Ten rozbor poukázal akurát na to, že to nebol prevažne kremeň (46% v tej Saharskej vzorke, ktorá má málo hliníka; ale len 28% v tej druhej), ale bolo tam aj dosť hlinitokremičitanov (napr. živec+sľuda zo žuly; resp. to môže byť aj kaolín (hrnčiarska hlina) vzhľadom na vyššie straty vody pri žíhaní) a trochu nejakej polymetalickej rudy (zvýšený obsah mangánu, cínu, arzénu). Ak to porovnám z tzv. priemernými hodnotami v zemskej kôre, tak zvýšené hodnoty sú u:
1,5-3x: B, Cd, Mn, Ni, Pb, Sb
10-15x: As, Sn, Zn
(kde napr. B, Mn, Zn sú biogénne prvky, takže mierne zvýšený obsah nevadí)

Čo sa týka jedovatosti, tak dôležité je, s čím sú tie prvky skombinované. Napr. ak sú ťažké kovy (aj arzén) skombinované so sírou, nie sú až tak škodlivé (ale stanú sa škodlivými pražením v ohni, ktorý odstráni síru). Podobne bárium ak je vo forme síranu (v tejto forme je bárium pomerne bežný prvok), hliník vo forme oxidu (hliník je druhý najrozšírenejší kov po kremíku) atď. A naopak, ak je kremičitý piesok (SiO2) vo forme veľmi jemného prachu, tak je to inhalačný karcinogén (podobne aj prach z dubového dreva napr.).

Urán som v tom papieri nevidel, ale vyskytuje sa vo zvýšených množstvách (100 ppm) napr. vo fosfátových rudách (aj keď si kúpite hnojivo superfosfát), ale nejaké merateľné množstvo je ho aj v obyčajnej žule.

Ak by sme pripustili, že nás práškujú, tak napr. oxid cíničitý (SnO2) by mohol účinne prispieť k mliečnemu zakaleniu vody. Okrem toho, práve rozpustné zlúčeniny - bárium bez síranu, oxid arzenitý (prípadne aj chlorid hlinitý, olovnatý, kademnatý, nikelnatý atď.) - by mohli výrazne prispievať k jedovatosti, ale to by sa rozbor musel robiť inak, aby zistil presnú formu.