DVAJA REGRÚTI Starší sa volal Frank, mal 20 rokov. Mladší Ted mal 18. Priatelili sa od detstva. Rozhodli sa, že sa dajú zverbovať na vojnu... Keď odchádzali, sľúbili rodičom i sebe, že sa navzájom …Viac
DVAJA REGRÚTI

Starší sa volal Frank, mal 20 rokov. Mladší Ted mal 18. Priatelili sa od detstva. Rozhodli sa, že sa dajú zverbovať na vojnu... Keď odchádzali, sľúbili rodičom i sebe, že sa navzájom o seba budú starať. Mali šťastie. Dostali sa do toho istého útvaru. Boli vyslaní do boja. Bola to strašná vojna v rozpálenom piesku púšte. Istý čas boli obaja v tábore, ktorý chránilo letectvo. Raz večer prišiel rozkaz preniknúť na nepriateľské územie. Vojaci postupovali celú noc v zničujúcej paľbe.
Ráno sa útvar zhromaždil v malej dedinke. Ted chýbal. Frank ho hľadal všade, medzi ranenými i medzi mŕtvymi. Jeho meno nenašiel v zozname nezvestných.
Ohlásil sa u veliteľa. "Žiadam o povolenie vyhľadať a priviesť svojho priateľa," povedal.
"Je to veľmi nebezpečné," povedal veliteľ. "Aj ja som stratil svojho priateľa a mohol by som stratiť aj teba. Vonku sa strieľa."
Napriek tomu Frank odišiel. Po niekoľkých hodinách Teda našiel. Bol smrteľne ranený. Vzal ho na ramená, ale črepina zasiahla aj jeho. Tak sa dovliekol do tábora.
"Stálo to za to, položiť život za mŕtveho?!" kričal veliteľ.
"Áno", zašepkal Frank, lebo skôr než Ted umrel, povedal mi: "Frank, ja som vedel, že prídeš."

Tie isté slová v takej istej chvíli povieme Bohu: "Vedel som, že prídeš."

Zdroj: Bruno Ferrero: Spev svrčka. Don Bosco, 2000, str.37, ISBN 80-88933-60-9.
Foto: www.pexels.com