Nehynúci tragéd slovenskej kresťanskej liberálnej demokracie a pseudokonzervativizmu, zaslúžilý poslanec a neúnavný propagátor európskych hodnôt, František Mikloško, opäť pobavil všetkých svojich fanúšikov. V rozhovore pre portál Aktuality.sk, ktorý je tiež povestný svojou liberálno-konzervatívno-progresívnou orientáciou, sa vyjadril k množstvu tém spojených s katolíckou Cirkvou. Redaktor Peter Hanák, ktorý spĺňal všetky parametre progresívne nabudeného komsomolca, mu kládol otázky, v ktorých otvorene označoval časť slovenských katolíkov za konšpirátorov, Benedikta XVI. za podporovateľa konšpirátorky Gabriele Kubyovej a výhrady voči LGBTQ-+ propagande za prízemné. František Mikloško neprotestoval, len sa bodro usmieval a bránil Cirkev, že ona je už za pápeža Františka iná, demokratická. Nehynúci tragéd slovenskej kresťanskej liberálnej demokracie a pseudokonzervativizmu, zaslúžilý poslanec a neúnavný propagátor európskych hodnôt, František Mikloško zdroj: youtube.com
Ponuku Roberta Fica ohľadom možného spoločného postupu KDH a Smeru proti snahám EÚ o prijatie celoeurópskych ústavných zákonov o potratoch a adopciách detí homosexuálmi komentoval nasledovne:
„On hodil také dva špeky, také dve slaninky, na ktoré médiá hneď nabehli, že chce zakazovať manžel…, teda adopcie detí homosexuálmi, hoci žiaden taký zákon, presne ako vy hovoríte, neexistuje. Takže, čo chce zakazovať? A po druhé hovoril o nejakom super-potrate, čo takisto je neznámy pojem.“
Samozrejme, on také zákony ani nikto nechce vlastne ani prijať, že? A predstavte si, pred 30 rokmi neboli v Británii dokonca ani registrované partnerstvá, takže vtedy asi kvázi konzervatívni poslanci bľabotali niečo podobné ako Mikloško, až kým sa raz ráno nezobudili a zákony boli odrazu na svete. Aj podľa redaktora, tieto zaiste tajomné a nikdy v EÚ nevídané veci ako: zákon umožňujúci adopcie detí homosexuálmi na celoeurópskej úrovni alebo potrat ako celoeurópske ústavné právo (dokonca aj migračná hrozba), sú len strašenia Roberta Fica:
„Straší niečím, čo nie je realita. Vytvorí fiktívnu hrozbu, aby potom sám seba mohol postaviť do úlohy záchrancu.“
Redaktor ďalej označil v rozhovore Vatikán za autoritársky riadené náboženstvo, pápeža označil za diktátora, sťažoval sa na to, že ani v kostole nemáme demokraciu a keď pán farár niečo povie, tak nikto sa nemôže prihlásiť a odporovať mu. Ako vždy bodrý Mikloško ho však upokojil so smiechom: „No ale na druhý deň môže ísť inak voliť,“ pričom oznámil celému svetu novinku: „A demokracia už je aj v katolíckej Cirkvi.“
Redaktor mu akosi neveril a spýtal sa, či ten katolícky volič nie je „náchylný podľahnúť tomuto autoritárskemu spôsobu“, rozumej – cirkevnému. František Mikloško, namiesto toho, aby mu vysvetlil, že Cirkev nikdy nebola a ani nemôže byť demokratická, a zrejme sa hanbiac za 2000 rokov autoritatívneho kresťanstva, odviedol radšej pozornosť od proticirkevných urážok progresívneho redaktora (apropo, kedy bude redaktor diskutovať s moslimom o demokracii v mešite?) a začal sa tváriť, že reč je o politike:
„O to musíme zápasiť. Ten zápas o demokraciu, to nie je zápas politických strán, ktoré sú pri moci, to je zápas o výchovu voličov.“
Ale súdruh redaktor sa nedal, dobre videl, že bodrý Mikloško sa chce vyhnúť vo svojom pokrytectve konfrontácii, ktorej sa boja všetci slniečkárski katolíci – konfrontácii (schizofrénii) autoritatívnej, dogmatickej a nemennej reality v Cirkvi, s bombasticky znejúcimi floskulami o demokracii a pluralizme v kresťansko-demokratickom prostredí. Preto Hanák dupľuje:
„Veď aj v slovenskej katolíckej cirkvi sú ľudia, ktorí dokážu podľahnúť demagógii. A sami sa na tom podieľajú. Videli sme farára Kuffu ako vyzýval na voľbu pána Pellegriniho, videli sme pred predchádzajúcimi prezidentskými voľbami pána arcibiskupa Oroscha v Trnave, keď vykrikoval, alebo vyhlasoval, aby som nebol taký pejoratívny voči nemu, že voliť liberálku pani Čaputovú je ťažký hriech. Takže tento prúd v tej Cirkvi vidíme, a keď ho Robert Fico chce teraz zasiahnuť, tak mne to príde logické, že tam vidí ten potenciál…“
František Mikloško sa zamyslel a potvrdil redaktorovi, že v slovenskej cirkvi sú aj spiatočnícke živly:
„Na Slovensku medzi kňazmi sú dva prúdy, ktoré, s ktorými je problém. To sú tí nacionalisti, by som povedal, ktorí stáli pri SNS a HZDS a podobne. A potom sú tu ľudia, ktorí povedzme, by som povedal, ktorí smerujú, nazval by som to ešte k tej predkoncilovej liturgii, čiže k takému konzervativizmu vo všetkom.“
Avšak sú tu aj živly progresívne:
„No ale pre nás je líniou, pre nás je hlavným vodítkom terajší pápež František, ktorý je otvorený, ktorý sa vyjadruje ku všetkému slobodne. A ktorý má samozrejme tiež nepriateľov a kráča ďalej. My sa držíme línie pápeža Františka.“
Redaktor však neváha a denunciuje poslankyňu Lexmannovú, že keď sa jej minule pýtal, ktorý pápež je jej bližší, tak si nevedela vybrať a pýta sa Mikloška, či si on vie vybrať:
„Nemám s tým najmenší problém. Treba si všimnúť, že tí pápeži naozaj prichádzajú pre tú dobu, ktorá je. Benedikt XVI. dotiahol ten príbeh Jána Pavla II. … Ale tá doba skončila, on sám odišiel, lebo mal zrejme pocit, že to nevie zvládnuť. A prišli tie problémy s pedofíliami (za Jána Pavla II. a za Benedikta XVI. tu neboli???, pozn. red.) a s korupciou (?!), a praním peňazí a do toho prišiel tento Argentínec, ktorý to začal pomenúvať a začal robiť poriadok (napríklad s Markom Rupnikom, že?; pozn. red.). Pre túto dobu proste tento pápež je skvostom…“
Čiže si nevybral, ale redaktor tlačí: veď aj Mikloškovi predsa vadilo, že Benedikt odvolal Bezáka, bol to ultrakonzervatívec. Veď on je zodpovedný za to, že v slovenskej cirkvi sú takí ako Orosch. Mikloško proti tejto drzosti neprotestuje, akoby s redaktorom súhlasil, že arcibiskup Orosch je negatívna postava v Cirkvi a povie, že otázka je zle postavená a on si nebude vyberať, lebo každá doba má akurátneho pápeža (napr. Alexandra VI.?, pozn. red.). Potom prezradí: „Ja som stále presvedčený, že odvolanie Róberta Bezáka išlo poza chrbát Benedikta XVI.“ A následne s radostným zadosťučinením referuje, že „kardinál Piacenza, ktorý mal na svedomí odvolanie Bezáka, tak toho pápež František prvého, na sekundu odvolal. No a išiel niekde tam, na nejakú…“
Potom sa redaktor pustil do Gabriele Kubyovej, ktorú označil za konšpirátorku a tvorkyňu konšpiračnej teórie; povedal, že ju prijal Benedikt XVI., čo mal byť zrejme dôkaz jeho spiatočníctva a slovenskí katolíci majú medzi sebou tých, ktorí to podporujú. Mikloško neprotestoval voči tomu, že je to konšpiračná teória, ale spochybnil rodový jazyk a povedal, že on necíti potrebu chodiť na dámske toalety. Ale ako pravý liberál dodal, že pokiaľ niekto takúto potrebu má „nech sa páči, komu to nevadí, tak prosím“. Zistenie, že František Mikloško nemá nič proti tomu, aby tí, čo chcú chodiť na toalety opačného pohlavia tam aj chodili, nepochybne povzbudilo všetkých konzervatívnych voličov. Na následné naliehanie redaktora sa už len bránil:
„My to neotvárame, ja to neotváram.“
To vieme, podobne ako Martina Holečková tému zákazu potratov. Tak želáme veľa šťastia s tým „konzervativizmom“!
BM
Zdroj: Aktuality.sk, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com
Čo vás to napadlo tu vôbec propagovať a prepierať tohoto latentného geja a pedofila? Lepšie sa na neho pozrite, veď z očí mu pozerá samotný diabol. Tým, že o takomto vagabundovi píšete, aj negatívne, tým mu vlastne robíte promo. Treba ho totálne ignorovať a písať skôr o pozitívnych duchovných veciach.
Uvažujem,či bol od začiatku nastrčený ešte v tých 80 rokoch do kat.cirkvi...alebo ho získali liberáli až neskôr...či vôbec bol niekedy vernný katolík a disident?Prečo sa tak zmenil...alebo bol už dávno taký,lenn to maskoval...
Mikloško je človek deštrukcie, rozkladu a ZLA. Celý život zasvätil len disidentu, rozkladu, revolúcie, zloby a nenávisti voči všetkému a všetkým. Nič nebol schopný pozitívne vybudovať. Len ničil. Nešťastný človek, slúžiaci Satanovi kryl sa však odevom nevinného baránka. Herec. Vlk. Človek, ktorý len búral, ničil a nenávidel. Rozklad a ničenie. Nikdy nič nebudoval, nič dobré nevybudoval. Nič …More
Mikloško je človek deštrukcie, rozkladu a ZLA.
Celý život zasvätil len disidentu, rozkladu, revolúcie, zloby a nenávisti voči všetkému a všetkým.
Nič nebol schopný pozitívne vybudovať.
Len ničil. Nešťastný človek, slúžiaci Satanovi kryl sa však odevom nevinného baránka. Herec. Vlk. Človek, ktorý len búral, ničil a nenávidel. Rozklad a ničenie.
Nikdy nič nebudoval, nič dobré nevybudoval. Nič pre Slovensko dobré nespravil, nič dobré pre Kristovu Cirkev nespravil. nenaučil sa to. Len ničil, štval a rozkladal. Nešťastný človek. Nevie nič nové vybudovať, niečo pozitívne spraviť pre ľudskú spoločnosť. Demagógia, extrémny fanatizmus, extrémny narcizmus.
Keby tento človek aspoň niečo spravil v prospech ľudskej spoločnosti, hneď by to bolo niečo pozitívne, pozitívna emócia, niečo, čo by povzbudilo aj jeho aj ostatných. Vie len ničiť a búrať, nevie nič vybudovať. naučil sa len to, čo vždy robil, len rozkladať a ničiť. Ako Robespierre. Ten skončil tam, kde posielal iných. Gilotína.
Je to len človek ZLA, ničenia a rozkladu. Dosiahol svoje, satanistické. Rozklad spoločnosti. Teraz už nevie kde by škodil. Tak škodí Kresťanom. Ničí posolstvo Ježiša Krista, ničí Evanjelium.
Poľutovania hodný chudák, mentálny kripeľ a úbožiak. Ako taký bezdomovec na ulici, či pri rieke. Už aj psi od neho bočia.
