Tiahnu sfanatizované voje Šimečkovcov
Budem teraz osobný. Mám za sebou 25 a niečo rokov práce v tom, čo sa kedysi volalo Slovenský rozhlas. Takmer vo všetkých redakciách okrem „náboženskej“ a športovej.
Hlavne v spravodajstve a v publicistike. Ako redaktor, moderátor i komentátor. A zažil som v tej práci aj dva roky bývalého režimu a potom roky toho, čo prišlo po ňom, tú novú „demokratúru“ v médiách. Vrátane jej avanturistických protagonistov, riadiacich propagandu v „Pyramíde“.
Neviem, či sa mám smiať či plakať, ale vidieť v „červenom denníčku“ fotografiu postpubertiaka v kapucni s transparentom „RTVS si nedáme“, prekonalo vo mne všetko, čo som ešte mohol (ne)očakávať od neustálych univerzálnych a po voľbách proti všetkému protestujúcich progresívnych hôrd. Veľmi dobre poznám poslucháčsku štruktúru verejnoprávneho rozhlasu a čiastočne i televízie. Verte mi, adolescentov v kapucniach s mobilom v ruke a slúchadlami v ušiach medzi ňou nenájdete. Možno iba ak v tej generácii, ktorá „žrala …Viac