Prof. Mark Miravalle: VAROVANIE - extrémne nebezpečné falošné proroctvo
'Varovanie' je extrémne nebezpečné falošné proroctvo
„Toto údajné proroctvo“ Márie Božieho milosrdenstva „nie je v nijakom prípade prijateľné pre katolíka verného vo viere“. Od Prof. Marka Miravallea
Steubenville, 14.5.2013 (kath.net) 015 941 - Uvádzame normy vatikánskej Kongregácie pre náuku viery z novembra 1974 pre posudzovanie súkromných zjavení aplikované na šírené súkromné zjavenia ženy, ktorá sa označuje ako „Maria Divine Mercy“ – Mária Božieho milosrdenstva.
Doteraz som pôsobil v niekoľkých medzinárodných teologických komisiách na skúmanie zjavení pre príslušné cirkevné autority a v krátkej stručnej forme tu pomocou rovnakej metódy uvediem analýzy a posudky, ktoré sú štandardom pre oficiálne skúmanie. Chceme tu preskúmať šírené posolstvá a relevantné konanie Márie Božieho milosrdenstva vo svetle zásadných kritérií Cirkvi týkajúcich sa ich pravosti.
Ako už správne stanovil renomovaný francúzsky mariológ René Laurentin, normy cirkevného posudku o zjavení možno zhrnúť do nasledujúcich troch kritérií:
1. Je údajné posolstvo v zhode s oficiálnou náukou Cirkvi o viere a morálke?
2. Sú šírené fenomény (extáza, spôsob podávania posolstva atď.) v súlade s mystickou tradíciou Cirkvi?
3. Prináša vyhlasované posolstvo duchovné plody aké normálne sprevádzajú autentické nadprirodzené posolstvo tak, ako uvádza Ježiš v Evanjeliu sv. Matúša 12,33: „Strom možno poznať po ovocí“: početné a intenzívne obrátenia, duchovný pokoj, duchovná radosť, nová alebo obnovená viery, dôvera, láska, väčšia vernosť Cirkvi a jednota s Cirkvou?
Žiaľ posolstvá Márie ako aj konanie tejto údajnej vizionárky vykazujú mnohé vážne teologické, historické a faktické omyly a síce priebežne vo všetkých vyše 650 údajných posolstvách. Sú to omyly, ktoré odporujú doktrinálnej náuke Katolíckej cirkvi, mystickej tradícii vzhľadom na pravé katolícke súkromné zjavenie. Protiklady existujú aj vzhľadom na samo vytvorené predpovede aj vzhľadom na typické duchovné plody pokoja, lásky a radosti, ktoré sa spájajú s pravým nebeským posolstvom.
Uvediem iba niekoľko príkladov týchto ďalekosiahlych a vážnych chýb:
Tvrdenie, že pápež Benedikt XVI. bol posledným pravým pápežom na zemi a že budúci pápež bude „falošný prorok“: „Môj milovaný pápež Benedikt XVI. je posledný pravý pápež na zemi...“ Ďalší pápež môže byť zvolený údmi Katolíckej cirkvi, ale on bude „falošný prorok“ (12.4.2012).
Toto posolstvo priamo odporuje katolíckej náuke, čo sa týka zákonitosti platne zvoleného pápeža. Posolstvo považuje za možné, že „antipápež“ môže vzísť z platného konkláve – to je falošný alebo heretický postoj.
Údajné posolstvo ďalej tvrdí, že následne pápež František je skutočne „falošný prorok“. To všetko treba odmietnuť, pretože je to popieranie katolíckych koncilov, katechizmov a kánonického práva o zákonitosti platne zvoleného pápeža a správnej odpovede na to, že „túto náboženskú poslušnosť vôle a rozumu treba prejavovať zvláštnym spôsobom autentickému učiteľskému úradu rímskeho biskupa, aj keď nehovorí mocou najvyššej učiteľskej autority“ (LG 25), a každý katolícky veriaci je ňou povinný súčasnému Svätému Otcovi.
Toto bludné posolstvo je extrémne nebezpečné pre každého člena Katolíckej cirkvi, pretože obsahuje nebezpečenstvo, že povedie k formálnej schizme alebo rozdeleniu Katolíckej cirkvi, čo je „odmietnutím podriadenia sa pápežovi alebo spoločenstvu jemu podriadených členov Cirkvi“ (Kódex kánonického práva - CIC č. 751). Zvolenie si schizmy má pre každého katolíka tragický následok exkomunikácie a neschopnosti prijímať sviatosti (pozri CIC 1364.1).
Toto bludné posolstvo nielen že odmieta pravý pontifikát pápeža Františka, ale odporuje aj pravej úcte voči pontifikátu Benedikta XVI. Pápež Benedikt totiž v deň svojho dobrovoľného odstúpenia (nie po násilnom „vypudení“, ako to šíri údajné posolstvo), 28.2.2013, prisľúbil poslušnosť ďalšiemu pápežovi a pápež Benedikt XVI. prisľúbil pápežovi Františkovi svoju bezvýhradnú poslušnosť už pred ich historickým stretnutím 23.3.2013.
Forma herézy, ktorá sa nazýva milenarizmus – je viditeľná na rôznych miestach údajných posolstiev, ktoré tvrdia, že na zemi bude existovať „tisícročné kráľovstvo“ Ježiša na zemi, čo údajne treba brať doslovne (posolstvo z 9.4.2012), zatiaľ čo na zemi nebude nijaký pápež, ale istý druh duchovného pápežstva, skrze ktoré sv. Peter bude Cirkev viesť z neba, a bude tu istý druh „raja na zemi“ (pozri posolstvá 89, 124, 141; 88, 109, 111, 251, 258).
Katolícka cirkev milenarizmus právom zavrhla, rovnako ako koncepciu doslovne vzatej tisícročnej éry, počas ktorej bude ježiš vládnuť pozemskému raju (Katechizmus KC č. 676).
Idea tisíc rokov pozemskej existencie bez viditeľného pápeža na zemi, je v praxi porušenie sľubu Ježia o Petrovi „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu ... „ (pozri Mt 16,15-20) a je absolútne neudržateľná z dôvodu prameňov Božieho zjavenia.
Toto údajné posolstvo, ako sa zdá, je extrémnym výkladom rôznych prevzatých posolstiev o pápežstve a v nijakom prípade nie je prijateľné pre verného katolíka.
Popieranie dôležitosti cirkevného skúmania údajných posolstiev. Tieto údajné posolstvá odmietajú dôležitosť skúmania Cirkvou a z toho plynúceho úsudku o pravosti údajných posolstiev, tým, že sa tvrdí, že uznanie Cirkvou „nie je dôležité“. „Nie je dôležité, či Cirkev tieto posolstvá vyhlásil za pravé, pretože doba nie je na jej strane“ (posolstvo 9.7.2011).
Tento spôsob pohľadu nemožno považovať za zlučiteľný s pravým katolíckym súkromným zjavením, pretože praví vizionár vždy poukazuje na to, že svoje posolstvá podriadi skúmaniu pravej cirkevnej autority, dokonca aj keď nebesia vedeli, že posolstvá nebudú hneď pri prvej príležitosti autoritou Cirkvi uznané (ako napr.: v Guadalupe u sv. Juana Diega či v Lurdoch u sv. Bernadety).
Odmietnutie vizionárky identifikovať sa a dať sa k dispozícii miestnej cirkevnej autorite kvôli príslušnému cirkevnému teologickému, psychologickému a vedeckému posudku, zatiaľ čo na druhej strane súčasne šíri tieto údajné posolstvá cez internet a tlač.
Vizionárka šíri údajné posolstvá ako pravé nadprirodzené posolstvá z neba avšak odmieta podriadiť sa v poslušnosti miestnej cirkevnej autorite vzhľadom na jasné preskúmanie pravosti posolstiev.
Vizionárka pôsobí v regióne okolo Dublinu v Írsku a mala by svoje posolstvá aj seba dať k dispozícii na právoplatné cirkevné preskúmanie a identifikovať sa.
Odmietanie vizionárky dať sa k dispozícii právoplatnej cirkevnej autorite na preskúmanie vylučuje možnosť aplikovať druhé kritérium a síce preveriť sprievodné fenomény, ktorými sa vyznačuje nadprirodzená komunikácia. Ježiš je svetlo sveta a volá svojich služobníkov na svetlo. Jeho protihráč operuje z temnoty.
Teologické omyly, ako napríklad tvrdenie, že nebeský Otec prichádza v Ježišovom mene.
Veď je to práve Ježiš, ktorý prichádza v mene Otca, alebo Otec vo svojom vlastnom mene. Tieto tvrdenia vedú k zmätkom a odporujú klasickej trojičnej formulácii.
Existuje ešte veľa príkladov, ktoré svedčia o mätení ľudí v posolstvách, napr., že: „láska je mätúca“ (posolstvo 45), aj to protirečí charakteru pravého proroctva. Ježiš hovorí s nesmiernou jednoduchosťou a jasnosťou. Satan spôsobuje zmätenie.
Datované predpovede „Varovania“, ktoré sa nesplnili. Vraj sa mali splniť niekoľko mesiacov po 31.5.2011.
Posolstvo z 31.5.2011. vyzýva, aby sa ľudia pripravili na varovanie (Bohom spôsobené „osvietenie svedomia“, predpoveď, ktorá je aj v iných mariánskych posolstvách). To sa malo uskutočniť o niekoľko mesiacov od 31. mája 2011: „pripravte sa teraz na túto udalosť (varovanie), pretože máte už len málo mesiacov pripraviť si svoje duše.
Táto predpoveď sa neuskutočnila o niekoľko mesiacov a ešte ani len rok po predpovedi (31.5.2011).
Chýbanie pravých kresťanských plodov duchovného pokoja, duchovnej radosti, dôvery a lásky, namiesto toho prejavy väčšieho strachu, obáv a vládnucich negatívnych nálad.
Strach vzbudzujúce tóny o odplate, hneve a katastrofách sú hlavné témy, ktoré sa pripisujú údajným slovám Boha Otca a Ježiša. Údajné posolstvá sú plné zápornej a napomínajúcej záplavy slov o zatratení a súde a plné výrazov, ktoré závažne znetvorujú nekonečné milosrdenstvo a lásku Otca a Syna.
Napríklad z údajného posolstva, kde Ježiš hovorí: „Vy, ktorí hovoríte, že ma nasledujete v mojej náuke, ale zmenili ste jej zákony, aby ste ospravedlnili konanie, ktoré je v mojich očiach hriešne, okamžite opustite moju Cirkev!“ Alebo údajné slová nebeského Otca, že pošle do pekla duše, kde im budú vytrhnuté oči.
Tieto slová nesúhlasia s inými posolstvami Ježiša a Boha Otca. Dokonca aj keď Ježiš, Boh Otec a Mária odovzdávali posolstvá, v ktorých bola reč o prísnych postojoch, o podmienenom treste a očistení (napr.: v pravých posolstvách Božieho milosrdenstva alebo vo Fatime), boli tieto posolstvá vždy v súvislosti s pokojom, láskou, povzbudením, ba dokonca s radosťou.
Príslušné duchovné charakteristické rysy a ich plody v podstate v údajných posolstvách nenájdeme a chýbajú aj u značného počtu obhajcov údajných posolstiev.
Keď sú takéto očividné teologické a faktické omyly prítomné v údajných posolstvách Mária Božieho milosrdenstva, ako je možné, že tieto údajné posolstvá tak často čítajú mnohí katolíci dobrej vôle, ktorí sú zaviazaní poslušnosťou Učiteľskému úradu Cirkvi a ktorí repjavujú aj zvláštnu a skutočnú mariánsku úctu?
Preto, lebo údajné posolstvá obsahujú prvky, ktoré mnohí považujú za pravé, keď sledujú „znamenia doby“ – hodnotenie, ku ktorému vyzýva Druhý vatikánsky koncil (GS 4).
Spoznávame rozsiahle krízy viery a morálky v Katolíckej cirkvi a všade na svete. Nevídané globálne, ekonomické a sociálne krízy, mnohé trvalé geopolitické konflikty: na Blízkom Východe a inde, nevídané prírodné katastrofy, možnosť použitia jadrových zbraní v Severnej Kórey, Iráne, Pakistane atď.
Vnímanie a spoznávanie tejto historickej a problematickej doby, v ktorej žijeme, je absolútne prijateľné a podľa môjho názoru je to úprimné a správne hodnotenie súčasných znamení doby.
Údajné posolstvo plnú teologických chýb a neposlušnosti voči Cirkvi je však závažným a nebezpečným omylom.
Je podstatný rozdiel v tom, že vnímame vážne globálne znamenia, ktoré naliehavo vyzývajú svet k obráteniu a pritom prijímať Božie milosrdenstvo, v ktorom s vierou reagujeme na pravé nadprirodzené posolstvá, ktoré Ježiš a Mária dávajú súčasnému ľudstvu a ktoré pochopiteľne obsahujú Božie „varovania“ na univerzálnej aj na individuálnej úrovni.
Alebo že na druhej strane prijímame falošné posolstvo a spolupracujeme s ním, také, ktoré si nárokuje že je pravé a aktuálne a je infikované falošnými usmerneniami ako napr. že vyzýva k neposlušnosti voči pápežovi Františkovi a právoplatnej autorite Cirkvi a k odmietaniu klasickej katolíckej dogmy a pravej mystickej tradície Cirkvi; posolstvo, ktoré nám vnuká strach a hrôzu vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu.
Zvláštne a najväčšie nebezpečenstvo je podľa môjho názoru údajné oprávnenie pre katolíkov, pripisovať individuálnemu falošnému súkromnému zjaveniu viac váhy ako autorite súčasného pápeža ako zástupcu Krista na zemi.
Je iróniou, že údajné posolstvo predpovedá prichádzajúcu schizmu v Cirkvi. To by mohlo byť naozaj proroctvo, ktoré sa sami splní - satanský cieľ a stratégia, ktorá by sa mohla splniť ako následok extrémne nebezpečných a skutočne schizmatických posolstiev, ako sú tie, čo šíri Mária Božieho milosrdenstva.
Falošné posolstvá zmiešaných s pravými pre diabolský cieľ
Podľa môjho názoru z hľadiska našich súčasných skúseností so zmenami a výzvami, ktoré v Cirkvi a na svete prežívame, je realistické, že v budúcom čase môžeme očakávať ešte viac falošných posolstiev zmiešaných s pravým obsahom – ktoré slúžia diabolskému cieľu, aby nás odviedli od pravej cirkevnej autority a jej náuky a aj od pravých posolstiev neba pre našu dobu.
To možno riešiť a uzdraviť iba obnovenou oddanou poslušnosťou Svätému Otcovi, pápežovi Františkovi a celej právoplatnej cirkevnej autorite.
Modlime sa spoločne a s horlivosťou za nášho milovaného Svätého Otca, pápeža Františka a za našu svätú Katolícku cirkev, za triumf Božieho milosrdenstva a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ako to počúvame v súčasných pravých poosltvách Ježiša a Márie a za pokojné obrátenie a zmierenie s údajnou vizionárkou a všetkými jej súčasnými podporovateľmi, za obrátenie srdca a za poslušnosť a jednotu s Cirkvou. –zg-
Dr. Mark Miravalle, Profesor teológie a mariológie
Svetoznámy teológ a mariológ Dr. Mark Miravalle pôsobí na františkánskej univerzite v Steubenville, Ohio, USA. Mal viaceré prednášky na biskupských konferenciách a napísal mnohé teologické úsudky o zjaveniach pre biskupov. Je ženatý a otec ôsmych detí.
„Toto údajné proroctvo“ Márie Božieho milosrdenstva „nie je v nijakom prípade prijateľné pre katolíka verného vo viere“. Od Prof. Marka Miravallea
Steubenville, 14.5.2013 (kath.net) 015 941 - Uvádzame normy vatikánskej Kongregácie pre náuku viery z novembra 1974 pre posudzovanie súkromných zjavení aplikované na šírené súkromné zjavenia ženy, ktorá sa označuje ako „Maria Divine Mercy“ – Mária Božieho milosrdenstva.
Doteraz som pôsobil v niekoľkých medzinárodných teologických komisiách na skúmanie zjavení pre príslušné cirkevné autority a v krátkej stručnej forme tu pomocou rovnakej metódy uvediem analýzy a posudky, ktoré sú štandardom pre oficiálne skúmanie. Chceme tu preskúmať šírené posolstvá a relevantné konanie Márie Božieho milosrdenstva vo svetle zásadných kritérií Cirkvi týkajúcich sa ich pravosti.
Ako už správne stanovil renomovaný francúzsky mariológ René Laurentin, normy cirkevného posudku o zjavení možno zhrnúť do nasledujúcich troch kritérií:
1. Je údajné posolstvo v zhode s oficiálnou náukou Cirkvi o viere a morálke?
2. Sú šírené fenomény (extáza, spôsob podávania posolstva atď.) v súlade s mystickou tradíciou Cirkvi?
3. Prináša vyhlasované posolstvo duchovné plody aké normálne sprevádzajú autentické nadprirodzené posolstvo tak, ako uvádza Ježiš v Evanjeliu sv. Matúša 12,33: „Strom možno poznať po ovocí“: početné a intenzívne obrátenia, duchovný pokoj, duchovná radosť, nová alebo obnovená viery, dôvera, láska, väčšia vernosť Cirkvi a jednota s Cirkvou?
Žiaľ posolstvá Márie ako aj konanie tejto údajnej vizionárky vykazujú mnohé vážne teologické, historické a faktické omyly a síce priebežne vo všetkých vyše 650 údajných posolstvách. Sú to omyly, ktoré odporujú doktrinálnej náuke Katolíckej cirkvi, mystickej tradícii vzhľadom na pravé katolícke súkromné zjavenie. Protiklady existujú aj vzhľadom na samo vytvorené predpovede aj vzhľadom na typické duchovné plody pokoja, lásky a radosti, ktoré sa spájajú s pravým nebeským posolstvom.
Uvediem iba niekoľko príkladov týchto ďalekosiahlych a vážnych chýb:
Tvrdenie, že pápež Benedikt XVI. bol posledným pravým pápežom na zemi a že budúci pápež bude „falošný prorok“: „Môj milovaný pápež Benedikt XVI. je posledný pravý pápež na zemi...“ Ďalší pápež môže byť zvolený údmi Katolíckej cirkvi, ale on bude „falošný prorok“ (12.4.2012).
Toto posolstvo priamo odporuje katolíckej náuke, čo sa týka zákonitosti platne zvoleného pápeža. Posolstvo považuje za možné, že „antipápež“ môže vzísť z platného konkláve – to je falošný alebo heretický postoj.
Údajné posolstvo ďalej tvrdí, že následne pápež František je skutočne „falošný prorok“. To všetko treba odmietnuť, pretože je to popieranie katolíckych koncilov, katechizmov a kánonického práva o zákonitosti platne zvoleného pápeža a správnej odpovede na to, že „túto náboženskú poslušnosť vôle a rozumu treba prejavovať zvláštnym spôsobom autentickému učiteľskému úradu rímskeho biskupa, aj keď nehovorí mocou najvyššej učiteľskej autority“ (LG 25), a každý katolícky veriaci je ňou povinný súčasnému Svätému Otcovi.
Toto bludné posolstvo je extrémne nebezpečné pre každého člena Katolíckej cirkvi, pretože obsahuje nebezpečenstvo, že povedie k formálnej schizme alebo rozdeleniu Katolíckej cirkvi, čo je „odmietnutím podriadenia sa pápežovi alebo spoločenstvu jemu podriadených členov Cirkvi“ (Kódex kánonického práva - CIC č. 751). Zvolenie si schizmy má pre každého katolíka tragický následok exkomunikácie a neschopnosti prijímať sviatosti (pozri CIC 1364.1).
Toto bludné posolstvo nielen že odmieta pravý pontifikát pápeža Františka, ale odporuje aj pravej úcte voči pontifikátu Benedikta XVI. Pápež Benedikt totiž v deň svojho dobrovoľného odstúpenia (nie po násilnom „vypudení“, ako to šíri údajné posolstvo), 28.2.2013, prisľúbil poslušnosť ďalšiemu pápežovi a pápež Benedikt XVI. prisľúbil pápežovi Františkovi svoju bezvýhradnú poslušnosť už pred ich historickým stretnutím 23.3.2013.
Forma herézy, ktorá sa nazýva milenarizmus – je viditeľná na rôznych miestach údajných posolstiev, ktoré tvrdia, že na zemi bude existovať „tisícročné kráľovstvo“ Ježiša na zemi, čo údajne treba brať doslovne (posolstvo z 9.4.2012), zatiaľ čo na zemi nebude nijaký pápež, ale istý druh duchovného pápežstva, skrze ktoré sv. Peter bude Cirkev viesť z neba, a bude tu istý druh „raja na zemi“ (pozri posolstvá 89, 124, 141; 88, 109, 111, 251, 258).
Katolícka cirkev milenarizmus právom zavrhla, rovnako ako koncepciu doslovne vzatej tisícročnej éry, počas ktorej bude ježiš vládnuť pozemskému raju (Katechizmus KC č. 676).
Idea tisíc rokov pozemskej existencie bez viditeľného pápeža na zemi, je v praxi porušenie sľubu Ježia o Petrovi „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu ... „ (pozri Mt 16,15-20) a je absolútne neudržateľná z dôvodu prameňov Božieho zjavenia.
Toto údajné posolstvo, ako sa zdá, je extrémnym výkladom rôznych prevzatých posolstiev o pápežstve a v nijakom prípade nie je prijateľné pre verného katolíka.
Popieranie dôležitosti cirkevného skúmania údajných posolstiev. Tieto údajné posolstvá odmietajú dôležitosť skúmania Cirkvou a z toho plynúceho úsudku o pravosti údajných posolstiev, tým, že sa tvrdí, že uznanie Cirkvou „nie je dôležité“. „Nie je dôležité, či Cirkev tieto posolstvá vyhlásil za pravé, pretože doba nie je na jej strane“ (posolstvo 9.7.2011).
Tento spôsob pohľadu nemožno považovať za zlučiteľný s pravým katolíckym súkromným zjavením, pretože praví vizionár vždy poukazuje na to, že svoje posolstvá podriadi skúmaniu pravej cirkevnej autority, dokonca aj keď nebesia vedeli, že posolstvá nebudú hneď pri prvej príležitosti autoritou Cirkvi uznané (ako napr.: v Guadalupe u sv. Juana Diega či v Lurdoch u sv. Bernadety).
Odmietnutie vizionárky identifikovať sa a dať sa k dispozícii miestnej cirkevnej autorite kvôli príslušnému cirkevnému teologickému, psychologickému a vedeckému posudku, zatiaľ čo na druhej strane súčasne šíri tieto údajné posolstvá cez internet a tlač.
Vizionárka šíri údajné posolstvá ako pravé nadprirodzené posolstvá z neba avšak odmieta podriadiť sa v poslušnosti miestnej cirkevnej autorite vzhľadom na jasné preskúmanie pravosti posolstiev.
Vizionárka pôsobí v regióne okolo Dublinu v Írsku a mala by svoje posolstvá aj seba dať k dispozícii na právoplatné cirkevné preskúmanie a identifikovať sa.
Odmietanie vizionárky dať sa k dispozícii právoplatnej cirkevnej autorite na preskúmanie vylučuje možnosť aplikovať druhé kritérium a síce preveriť sprievodné fenomény, ktorými sa vyznačuje nadprirodzená komunikácia. Ježiš je svetlo sveta a volá svojich služobníkov na svetlo. Jeho protihráč operuje z temnoty.
Teologické omyly, ako napríklad tvrdenie, že nebeský Otec prichádza v Ježišovom mene.
Veď je to práve Ježiš, ktorý prichádza v mene Otca, alebo Otec vo svojom vlastnom mene. Tieto tvrdenia vedú k zmätkom a odporujú klasickej trojičnej formulácii.
Existuje ešte veľa príkladov, ktoré svedčia o mätení ľudí v posolstvách, napr., že: „láska je mätúca“ (posolstvo 45), aj to protirečí charakteru pravého proroctva. Ježiš hovorí s nesmiernou jednoduchosťou a jasnosťou. Satan spôsobuje zmätenie.
Datované predpovede „Varovania“, ktoré sa nesplnili. Vraj sa mali splniť niekoľko mesiacov po 31.5.2011.
Posolstvo z 31.5.2011. vyzýva, aby sa ľudia pripravili na varovanie (Bohom spôsobené „osvietenie svedomia“, predpoveď, ktorá je aj v iných mariánskych posolstvách). To sa malo uskutočniť o niekoľko mesiacov od 31. mája 2011: „pripravte sa teraz na túto udalosť (varovanie), pretože máte už len málo mesiacov pripraviť si svoje duše.
Táto predpoveď sa neuskutočnila o niekoľko mesiacov a ešte ani len rok po predpovedi (31.5.2011).
Chýbanie pravých kresťanských plodov duchovného pokoja, duchovnej radosti, dôvery a lásky, namiesto toho prejavy väčšieho strachu, obáv a vládnucich negatívnych nálad.
Strach vzbudzujúce tóny o odplate, hneve a katastrofách sú hlavné témy, ktoré sa pripisujú údajným slovám Boha Otca a Ježiša. Údajné posolstvá sú plné zápornej a napomínajúcej záplavy slov o zatratení a súde a plné výrazov, ktoré závažne znetvorujú nekonečné milosrdenstvo a lásku Otca a Syna.
Napríklad z údajného posolstva, kde Ježiš hovorí: „Vy, ktorí hovoríte, že ma nasledujete v mojej náuke, ale zmenili ste jej zákony, aby ste ospravedlnili konanie, ktoré je v mojich očiach hriešne, okamžite opustite moju Cirkev!“ Alebo údajné slová nebeského Otca, že pošle do pekla duše, kde im budú vytrhnuté oči.
Tieto slová nesúhlasia s inými posolstvami Ježiša a Boha Otca. Dokonca aj keď Ježiš, Boh Otec a Mária odovzdávali posolstvá, v ktorých bola reč o prísnych postojoch, o podmienenom treste a očistení (napr.: v pravých posolstvách Božieho milosrdenstva alebo vo Fatime), boli tieto posolstvá vždy v súvislosti s pokojom, láskou, povzbudením, ba dokonca s radosťou.
Príslušné duchovné charakteristické rysy a ich plody v podstate v údajných posolstvách nenájdeme a chýbajú aj u značného počtu obhajcov údajných posolstiev.
Keď sú takéto očividné teologické a faktické omyly prítomné v údajných posolstvách Mária Božieho milosrdenstva, ako je možné, že tieto údajné posolstvá tak často čítajú mnohí katolíci dobrej vôle, ktorí sú zaviazaní poslušnosťou Učiteľskému úradu Cirkvi a ktorí repjavujú aj zvláštnu a skutočnú mariánsku úctu?
Preto, lebo údajné posolstvá obsahujú prvky, ktoré mnohí považujú za pravé, keď sledujú „znamenia doby“ – hodnotenie, ku ktorému vyzýva Druhý vatikánsky koncil (GS 4).
Spoznávame rozsiahle krízy viery a morálky v Katolíckej cirkvi a všade na svete. Nevídané globálne, ekonomické a sociálne krízy, mnohé trvalé geopolitické konflikty: na Blízkom Východe a inde, nevídané prírodné katastrofy, možnosť použitia jadrových zbraní v Severnej Kórey, Iráne, Pakistane atď.
Vnímanie a spoznávanie tejto historickej a problematickej doby, v ktorej žijeme, je absolútne prijateľné a podľa môjho názoru je to úprimné a správne hodnotenie súčasných znamení doby.
Údajné posolstvo plnú teologických chýb a neposlušnosti voči Cirkvi je však závažným a nebezpečným omylom.
Je podstatný rozdiel v tom, že vnímame vážne globálne znamenia, ktoré naliehavo vyzývajú svet k obráteniu a pritom prijímať Božie milosrdenstvo, v ktorom s vierou reagujeme na pravé nadprirodzené posolstvá, ktoré Ježiš a Mária dávajú súčasnému ľudstvu a ktoré pochopiteľne obsahujú Božie „varovania“ na univerzálnej aj na individuálnej úrovni.
Alebo že na druhej strane prijímame falošné posolstvo a spolupracujeme s ním, také, ktoré si nárokuje že je pravé a aktuálne a je infikované falošnými usmerneniami ako napr. že vyzýva k neposlušnosti voči pápežovi Františkovi a právoplatnej autorite Cirkvi a k odmietaniu klasickej katolíckej dogmy a pravej mystickej tradície Cirkvi; posolstvo, ktoré nám vnuká strach a hrôzu vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu.
Zvláštne a najväčšie nebezpečenstvo je podľa môjho názoru údajné oprávnenie pre katolíkov, pripisovať individuálnemu falošnému súkromnému zjaveniu viac váhy ako autorite súčasného pápeža ako zástupcu Krista na zemi.
Je iróniou, že údajné posolstvo predpovedá prichádzajúcu schizmu v Cirkvi. To by mohlo byť naozaj proroctvo, ktoré sa sami splní - satanský cieľ a stratégia, ktorá by sa mohla splniť ako následok extrémne nebezpečných a skutočne schizmatických posolstiev, ako sú tie, čo šíri Mária Božieho milosrdenstva.
Falošné posolstvá zmiešaných s pravými pre diabolský cieľ
Podľa môjho názoru z hľadiska našich súčasných skúseností so zmenami a výzvami, ktoré v Cirkvi a na svete prežívame, je realistické, že v budúcom čase môžeme očakávať ešte viac falošných posolstiev zmiešaných s pravým obsahom – ktoré slúžia diabolskému cieľu, aby nás odviedli od pravej cirkevnej autority a jej náuky a aj od pravých posolstiev neba pre našu dobu.
To možno riešiť a uzdraviť iba obnovenou oddanou poslušnosťou Svätému Otcovi, pápežovi Františkovi a celej právoplatnej cirkevnej autorite.
Modlime sa spoločne a s horlivosťou za nášho milovaného Svätého Otca, pápeža Františka a za našu svätú Katolícku cirkev, za triumf Božieho milosrdenstva a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ako to počúvame v súčasných pravých poosltvách Ježiša a Márie a za pokojné obrátenie a zmierenie s údajnou vizionárkou a všetkými jej súčasnými podporovateľmi, za obrátenie srdca a za poslušnosť a jednotu s Cirkvou. –zg-
Dr. Mark Miravalle, Profesor teológie a mariológie
Svetoznámy teológ a mariológ Dr. Mark Miravalle pôsobí na františkánskej univerzite v Steubenville, Ohio, USA. Mal viaceré prednášky na biskupských konferenciách a napísal mnohé teologické úsudky o zjaveniach pre biskupov. Je ženatý a otec ôsmych detí.
