Monika Alman
1,1 tis.
OVOCIE DUCHA SVÄTÉHO "Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí." (Lk 6, 43-44) "Ale ovocie Ducha je láska, radosť,…Viac
OVOCIE DUCHA SVÄTÉHO

"Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí." (Lk 6, 43-44)

"Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému." (Gal 5, 17-25)

LÁSKA - zabúda na seba a odovzdáva sa druhým, bezpodmienečne a obetavo. (pozri: 1Kor 16, 14) Základom celého kresťanského náboženstva je milovať, podľa vzoru Ježiša Krista - priateľov, ako i nepriateľov, milovať viditeľným spôsobom skrze slová i skutky lásky. Duch Svätý prichádza na pomoc našej slabosti, kedy milujeme len v medziach obyčajnej ľudskej lásky, a prináša nám lásku, ktorá je Božou prirodzenosťou, lásku bezvýhradnú a bezhraničnú, ochotnú vziať svoj kríž a obetovať sa pre svojich bratov. Kresťanstvo založené na ľudskej láske zasieva pohoršenie, kresťanstvo, ktoré žije z lásky Ducha Svätého plodí spásu.

RADOSŤ - napĺňa vnútro Božou prítomnosťou, nezávisle od vonkajších okolností. (Flp 4,4) Opakom je smútok, depresia, apatia, s ktorou sa tak často stretávame v tvárach dnešných, "moderných" ľudí. Ich životy sú jasným znamením, že duša nepatrí Ježišovi Kristovi, že Duch Svätý v srdci nemá miesto. Ako je však človeku možné radovať sa, keď máme v tomto svete toľko problémov, nedostatku, keď nám strach z budúcnosti komplikuje každodenný život a odoberá z tváre úsmev a zo srdca šťastie? Odpoveď je ukrytá v tajomnom pôsobení Ducha Svätého. On dáva človeku pravú radosť, ktorá pramení z dôvery v Otcovu lásku, z odovzdanosti do Jeho Božích rúk, v ktorých nachádzame všetko, čo je človeku potrebné pre život. Duch Svätý prichádza, aby nás zbavil tiaže vlastnej pýchy, ktorá nám nedovolí spoľahnúť sa na Otca a prosiť jeho prozreteľnosť o riešenie tých najzávažnejších existenčných problémov v istote, že sme vypočutí.

POKOJ - zmieruje vnútro a dáva súlad s Bohom, so sebou, s ľuďmi a s prírodou. (Rim 2, 10) Celý svet je ponorený do trvalého nepokoja. Človeku zúfalo chýba vnútorná harmónia, ktorá by, napriek vonkajším udalostiam zachovala jeho dušu plnú pokoja. Ľudia zbytočne hľadajú pokoj všade inde, len nie v Bohu. Tvorcom skutočného pokoja je jedine Boh a ovocie pokoja odovzdáva tomu, kto sa k nemu obracia o pomoc. Ježiš hovorí o Božom pokoji, ktorý sa nedá naučiť nejakými praktikami, ale ktorý prijímame skrze modlitbu ako dar jeho Ducha. (Flp 4,7)

TRPEZLIVOSŤ - dáva silu znášať, bez odporu, hoc aj niečo nepríjemné. (Sir 1, 29)

ZHOVIEVAVOSŤ - povznáša a odkladá súd, prenecháva posudzovanie na Stvoriteľa. (Mt 7, 1) Byť zhovievavý v myšlienkach, znamená neodsúdiť blížneho podľa osobného zdania, či slov iného človeka. Byť zhovievavý v reči, značí milosrdenstvo, povzbudenie a nie súdy. Byť zhovievavý v skutkoch, znamená žiť trpezlivosť skrze modlitbu, s nádejou na Boží zásah v životoch tých, ktorí neustále padajú. Zhovievavý vie podať pomocnú ruku a dokáže čakať, s vedomím, že aj on je iba nedokonalým hriešnikom. Netreba byť však zhovievavý k tomu, kto nestojí o obrátenie a neustále zotrváva vo svojích hriechoch. ("Vyhýbajte sa zlým" . Sv. Písmo)

DOBROTA - dáva viac ako treba. (Lk 6, 38) Ako kresťania sme povinní nasledovať Krista v konaní dobra. Nestačí ak sa vyhýbame zlu, je potrebné prejavovať lásku k blížnemu v podobe dobrých skutkov. V mene lásky ustúpiť, to nie je znakom osobnostnej slabosti, ale veľkosti ducha, ktorým verne nasledujeme svojho Boha. Byť skutočne nežistne dobrým a odpúšťať nepriateľom, nejde bez Ducha Svätého.

LÁSKAVOSŤ - premieňa srdce a robí ho pozorným, ochotným a nápomocným. (Ef 4,32)
Láskavosť je dieťaťom lásky. Vychádza iba z citlivého, opravdivo milujúceho srdca, ktorému je vlastná pokora. Opakom je tvrdosť, bezcitnosť, chlad, arogancia...V dnešnom sebeckom svete je láskavosť mimoriadne dôležitá, dokonca jej prostredníctvom Boh uzdravuje. Je liečivým balzamom na zranené, ubolené srdce, navracia človeku pocit vlastnej hodnoty a zdvíha z prachu zeme jeho pošliapanú dôstojnosť. Koľko láskavých kresťanov sme však skutočne stretli? Úsmev, milé slovo, prívetivé oslovenie, či úprimný záujem...Jedine Duch Svätý môže premeniť naše srdcia, aby sa stali odrazom lásky a nehy Boha.

VĽÚDNOSŤ - umožňuje spolucítiť s blížnym (Lk 10, 30-37)

VERNOSŤ - pomáha vytrvať v sľuboch. (Sir 2, 1-5) Vernosť je dieťaťom zodpovednosti, zatiaľ čo nevera je dieťaťom sebectva. Týka sa všetkých našich vzťahov: k Bohu, človeku, prísahám, sľubom, sebe samému. Verný človek nesie v srdci skutočnú lásku, nehazarduje s citmi blížneho, uvedomuje si zodpovednosť za zverený život. Vernosť spočíva v presvedčení, že som povinný chrániť a napĺňať, čo mi bolo Bohom zverené. Ak je totiž človek verný nesprávnym ideálom a vo svojej tvrdohlavosti nechce ustúpiť, jeho "vernosť" plodí násilie a krivdy. Ak človek porušuje vernosť, ktorú sľúbil, či prisahal: napr. manželstvo, rehoľník, kňaz, lekár, vojak, právnik, poslanec..., temné ovocie nevery prekazí Boží plán so životom sľubujúceho, ako i podvedených, a ak ľudia neostávajú verní svojmu poslaniu, podporujú rozmnožovanie zla vo svete a bránia rozširovaniu Božej milosti. Duch Svätý posväcuje naše zmysly, myseľ, srdcia, ovocím vernosti, ktoré podporuje napĺňanie Božieho plánu lásky vo svete.

MIERNOSŤ - netúži mať viac ako má. (Sir 19, 34) Zachováva v ľudskej duši cit pre mieru vo veciach, ktoré nie sú hriechom, pokiaľ sú v medziach normy. Nemiernosť podporuje v človeku rast sebectva do nekontrolovateľných rozmerov, kedy sa "ja" stáva božstvom, ktorému človek podriaďuje svoje konanie. Miernosť chráni naše bytie pred sebazničením a rovnako chráni duše a telá našich blížnych pred následkami šíriacej sa skazy, ktorá plynie z nezriadeného, nekontrolovateľného napĺňania ľudských potrieb. Dostatok, po ktorom túžime, nám dáva Boh skrze ovocie miernosti.

ZDRŽANLIVOSŤ - mierni naše city a pomáha rozumu, aby nad nimi zvíťazil. (Prísl 4, 27) Sebaovládanie, ako opak žiadostivosti, sa hodnotí ako nepopulárny, pre život nepotrebný termín, ktorý obmedzuje telesného človeka v napĺňaní jeho vášní a chorobne potláča jeho ľudskosť. Úlohou zdržanlivosti je však tlmiť v človeku hriešnu túžbu, v mene lásky k Bohu, k človeku, k vlastnej duši...Uprednostňuje duchovného človeka v nás a bráni nám prijať pokušenie. Duch Svätý nás, skrze ovocie zdržanlivosti, učí mať Boží zákon zapísaný v srdci, zdržiavať sa hriechu v akejkoľvek podobe. Znamená to žiť životom Božieho požehnania, ktoré nám prinesie dostatok všetkého, čo je pre nás skutočne dôležité, bez nutnosti páchať zlo.

ČISTOTA - pomáha kráčať bez porušenia. (1 Pt 1, 13-16)

"Ovocie Svetla je v každej dobrote, spravodlivosti, pravde." (Ef 5, 9)

Zdroj: Mária Vicenová: Ovocie Ducha Svätého premieňa svet, Oáza Michala Archanjela, Nitra, 2015, str.3-38 výber, ISBN 978-80-89686-07-0.
Pietro Biblico: O Duchu Svätom, Zaex, 2015, str.27-29, ISBN 978-80-89676-52-1.
Foto: PIXNIO - Public Domain Images & Free Stock Photos