ A FALOSNEJ LASK
Co v takocém případě Desatero? Pokud to myslíš vážně, potom ve své prázdné víře odsouváš Desatero (Bůh) a přijímáš falešnou víru. Jakou máš Bibli, jaké má Desatero? Boží následovníci budou muset mít Boží pečeť. Což je zachovávání a plné respektování Desazera Božích přikázání. Obejít to jde pouze u nevěřících a pohanů - poplivou vše a myslí si, že tak je to správně a tečka.
@didimos@Alexandra2020@Janko333 proč nemáte odvahu jít pouze skrze Marii, bez Krista, pokud říkáte, že vaše VIP stezka vede i skrze Marii?? Myslíte si, že Církev Kristova založena jen a pouze na něm a jemu oddaných a věrných a na nikom jiném by byla jeho dílem nebo satanovým?? TEPRVE AŽ TEHDY, KDYBY JSTE SI VYŠKRTLI Z DESATERA 4. VERŠ (EXODUS 20:4) AŽ PAK MŮŽETE ZA MODLOU V PODOBĚ MARIE, ONA …More
@didimos@Alexandra2020@Janko333 proč nemáte odvahu jít pouze skrze Marii, bez Krista, pokud říkáte, že vaše VIP stezka vede i skrze Marii??
Myslíte si, že Církev Kristova založena jen a pouze na něm a jemu oddaných a věrných a na nikom jiném by byla jeho dílem nebo satanovým??
TEPRVE AŽ TEHDY, KDYBY JSTE SI VYŠKRTLI Z DESATERA 4. VERŠ (EXODUS 20:4) AŽ PAK MŮŽETE ZA MODLOU V PODOBĚ MARIE, ONA NEBYLA NA KŘÍŽI VY PEKELNÍ MODLOŠAŠKOVÉ! To vám potvrdí i veliký @Avi Liva, neboť jeho víra je veliká, stejně jako potvrzení tohoto faktu.
@CírkvíBoha mrtvého,myslíš že ma chytíš do pasce? Pouze skrze Pannu Marii bez Krista? To nepôjde, lebo Panna Mária nikdy nie je bez Krista! Oni sú stále spolu!
Janko333 že jejich modly je nespasí, ani pom*očování 4. verše v Desateru (Exodus 20:4) co na to povíš ty? Můžeš Desatero ignorovat a neřídit se jím, čímž přijdeš o Boží pečeť?? Ano Boží pečeť je zachovávání Desatera, ale i dodržování. Dodržování v opravdovosti!
Janko333 že to mají možnost napravit a neurážet jediného a nenahraditelného Spasitele. Co ale ty mně řekneš na to že se mi hnusí modly/uctívání neživých předmětů a dokonce je to v Desateru, které je Boží pečetí (tou duchovní, Boží) v Exodus 20:4.
Cirkvi Boha mŕtveho, Ježiš nemal nikdy hriech, to je každému jasné, dokonca na počudovanie aj tebe. Ale ako to, že to neni jasné tvojmu vodcovi a guru Avi Liva?
"Najlepší spôsob ako spoznať falošnú cirkev a proroka, je neprítomnosť Panny Márie a ruženca" Zrejme preto sa jeden z najväčších falošných prorokov falošného ,pokoncilového náboženstva ekumenizmu hral na veľkého ctiteľa Panny Márie. Pod heslom "totus tuus " zviedol miliony duší od pravej viery.
@Laco Bajzo Zní 4. verš v Desateru (Exodus 20:4) udělám si na zemi člověčí (a též člověkem vyvyšovanou) modlu a pojmenuji ji Diana, či Marie - ano, či ne?! NE!! Skrze modly v podobě Marií a jiných hnojáren totálně močíš na Desatero, vzpamatuj se!!
Nikdy to nemůžeš pochopit....stále se v tom budeš plácat a přebírat bludy vidlema, z nich ty bludy budou znovu padat na zem...a pořád dokola. Tvůj život nebude mít pokoj, protože máš svého nepřítele Církev, a Ona nad tvými bezduchými soukromými názory" vždycky zvítězí !!!!
Ještě bych dodala, že je v současné době nutné důsledně vyslovovat i druhé jméno Pána, protože je tu snaha temných sil strhnout v lidských srdcích a duchovních představách Ježíše Krista do materiálních představ jako pozemskou bytost. Je vykládán např. jako léčitel, velekněz, rabín a jiné pozemské tituly a představy. Děti se dívají na dokumentární filmy, že byl běžným člověkem ,že byl …More
Ještě bych dodala, že je v současné době nutné důsledně vyslovovat i druhé jméno Pána, protože je tu snaha temných sil strhnout v lidských srdcích a duchovních představách Ježíše Krista do materiálních představ jako pozemskou bytost. Je vykládán např. jako léčitel, velekněz, rabín a jiné pozemské tituly a představy. Děti se dívají na dokumentární filmy, že byl běžným člověkem ,že byl ženatý a podobné nesmysly a svaté události se zpochybňují. Dokládá se to nalezením historických dokladů o jakémsi Ježíšovi, což je ovšem logické, protože jméno Ježíš se používá dodnes v zemích blízkého východu a proto mohou být nějaké takové staré záznamy nalezeny. Tato snaha bude neustále sílit , což má své silné důvody vzhledem k budoucím událostem.
1J 4,2 Podle tohoto poznávejte Božího Ducha: každý duch, který vyznává Ježíše Krista přišlého v těle, je z Boha. 1J 4,3 Žádný duch, který Ježíše nevyznává, ovšem není z Boha, ale je to ten duch Antikrista, o němž jste slyšeli, že má přijít. Už teď je na světě! 2J 1,7 Do světa totiž vyšla spousta bludařů, kteří nevyznávají Ježíše Krista přišlého v těle. Každý takový je bludař a antikrist.More
1J 4,2 Podle tohoto poznávejte Božího Ducha: každý duch, který vyznává Ježíše Krista přišlého v těle, je z Boha.
1J 4,3 Žádný duch, který Ježíše nevyznává, ovšem není z Boha, ale je to ten duch Antikrista, o němž jste slyšeli, že má přijít. Už teď je na světě!
2J 1,7 Do světa totiž vyšla spousta bludařů, kteří nevyznávají Ježíše Krista přišlého v těle. Každý takový je bludař a antikrist.
