tŕnie
647
Národ - báseň. NÁROD Raz sa vás isto opýtajú deti a ak nie ony vnuci vašich vnúčat, či aj vy iba zrážali ste päty, ochotní večne za hrsť drobných mlčať. Zodvihnú k vám svoj nevinný a strašný pohľad …Viac
Národ - báseň.

NÁROD

Raz sa vás isto opýtajú deti
a ak nie ony
vnuci vašich vnúčat,
či aj vy iba zrážali ste päty,
ochotní večne za hrsť
drobných mlčať.
Zodvihnú k vám svoj nevinný a strašný
pohľad tie oči z betlehemských jaslí,
či na okamih odvahu ste našli,
keď naokolo všetci sa len triasli.
A ak by sa aj narodili nemé,
slepé a hluché, spýtajú sa za ne
kamene tejto zbedačenej zeme,
stromy a vtáky, sýkorky a lane.
Les sa dá spáliť, dá sa zbaviť zverov,
svedomie sa však spýta,či ste verní
Bohu a vlasti, či ste stáli s vierou
a či len plazili sa ako červy.
Čo na tom, že len kráčali ste s dobou,
za chrbtom mlčky zatínajúc päste.
Raz si vás časy vyvolajú z hrobov,
neschováte sa veru, nech ste, kde ste.
Povolá si vás nebo z rodnej prsti –
po milosť, a nie aby sa vás zrieklo.
Nikto z vás si však ten strach neodpustí.
To bude vaše prekliatie a peklo.
Teodor KRIŽKA