Čo by si mal vedieť, keď sa modlíš? K Bohu má prísť každý, keď ho ťaží hriech. Diabol sa preto tak namáha, aby dušu odvrátil od modlitby, lebo vie, že duša, ktorá vytrvá v modlitbe, je pre neho stratená. — Ó, aké poklady si zhromaždujeme modlitbou!

niekto namieta: Môj život bol v minulosti neporiadny! — Si chorý, môj drahý? Nevieš, že kto viac chorlavie, viac potrebuje lekára a lieky? Ježiš v najsvätejšej Sviatosti Oltárnej je lekárom i liekom. Zaštep si do srdca slová sv. Ambróza: — Kedže stále hreším, stále musím užívať liek.

Tretí zas hovorí: Som málo horlivý! — citová horlivosť nie je potrebná. Boh ju nedáva vždy ani svojim najmilším dušiam. Stačí, keď máš snahu, a chceš sa polepšiť. Ján Gerzon vraví, kto nepristupuje k sv. prijímaniu preto, že necíti pobožnosť, akú by chcel, podobá sa človeku, ktorý sa nepribližuje k ohňu, lebo necíti teplo.
Boh je ochotný obohatiť každého, kto Ho vzýva: Modlitba nie je len užitočná, ale i nevyhnutná k spáse. Sv. Augustín, Kto o ňu prosí, dostane ju; kto neprosí, nedostane a zahynie. Preto je tak málo ludí, ktorí sa spasia, lebo len málo ludí prosí Boha o milost zotrvania.

„Šťastný je, kto chápe a kto si zachráni dušu. Braček môj, kam chceš patriť ty? Aby si si dobre vybral, svätý Ján Zlatoústy ti radí kráčať cintorínom. Aby sme poznali márnosť pozemských dobrôt a naučili sa múdrosti svätých.

„Povedz mi, hovorí svätý Ján Zlatoústy, „vieš na cintoríne rozoznať, kto bol knieža, šľachtic, kto bol vzdelanec? Ja vidím len hnilobu, kosti a červy. Všetko ostatné je bájka, sen, tieň." Veci pozemského sveta zmiznú ako sen či tieň. Ale, môj drahý kresťan, ak sa chceš stať múdrym, nestačí poznať len dôležitosť svojho konca. Je potrebné použiť aj prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa.

Treba zutekať pred príležitosťami k hriechu, často pristupovať k svätým sviatostiam, modliť sa.

Svätý Gregor Veľký vo svojich Dialógoch rozpráva, že istý bohatý človek Chryzantius, ktorý viedol zlý život, volal v hodine smrti na démonov, ktorí si poňho prišli vo viditeľnej podobe.

No diabli oni odpovedali: „Blázon, teraz hľadáš čas? Toľko si ho mal! Premárnil si ho na hriech, a teraz ho hľadáš! Teraz už niet času !

Úbohý zomierajúci reval a hľadal pomoc. Bol pri tom jeho syn, rehoľník, menom Maximus. A tu mu umierajúci povedal: „Syn môj, pomôž mi! Maximko môj, pomôž mi!" A s rozpálenou tvárou sa na posteli zúrivo prehadzoval z boka na bok. V takýchto výkrikoch a zmietaní sa v zúfalstve vydýchol svoju nešťastnú dušu.
Žiaľ, takíto blázni milujú v živote svoje bláznovstvo, no vo chvíli smrti sa im otvoria oči a priznávajú, že boli blázni. To však len zväčšuje ich nedôveru, či by nemohli ešte napraviť spáchané zlo. A keď takto Zomierajú, zanechávajú v pozostalých pocit veľkej neisloty o svojej večnej spáse.

Braček môj, ty, čo čítaš tieto riadky, myslím, že si hovoríš: „Áno, tak je to." Ale ak je to tak, bolo by tvoje bláznovstvo a nešťastie ešte oveľa väčšie, keď uznávaš v živote tieto pravdy, no neužívaš zavčasu lieky k náprave.

Nuž, hor sa teda, keďže ti je ešte dopriaty čas vyhnúť sa takej hroznej smrti! Rýchlo konaj nápravu! Nečakaj na chvíľu, keď už nebude čas. Nečakaj na ďalší mesiac, ďalší týždeň, ani hodinu. Ktovie, či toto svetlo, ktoré ti teraz Boh vo svojom milosrdenstve dáva, nie je pre teba posledným osvietením a volaním.

Je pochabé nechcieť myslieť na smrť, ktorá je istá a závisí od nej večnosť. Pre spásu je nevyhnutné, aby sa medzi neusporiadaným životom a smrťou našiel priestor na pokánie."

Kedykoľvek prosíme Boha, vždy sa utiekajme k Panne Márii, rozdávateľke milostí. Sv. Bernard hovorí, že hoci nám dáva milosť Boh, dáva nám ich rukami Máriinými: — Hladajme milosti, ale hladajme ich prostredníctvom Panny Márie, lebo čo ona hľadá, nájde, a jej prosby nemôžu byt nevypočuté — Ked Panna Mária za nás prosí, budme spokojní, lebo Boh všetky jej prosby vyslyší a nič jej neodoprie!

Vyznania a modlitby
Ó, Otče milosrdenstva, zhliadni na moju úbohosť a maj so mnou zľutovanie. Daruj mi svoje svetlo a nauč ma poznať moje bláznovstvá, aby som ich oplakával, poznal tvoju nekonečnú dobrotu a miloval ťa. Môj Ježiš, „nevydaj divej zveri úbožiakov" (Ž 73, 19). Vylial si svoju krv pre moju spásu. Nedopusť teda, aby som sa stal znovu otrokom démonov. Ľutujem, ó, najvyššie Dobro, že som ťa opustil. Ó, Panna Mária, vypros mi tieto milosti. Tvoj Syn ti nič neodoprie. Moja nebeská nádej, tebe dôverujem! Z knihy: Vo svetle večnosti : príprava na smrť - Sv. Alfonz de Liguori
Viac tu: Svätý Alfonz - čas je vzácný :: Ježiš Mária
CESTA LASKY / Svaty Alfonz Maria Liguori

ZNEUZIVANIE_BOZIEHO_MILOSRDENSTVA