C L A U D I A ... P R O C U L A -Pilátova žena

C L A U D I A ... P R O C U L A -Pilátova žena

Evajelium podľa Matúša, kapitola 27 – spomína sa vo verši č. 19:

15 Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16 Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17 Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ 18 Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“

Tajomná Claudia sa snaží zachrániť život neznámeho Ježiša.Ale Claudia už veľa počula o Ježišovi,ba ho aj videla.V ten slávny Piatok 13.Nisana roku 33 ostane nezmazateľne zapísaný v celých dejinách sveta.Kto bola tá hrdinská žena,ktorá chcela silou mocou zachrániť nevinne odsúdeného Ježiša?

Jej život bol búrlivý a aj bolestný.Podľa neskorších správ bola vnučkou samotného prvého rímskeho cisára Augusta.Jej matkou bola jediná dcéra cisára...nešťastná princezná Júlia.

Pontský Pilát-taliansky historický veľkofilm 1962-český dabing... Pilát Pontský – Filmy a seriály zdarma

Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl. menom Gaius Octavius, neskôr Gaius Iulius Caesar Octavius,ako cisár Imp. Caesar Augustus, bol prvý rímsky cisár; vládol od roku 16.1.roku 27 pred Kr. do 19.8. r.14 nl.
Mal 3 manželky :1/ Clodia Pulchra -42-40 -rozvod,2 /Scribonia 40-38 -rozvod a nakoniec dožil s 3 manželkou Lívia Drusilla 37 pnl. až do r.14 nl.

Svoju jedinú dcéru Júliu mal so svojou druhou ženou so Scriboniou a v deň, keď sa Júlia narodila sa Augustus rozviedol s jej matkou.Júlia ako mladučká sa zaľúbila do vojaka cisárskej ochrannej gardy jej otca cisára Augusta.Keď sa o tom cisár dozvedel,zakázal sa Júlii stretať s mladým vojakom a nakoniec ho odvelil do vzdialenej provincie.Júlia prosila otca,aby jej nebránil v ich láske...ale jej milenec bol len obyčajný vojak bez veľkých titulov a cisár chcel jedinú dcéru vydať za váženého,bohatého Rimana.Júlia zo zničenej lásky sa nikdy plne nespamätala...veľmi trpela a otcovi povedala..odteraz budem zlou ženou...akou si ma urobil...keď si násilne zabil moju veľkú lásku...A tak sa aj stalo...otec ju vydával za vplyvných Rimanov,ale bez lásky po ktorej Júlia túžila,až sa z nej skutočne stala nešťastná žena...

Jej otec Augustus 3 x vydával svoju dcéru,naposledy za svojho adoptívneho syna Tibéria,ktorý bol aj jeho neskorším nástupcom ako cisár Tiberius.Tiberius už bol predtým ženatý s Vipsániou,ktorú miloval a na rozkaz cisára Augusta sa musel rozviesť s ňou a oženiť sa s Júliou,dcérou Augusta.Vynútené manželstvo bolo nešťastné pre oboch a manželia k sebe nič necítili...tak si nešťastná Júlia hľadala milencov a začala žiť promiskuitne.Z tohto jej bludného života sa jej narodila nemanželská dcéra Claudia Prokula,teda vnučka cisára....Augustus nakoniec vnučku prijal,omilostil a dostala výchovu na cisárskom dvore,ale jej matku kvôli jej nezriadenému,nemravnému životu /striedanie milencov a nemravný život/ odsúdil do vyhnanstva na pustý ostrov Pandatéria.
Ostrov Pandatéria- dnes Ventotene v skupine Pontských ostrovov

Počiatočná Augustova shovievavosť skončila koncom roku 2 pr. n. l., kedy pohár trpezlivosti pretiekol – císar poslal dcére list, ktorým bolo manželstvo s Tiberiom vyhlásene za neplatné, a rozhodol sa ju poslat do vyhnanstva na pustý ostrov Pandateria.Mala tam žiť úplne bez mužov, a dokonca jej bolo zakázané piť víno. Ostrov sám mal menej než 1,75 km². Boli jej zakázané akékoľvek návštevy. Scribonia, jej biologická matka, ju do vyhnanstva sprevádzala. Augustus po zbytok života len zriedka vyslovil dcérine meno a bol voči Júlii silno zahorklý a alergický.Tak malá Claudia ostala bez matky a bola vychovaná na cisárskom dvore,kde nakoniec bola uznaná za vnučku cisára Augusta.Jej nešťastná matka -princezná Júlia dožila svoj život vo vyhnanstve...lebo jej jedinú lásku,ktorú musela pochovať...nahradili vynútené manželstvá nariadené jej otcom cisárom Augustom a v ktorých už nenašla lásku...A tak Claudia už nikdy nesmela vidieť svoju nešťastnú matku-smutnú,zúfalú princeznú Júliu,opustenú doživajúci svoj nešťastný život na pustom ostrove...

Júlia na pevninu sa smela sa vrátiť roku 3 nl a dostala aj ročnú rentu, ale otec jej nikdy neodpustil a nariadil jej, aby zostala oddelena. Dal výslovne pokyn, že nesmie byť pochovaná v Augustovom mauzóleu .Júlia mala aj nemanželské deti. Obaja jej starší synovia medzi rokmi 2 a 4 nl rýchlo za sebou zomreli. Ona sama zomrela na podvýživu nejaký čas po Augustovi. Okolnosti jej smrti sú nejasné, jedna verzia hovorí, že ju Tiberius nenávidel a dal ju vyhladovať na smrť. Podľa inej verzie podľahla zúfalstvu po zavraždení svojho posledného žijúceho syna Agrippy Postuma.

Nešťastná princezná Júlia vo vyhnanstve na ostrove Pandaléria.../dnes Ventotene, Pontské ostrovy v Tyrhenskom mori/

Princezná Júlia,jediná dcéra rím.cisára Augusta...a matka Claudie

Mladučkú sirotu princeznú Claudiu jej otčim cisár Tibérius vychoval a vydal za schopného vojaka-generála Marca Pontia Piláta a r. 26 bol Pilatus vyslaný ako guvernér a cisársky miestodržiteľ rímskej provincie Judee.Vojenskí guvernéri mali zakázané brať si so sebou svoje manželky a deti,ale Claudia a Pilat dostali od cisára Tibéria výnimku.Tak Claudia cestovala loďou do neznámej krajiny,kde mala žiť.Tak spoznala Judeu a mohla žiť v paláci so svojim mužom.Pilatus bol typický vojak.Bol inteligentný,šikovný a rafinovaný,vedel,že spravovať takú divokú provinciu,akou Judea so židmi bola,bude veľmi náročné.snažil sa,aby sa vyhlo vzbure a zbytočným bojom,lebo každý rímsky vycvičený vojak mal veľkú hodnotu a cisár Tiberius mal všade svojich nasadených špicľov,ktorí mu podávali tajné správy do Ríma.

Pilát to dobre vedel...Pilát nemal rád zbytočné násilie a krváky,popravy,tomu sa chcel vyhnúť.Keď už musel takto zasiahnúť,tak ho to trápilo,lebo ideál dobrého vládcu bolo,čím najmenej popráv.Claudia poznala svojho muža a chápala ho.Bola aj ako on pohankou a uctievala posvätných rímských bohov, ako bola vychovaná.Pravdepodobne nemali deti.V tých časoch už vystúpil Ježiš a začal učiť.Claudia mala aj služobníctvo a medzi nimi mladé,židovské dievča Sáru,ktorá jej verne služila.Všimla si,že Sára býva smutná uplakaná a raz ju našla schúlenú veľmi plakať...pýtala sa jej,čo sa stalo...nakoniec Sára povedla,že jej matka je na smrť chorá a už 12 rokov trpí krvácaním,ale že je to už veľmi zle a asi umrie.Veľa lekárov jej pomáhalo ale nič nepomohlo.Claudia dočasne prepustila Sáru,aby sa mohla starať o svoju umierajúcu matku...
V tej dobe už Ježiš chodil po Judei ,kázal,učil a robil zázraky...

Za krátky čas sa Sára vrátila a prekvapenej Claudii rozprávala,že jej matka bola zázračne uzdravená prorokom z Galiley-Ježišom...Povedala jej,ako sa vybrala s chorou matkou hľadať Ježiša a pridali sa k zástupu ľudí,ktorý chodil za ním a jej matka z posledných síl odzadu chytila Ježišove rúcho,lebo verila,že už jej poslednou nádejou je Ježiš,slávny prorok.Keď sa dotkla šiat Ježiša,hneď sa otočil,lebo cítil,že z neho odišla uzdravujúca sila...chorá matka si kľakla pred Ježiša a priznala sa,že ona sa s vierou dotkla jeho šiat...A tak bola uzdravená...

Claudia si to všetko pozorne vypočula od naradostenej Sáry...A moja matka úplne vyzdravela...On je naozaj veľký prorok a muž boží...ten Ježiš...Claudia sa modlievala k rímským bohom o zdravie,pokoj,šťastie,blahobyt...ale nepočula ešte,že by bohovia uzdravovali ľudí...Ale bola zvedavá na toho proroka,lebo sa už o ňom šírili zvesti.Tak sa pýtala Sáry,či bude niekde ten Ježiš kázať...a Sára zistila,že bude kázať neďaleko na Hore...Tak sa so Sárou tajne vybrali na tú horu-vrch nad Genezaretským jazerom aby počula tú kázeň...Claudia bola prestrojená so závojom,aby ju nikto nespoznal.A tam nepoznaná medzi davmi ľudí počúvala slová Ježiša...Ježiš vystúpil na vrch hory a začal kázať svoje veľkolepé evanjelium lásky a pravdy...také...aké Claudia nikdy doteraz nepočula a ani nechyrovala...Sedela na kameni pri Sáre...obkľúčená davmi ľudí a počúvala mohutny hlas z hory...hlas Ježiša

Evanjelium podľa Matúša - kapitola 5
1 Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci.
2 Otvoril ústa a učil ich:
3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;
12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
13 Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju Ľudia pošliapali.
14 Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.

15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.
16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.
17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.
19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.
20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

21 Počuli ste, že otcom bolo povedané: "Nezabiješ!" Kto by teda zabil, pôjde pred súd.
22 No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: "Hlupák," pôjde pred veľradu. A kto mu povie: "Ty bohapustý blázon," pôjde do pekelného ohňa.
23 Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe,
24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
25 Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia.
26 Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.
27 Počuli ste, že bolo povedané: "Nescudzoložíš!"
28 No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.
29 Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla.
30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.

31 Ďalej bolo povedané: "Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!"
32 No ja vám hovorím: "Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.
33 A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: "Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal."
34 No ja vám hovorím: "Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom,
35 ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa,
36 ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym.
37 Ale vaša reč nech je "áno - áno," "nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého.
38 Počuli ste, že bolo povedané: "Oko za oko a zub za zub.

39 No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.
40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť.
41 A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve.
42 Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.
43 Počuli ste, že bolo povedané: "Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa."
44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,
45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.

46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?
47 A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?
48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Toto kázanie hlboko zapôsobilo na zmätenú dušu Claudie,ktorá poznala aj bolesť a utrpenie zo svojho života,preto jej srdce bolo vnímavé na tie zvláštné slová...
Vrátila sa domov ..tajne do paláca...nikto nevedel o jej ceste a Pilát nebol doma,bol na vojenskej ceste...Odvtedy často Claudia počúvala správy o tom divnom prorokovi.

Až došiel ten smutný Veľký piatok 13 nisana roku 30 nl.Claudia sa dozvedela,že Ježiš bol zatknutý...ale v tú noc mala divný sen...ktorý sa dostal do dejín...Videla vo sne,že Ježiša odsúdili na smrť...jej muž Pilát vyniesol rozsudok...a potom videla krížovú cestu,odsúdeného Ježiša až na vrch Kalváriu...na miesto popravy...videla tam stáť 3 kríže a potom videla,ako toho Ježiša pribili na kríž a vztýčili kríž..počula vo sne nárek ľudí a žien...pri kríži...a nabrala v sne odvahu a priblížila sa ku krížu...vtom nastalo zatmenie slnka...obloha stmavla...nastalo strašné šero...a bolo počuť podzemné dunenie...a naraz tam videla aj svojho muža Piláta,ako prikazoval rímským vojakom...aby väzňov na kríži,čím skôr zabili...lebo židia budú mať veľkú noc...naraz sa zem roztvorila a Pilat padal do hlbokej priepasti aj s vojakmi a nejakými židmi...ona v tom sne sa zachytila odspodu kríža a držala sa aby nespadla,podala ruku svojmu mužovi Pilatovi a držala ho so všetkou silou nad tou priepasťou,kde sa valil oheň a dym...už nevládala udržať Piláta a už cítila,že sa pustí kríža a spadnú oba do priepasti...

Vtedy ju nejaká ruka pevne chytila a zdvíhala nahor..pozrela sa...a videla predlženú ruku Ježiša,ktorý ju ťahal z priepasti smrti a vytiahol aj Piláta...spolu s ňou...Ucítila tú horúcu krvavú dlaň Ježiša a dieru od klinca v ruke...V tej hrôze sa prebudila a kričala od strachu...až kým sa neupokojila a spamätala,že to bol len zlý sen.Pilát doma nebol...vracal sa do pevnosti a ráno mu predviedli židia Ježiša s obvinením...aby ho odsúdil na smrť...Claudia počula od vojakov,že sa v pevnosti jedná a pred bránami je množstvo ľudí,celá posádka je v pohotovosti pred možnou vzburou židov.Claudia bežala do pevnosti za Pilátom...práve keď sa rozhodoval o jeho osude.Claudia poznala,že ten sen bol živý a videla celý ten deň vopred.Vedela,že Ježiš je nevinný a preto pribehla k Pilátovi,celá zdesená a rýchlo mu vravila,aby neublížil Ježišovi,lebo je nevinný a ak ho odsúdi,zvolá na seba pomstu bohov...Prepusti ho Pilát...prosím šepkala Claudia...

Pilát bol prekvapený,kde sa tam Claudia naraz berie,lebo nebolo zvykom,aby zasahovala do rozhodnutia súdnej moci.
Claudia ho prosila...ver mi...hrozne som pre Neho v noci trpela... mala som strašný sen...a ten sen sa už naplňa...zastav to odsúdenie..prepustí Ježiša..poslúchni ma Pilát...

Pilát ju odviedol do inej miestnosti a kázal vojakom,aby ju odtiaľ nepustili.Ježiša odsúdil podľa žiadosti židov na smrť a aby sa vyhol zbytočnej vzbure .Ježiša chápal,len ako obyčajného rojka a blázna...nebol nebezpečný a nemal záujem na nejakej vzbure.

Preto sa ho snažil prepustiť...ale židia a kňazi nedovolili a prinútili Piláta vydať rozsudok smrti nad Ježišom...
Pilát si umyl ruky nad tým rozsudkom...Ježiša potom viedli ukrižovať na vrch Golgotu...Claudia ušla a spolu so slúžkou Sárou utekali s davom na vrch Golgotu...Claudia to všetko už vo sne videla...len sa to naplňalo...Claudia sa rozhodla konať...aj napriek tomu,že sa vzoprie poslušnosti Pilátovi...

Stála tam zahalená,nepoznaná medzi ľuďmi,videla ako Ježiša pribíjajú na kríž,ako strieka krv z rán,počula strašné výkriky bolesti odsúdených.Počula hlas Ježiša z kríža...videla tam stáť ženy pod krížom aj matku Ježiša...Ten sen ožíval a ona ho znovu prežívala v skutočnosti.

Dokonané je...do Tvojích rúk porúčam svoju dušu..zaznel Ježišov výkrik...Zem i nebesá sa menili...Slnko stmavlo a zhaslo,bolo šero...len hviezdy sa trblietali v nekonečných, vzdialených svetov...Nastalo dunenie zeme a praskot...ľudia kričali,utekali z vrchu dole...lebo zem sa otriasala...V Jeruzaleme nastalo zemetrasenie...veľká opona v chráme sa roztrhla,všade bolo počuť výkrikly strachu a ľudia pobehovali vyľakaní po meste...lebo bolo šero a nebolo dobre vidieť...Claudia so služkou Sárou schádzala z vrchu dole...Pod krížom ostali len plačúce ženy a jeden mladý muž-Ján.Zišli do mesta...tam bola hrôza,lebo pri zemetrasení sa otvorila zem a z cintorínov vychádzali mrtve múmie a vchádzali do mesta...Sprievod mrtvol,dávno zosnulých,ktorí vstali z hrobov...Claudia utekala do pevnosti a tajným vchodom,ktorý poznala, prišla do svojich komnát...Zemetrasenie ustalo a postupne sa rozvidnilo...

Pilát sa dozvedel,že bola pri ukrižovaní tajne,lebo všade mal svojich nasadených špicľov.Hrozne zúril a vadil sa s Claudiou,ale ona ho ani nevnímala...stále mala pred očami len Ježiša...už nemohla žiť,ako žila doteraz.Vzťah s jej mužom Pilátom sa zhoršil...už nebola vzornou poslušnou manželkou plniacou na slovo rozkazy svojho muža.
Postavenie Piláta sa zhoršilo po odstránení Sejána v Ríme r.31 nl,ktorý bol podporovateľ Piláta...Neskôr po vojne so Samáriou r.36 židia využili jeho prehru a obvinili Piláta v Ríme u starého cisára Tibéria ,ktorý ho odvolal z funkcie...a bol predvolaný do Ríma pred cisára na vyšetrovanie...Novým guvernérom a prokurátorom Judey sa stal Marcellus...

Ale počas vyšetrovania nastali dramatické zmeny v Ríme...16.marca r.37 nl. umiera cisár Tibérius a nastupuje nový cisár Caligula
vláda od 16.3.37 do 24.1.41 nl...ktorý Piláta odsúdil...a umožnil mu,aby svoju popravu previedol sám- vynútenou samovraždou...podľa apokryfov bol zavraždený...
Ale už nie je žiadna zmienka o pobyte Claudie v Ríme s Pilátom.Podľa starých správ z apokryfov-Claudia Prokula opustila svojho manžela a pridala sa k tajným kresťanom v Jeruzaleme...už nemohla žiť ...ako žila..poznanie Ježiša a všetko čo zažila pri jeho umučení,všetky hrozné udalosti ju zmenili...Podľa apokryfných správ Claudiu vyučil vo viere apoštol Pavol a sám ju aj pokrstil a stala sa vernou kresťankou...

Claudia Procula (Klaudia Prokula) bola manželkou Poncia Piláta, ktorý nechal Ježiša Krista ukrižovať. Jej meno v Biblii nie je spomenuté, ale podľa starobylej kresťanskej tradície sa volala Claudia Procula. V pravoslávnej cirkvi ju uctievajú ako svätú, takisto aj Etiópskej pravoslavnej církvi.

Claudia Procula (Klaudia Prokula) bola manželkou Poncia Piláta, ktorý nechal Ježiša Krista ukrižovať. Jej meno v Biblii nie je spomenuté, ale podľa starobylej kresťanskej tradície sa volala Claudia Procula. V pravoslávnej cirkvi ju uctievajú ako svätú, takisto aj Etiópskej pravoslavnej církvi.

Tibor Grüll a Jill Carington Smith tvrdia, že toto meno sa prvý raz objavuje v dielach svätého Hieronyma (347 - 420).

V Biblii je spomenutá len bez uvedenia mena. Podľa Matúšovho evanjelia sa postavila proti svojmu manželovi Pilátovi, pričom ho prosila, aby Ježiša Krista neodsúdil: "Keď Pilát sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho žena: ,Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre neho vytrpela‘" (Mt 27, 19).

Claudia Procula – žena, ktorá sa u Piláta prihovorila za Ježiša

V každom pôstnom a veľkonočnom sa na povrch vynorí žena, ktorá sa po zvyšok roka stratí v tme: manželka Pontského Piláta. Vždy, keď počúvam evanjelium, fascinuje ma Pilátova úloha v Ježišovom ukrižovaní. Podobne ako Judáš mal v prelomových chvíľach v rukách osud Ježiša Krista.

Zakaždým ma prekvapí, ako Pilát Ježiša v nejakom kútiku svojho svedomia nechcel dať ukrižovať, ale zároveň nechcel zasahovať do vôľe ľudu a zákonníkov, a tak sa zbavuje zodpovednosti a umýva si ruky. V týchto momentoch sa však objavuje žena, ktorá je možno ešte fascinujúcejšia ako samotný Pilát.

Claudia Procula bola manželka Pontského Piláta, ktorá sa v Evanjeliu podľa Matúša objavuje iba raz, keď sa u Piláta prihovára za Ježiša, pretože mala zlý sen – predtuchu. V neskoršej tradícii sa stala známou ako Procula a hrá úlohu v rôznych apokryfoch Nového zákona.

Neskôr v západnej tradícii získala meno Claudia Procula, ako aj iné mená a varianty týchto mien. Východná ortodoxná cirkev, koptská cirkev a etiópska cirkev ju uctievajú ako svätú. Často sa objavuje aj v literatúre a filme.

Evajelium podľa Matúša, kapitola 27 – spomína sa vo verši č. 19:

15 Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16 Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17 Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ 18 Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“

Socha Claudie Proculy

Je takmer isté, že Pilátova manželka už o Ježišovi počula, keďže bol slávnou postavou v Jeruzaleme, ale nie je pravdepodobné, že by ho niekedy stretla. Jej svedectvo o Jeho nevine a dobrote bolo založené výlučne na zjavení a sne. Viera vo svoj sen jej umožnila urobiť to, čo mnohí z Kristových apoštolov a najbližších učeníkov neurobili – postaviť sa za Neho a vydať svedectvo o Jeho dobrote v čase Jeho núdze.

Evanjelium pokračuje:

20 Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21 Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ 22 Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ 23 On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“ 24 Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“

Najprv je bez mena

Pilátova manželka zostala vo svojej jedinej zmienke, Evanjeliu podľa Matúša, uvedená bez mena. Je jednou z niekoľkých žien identifikovaných v Biblii iba podľa vzťahu k manželovi.

Pomenovanie Procula (v latinčine) alebo Prokla (v gréčtine) pre Pilátovu manželku sa prvýkrát objavuje v Nikodémovom evanjeliu (5. stor.) a kronike Jána Malalasa (6. stor.). Toto meno jej ostalo vo východnom aj západnom kresťanstve.

Hroby žien s rovnakým menom

Claudia Procula nebolo v staroveku nezvyčajným menom: boli odkryté hroby niekoľkých žien menom Claudia Procula z Bejrútu (Sýria), Cyréna (Líbya) a Patara (dnešné Turecko). Je to aj hodnoverné meno pre dcéru istého Claudia Procula pomenovanú v liste cisára Hadriána.

Sýrsky teológ z 12. storočia Dionysius Bar-Salibi jej dal meno Longina. V stredovekej dráme Pilátova manželka často dostáva mená ako Lívia alebo Pilatessa.

Je pravdepodobné, že Pilát Pontský bol ženatý

Je možné, že jeho manželka ho sprevádzala na miesto guvernéra Judey (26 – 36/37 nl). Zatiaľ čo guvernéri mali zakázané priviesť svoje manželky na svoje miesta za Republiky a cisára Augusta, zákon bol neskôr senátom zrušený. Stalo sa to s najväčšou pravdepodobnosťou za vlády Tiberia.

Claudia v Pavlovom druhom liste Timotejovi

Na začiatku šestnásteho storočia François de Bivar na základe mena Pilátovej manželky v neskoršej tradícii navrhol, že Claudia, o ktorej sa zmienil Pavol v Druhom liste Timotejovi (2. Timoteovi 4:21), mohla byť Pilátovou manželkou.

21 PONÁHĽAJ SA A PRÍĎ EŠTE PRED ZIMOU. POZDRAVUJE ŤA EUBULUS, PUDENS, LÍNUS, KLAUDIA A VŠETCI BRATIA.

Sen Pilátovej ženy (cca. 1879), od Alphonse François, Gustave Doré,

Neskoršia kresťanská tradícia a postoj k Pilátovi a jeho manželke sa líšil podľa regiónu. Vo všeobecnosti Piláta vo východných cirkvách a v západných cirkvách Pilátom opovrhovali. Pilátovu manželku, ako svätú Proculu, uctieva Orientálna pravoslávna cirkev a Východná pravoslávna cirkev.

Východná pravoslávna cirkev slávi Proculu 27. októbra

Kedy Procula konvertovala na kresťanstvo?

Najstaršie zmienky o Proculinej konverzii na kresťanstvo pochádzajú od kresťanského apologéta Origena z 2. storočia. V západnej cirkvi nebola Pilátova manželka nikdy kanonizovaná. Jej sen bol často interpretovaný ako pochádzajúci od diabla, ktorý chcel zabrániť spáse. Tento výklad možno nájsť u stredovekého teológa Rabanusa Maurusa.

Iní západní kresťania, ako svätý Augustín, svätý Hieronym a protestantský reformátor Ján Kalvín, verili v božský pôvod sna, ale bez toho, aby Pilátovu manželku považovali za svätú.

Apokryfy Nového zákona

Najdôležitejším textom, ktorý sa zmieňuje o Procule, je Nikodémovo evanjelium, nazývané aj Skutky Pilátove, ktoré rozširuje jej zmienku v Matúšovi 27:19.

V Nikodémovom evanjeliu Pilátova žena radšej posiela k Pilátovi posla, než aby mu sama povedala o svojom sne. Pilát opisuje Proculu ako zbožnú ženu vyznávajúcu židovské náboženstvo. V niektorých verziách textu Piláta aj Prokulu vyobrazujú, že boli prítomní na ukrižovaní Ježiša a takí zarmútení Jeho smrťou, že nemohli jesť ani piť.

Ďalšie texty, ktoré sa zmieňujú o Procule a Pilátovi ako u mučeníkoch, sú napríklad Paradosis Pilati (5. stor.), grécky text, ktorý sa niekedy pripája k Nikodémovmu evanjeliu, ktorý má mimoriadne veľkú úctu k Pilátovi a Procle. Potom sú to apokryfné Pavlové Skutky (okolo roku 160 nl), Martyrium Pilati a Kniha kohúta. Táto posledná kniha má dodnes medzi etiópskymi kresťanmi „kvázi kánonický status“ a stále sa číta popri kanonických evanjeliách počas Veľkého týždňa.

Claudia Procula ( Klaudia Prokula ) bola manželkou Pontia Piláta , ktorý vydal Ježiša Krista Židom , aby ho ukrižovali . Jej meno nie je v Biblii spomínané, avšak podľa starej kresťanskej tradície je uvádzaná ako Claudia Procula .

Život

O živote Klaudie Prokuly vieme iba to, že bola manželkou Pontia Piláta, ktorý bol približne v rokoch 26 – 36 nl rímskym prefektom provincie Judea . Evanjelista Matúš sa o nej zmieňuje vo svojom evanjeliu : Keď sedel na súdnej stolici, poslala k nemu jeho žena s odkazom: „Nezačínaj si nič s tým spravodlivým! Dnes ma kvôli nemu prenasledovali zlé sny.“ Mt 27, 19 Pilát ju však neuposlúchol a Ježiša Židom vydal.

Úcta

Ako sväticu uctievajú Klaudiu Prokulu pravoslávnej cirkvi ( 27. októbra ) a Etiópska pravoslávna cirkev ( 25. júna ).

Svätá
Claudia Procula

svätá Claudia Procula na pravoslávnej ikone
Osobné údaje
Dátum narodenia

1. storočie
Miesto narodenia

Galilea , Izrael
Dátum úmrtia

1. storočie
Miesto úmrtia

Judsko , Rímska ríša
Svätorečenie
Sviatok

27. októbra (pravoslávna cirkev), 25. júna (etiópska cirkev)
Uctievaný cirkvami

pravoslávnej cirkvi a Etiópska pravoslávna cirkev

Klaudia, ty tajuplná, omilostená...(Mt 27,19)
Pri zahĺbaní sa do pašií môže stretnutie s Pontiom Pilatom vyvolať zmiešané pocity. Skôr budú záporné, Riman nevzbudzuje čitateľove sympatie, pretože proti vlastnému lepšiemu presvedčeniu ustúpil v hrdelnom procese Židom a vydal Ježiša Krista na ukrižovanie. Počas vyjednávania so žalobcami pôsobí až trápne, krok za krokom stráca pôdu pod nohami. V porovnaní s ním vyzerá Ježiš, idúci v ústrety strašnému koncu, ako víťaz. Ak sa Pilát bráni odsúdiť Nazaretského, robí to z trucu voči Židom, ktorými, ako je dobre známe odinakiaľ, pohŕdal. Sotva u neho možno počítať so snahou o spravodlivosť, nieto ešte o humanizmus. Tak asi mnohí uvažujú.

Podobné úvahy podporujú súčasní biblisti, ktorí sú toho názoru, že evanjelisti Pilátovi na vine ubrali, židom pridali. Nakoniec samé evanjeliá opisujú na inom mieste krviprelievania, ktoré Pilát neváhal vykonať (podľa Luk 13,1 zmiešal krv Galilejcov s krvou ich obetných zvierat, čiže bol zodpovedný za masaker). Tiež mimobiblické pramene podávajú úplne nelichotivý portrét tohto muža a predhadzujú mu krutosť, predajnosť, lúpeživosť, vydieračstvo, odsudzovanie nevinných a iné ťažké nedostatky. Ak podľa legendárnej tradície, ktorú zaznamenal staroveký kresťanský historik Eusebius, skončil samovraždou, bola by iba primeranou bodkou za jeho životom.
Všetci však takto o Pilátovi nezmýšľajú. Je celkom zaujímavé, že sa niekto jeho pamiatky ujíma. Oporu pre to hľadá vo vysvedčení, ktoré mu dáva sám Ježiš Nazaretský, stojaci pred Pilátovým súdom (Jn 19,11): ty si obyčajný nástroj cudzej vôle (týmito slovami zamieta samoľúbú pripomienku vladárovej moci: nevieš, že...mám moc ťa ukrižovať?), preto väčšiu vinu na mojom údele má niekto iný, totiž saduceji, ktorí ma tebe vydali. Asi tak sa ponúka interpretovať Ježišovu vetu, ktorá je pravým opakom doprosovania sa priazne, čo by bolo za danej situácie pochopiteľné. Pilátova menšia vina – to je pre neho pri konečnom účtovaní istá šanca.

Mravnými vrahmi Ježiša Krista totiž neboli farizeji, aj keď usilovne s Nazaretským majstrom polemizovali, ale veľkí politickí stratégovia (veľmi) kňazstva a šľachty zo saducejskej strany. Pretože po katastrofe židovsko-rímskej vojny spolu s chrámom vzali za svoje, zostali na javisku Izraela prakticky iba farizeji. Tak sa mohlo stať, že evanjelisti pripisujú židovské nepriateľstvo voči Majstrovi práve im. Je to nepresné; veď niektorí súčasní vykladači nazývajú Ježiša z Nazareta prorockým farizejom a radí ho tak do strany, s ktorou mal vieroučne veľa spoločného.
Veľmi zaujímavý argument v prospech rímskeho vladára má v rukách jeho anonymná manželka, ktorej meno prezrádza iba mimobiblické svedectvo. Nikodemovo evanjelium, správnejšie Acta Pilati, dôležitý apokryf, zaoberajúci sa pašiami, ju nazýva Procula (grécky Prokla). Stotožnenie s kresťankou Claudiou, o ktorej je zmienka v 2 Tim 4,21, viedlo v tzv. Kronike Pseudo-Dextera, zo 17. storočia, k spojeniu oboch mien. Až od roku 1619 sa užívajú obe mená Procula Claudia. Pilátove Akty ju charakterizujú ako "zbožnú (bohabojnú) osobu, žijúcu po židovskom spôsobe", čiže ako židovskú proselytku. Origenes zvažuje vo svojom rozsiahlom Komentári k Mt možnosť jej konverzie na kresťanstvo. Z cirkevných otcov sa o nej priaznivo vyslovujú sv. Ambróz vo svojom desaťväzkovom Výklade k Lukášu, sv. Hilarius v alegoricky pojatom Komentári k Mt

Claudia, prehliadaná ako legendárna postava, zásluhou sna, ktorý jej zjednal známosť, označovaná tu a tam dokonca za najzáhadnejšiu biblickú postavu, odkazuje svojmu manželovi naliehavú prosbu v prospech muža, kvôli ktorému mala túto noc zlý sen ako zdroj veľkého utrpenia. Ekumenická biblia číta: Keď sedel na súdnej stolici, poslala k nemu jeho žena s odkazom: "Nezačínaj si nič s tým spravodlivým! Dnes ma kvôli nemu prenasledovali zlé sny." Akoby odkazovala: nič nemaj s tým spravodlivým ( = svätým, Božím mužom) daj od neho ruky preč, nijako sa s ním nezapleť (jej charakteristika Ježiša, ktorý jej nebol zrejme neznámy, zodpovedá vecne stotníkovmu výroku po vykonanej poprave - Mt 27, 54) . Neudivuje, že sa dotyčný 19. verš dočkal mnohých výkladov: má ukázať zhovievavosť rímskeho štátu alebo porovnateľnú vinu Piláta a židov,
Čoho sa utrpenie, ktoré Claudii sen privodil, týkalo, možno sa len domýšľať (otázka bola však poeticky spracovaná; jej postavu dokonca stvárnilo divadlo a film). Asi išlo o úzkosť a hrôzu z nadchádzajúceho nespravodlivého zákroku proti svätému mužovi, ale nezdá sa, že by takýto výklad dostačoval. Claudia musela vo sne prežiť nastávajúce udalosti, do ktorých bol jej muž zapletený, ako čosi mimoriadne strašného s nedozernými dôsledkami, čo nebolo možné nazvať iba justičnou vraždou. Erich Fascher (1951), autor najvýznamnejšej štúdie o Pilátovej žene, uvádza, že záujem o sen sa týka viac jeho autorstva ako obsahu: kto sen žene vnukol?
. S ohľadom na prvé kapitoly u Matúša, v ktorých hrá sen značnú úlohu, to však nie je vhodný pohľad, pretože sny chápe ako dielo Božie, nie jeho odporcu. Okolo autora sna sa rozvinula svojim spôsobom hlboká debata. Existujú kritériá, ako rozoznať vplyv Boží na človeka od vplyvu satana, čiže ako je to s rozoznávaním duchov, ktoré označuje Häring za zabúdanú biblickú cnosť. Odpovede teológov sú opatrné až zdráhavé, pripomína sa výrok evanjelia spoznáte ich po ich ovocí - k čomu totiž "nabádanie" zatiaľ neidentifikovaného ducha smeruje. Podľa známeho biblistu M.-J. Lagrange (1948) bolo cieľom sna, ktorý má pravdepodobne nadprirodzený pôvod, zachrániť Ježiša pred smrťou,
Keby sa táto žena objavila iba v apokryfoch, padla by o nej najvyššia letmá zmienka. Claudia je nepochybne omilostená žena s prorockými rysmi. Jej utrpenie v priebehu sna, plynúce z nadchádzajúcich pašijí, ju stavia po bok bolestnej matky Božej. Preto neudivuje, že je podľa niektorých povýšená na oltár grécko-ortodoxnej cirkvi (27. októbra). Etiópsky kalendár ju dokonca oslavuje spolu s jej manželom (25. júna). Keď sa Claudia dozvedela o výsledku procesu o tom, že u svojho muža intervenovala márne, iste to jej trápenie iba zvýšilo.

Ako sa vyvíjali udalosti po Ježišovej smrti? Ponúka sa smelá paralela medzi Claudiou a sv. Monikou. Ak matka Monika vytiahla svojho syna z bahna hriechu a doviedla ho vytrvalými slzami medzi najväčších cirkevných Otcov, prečo by manželka Claudia nemohla pomôcť svojmu mužovi.

Pilátova manželka Pontský Pilát-taliansky historický veľkofilm 1962-český dabing Pilát Pontský – Filmy a seriály zdarma

Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho » Mt 27, 19.

Medzi ženské postavy Nového zákona, ktoré už stoja v tieni Ježišovho kríža, patrí aj Pilátova manželka. Spomínajú iba evanjelista Matúš. A hneď na úvod treba povedať, že hoci je žena, zachovala sa oveľa statočnejšie, ako muži, ktorí sa stretli s Pánom Ježišom. V prvom rade bola oveľa statočnejšia a zodpovednejšia, ako jej manžel, ktorý sa zachoval ako skutočný zbabelec.

Vieme o nej veľmi málo. Jediná poznámka evanjelistu Matúša je však taká vzácna, že nám umožňuje hlboký pohľad do jej duše. Evanjelista Matúš nespomína jej meno. Podľa historických správ sa volala Claudia Procula. Pochádzala pravdepodobne z niektorej rímskej šľachtickej rodiny. V každom prípade je oveľa vychovanejšia, jemnejšia a kultivovanejšia ako posmešná veľkňazova slúžka, ba aj ako citlivá Mária z Betánie. Bola síce pohanka, no zdá sa, že duchovne bola na vysokej úrovni. Dve krátke vety, ktoré sa nám od nej zachovali, nás presviedčajú o jej šľachetnom zmýšľaní. V tom najlepšom zmysle slova prevyšuje to, čo sa o nej dosiaľ povedalo. Bola dobrou ženou a mala zmysel pre zdravé manželstvo a rodinu. Z historických prameňov vieme, že ženy vysokých úradníkov Rímskej ríše nenasledovali svojich mužov do vzdialených provincií ríše. Zostávali doma v Ríme. Táto žena však išla so svojím manželom, ako keby cítila, že jej manžel potrebuje jej starostlivosť.

Pilátova manželka veľmi dobre vedela, že veľká časť mužov vojakov, ak sa vzdiali z domova, zabočí na zlé cesty. Ona milovala svojho manžela a preto išla s ním aj do vzdialenej rímskej provincie. Chcela si ho ochrániť, lebo predpokladala, že bez jej prítomnosti môže skončiť veľmi zle. Sídlom rímskej rezidencie v Palestíne bola Cézarea pri pobreží Stredozemného mora. Avšak keď manžel odišiel do palestínskeho hlavného mesta Jeruzalema, aj ona išla s ním. Zdá sa nám, že mala značný podiel na úradných záležitostiach svojho manžela. Preto kde mohla, tam mu pomáhala. Takáto ženská vlastnosť je vždy vzácna a povzbudzujúca. Nechcela sa miešať do mužových správcovských záležitostí, ale snažila sa mu vytvárať príjemné prostredie, v ktorom sa mužovi dobre žije a pracuje. Chcela mu byť nablízku, chcela byť strážkyňou ich rodinného krbu. Jej manžel nebol zlý, ani zákerný človek.

Usudzujeme to aj z toho, keď musel jedného dňa skoro vstať a ponáhľal sa do svojho úradu. Svojej manželke povedal kvôli čomu tam ide a akú záležitosť má prejedávať. To znamená, že svoje starosti si nenechával iba pre seba, ale zdôveroval sa s nimi aj svojej manželke. Nie všetci muži sa dokážu porozprávať o svojich problémoch so svojimi manželkami. Táto manželka poznala nielen celú kauzu, ktorú išiel riešiť jej manžel. Ona si zároveň uvedomovala aj jeho charakterové nedostatky. A práve kvôli jeho nedostatkom chce byť v jeho blízkosti a pomáhať mu. Pilátova žena vie, že jej manžel si dá povedať a poradiť. Ak by to tak nebolo, tak by mu neposielala odkaz do súdnej siene. Táto novozákonná žena sa nám javí ako hodnotná a sebavedomá žena, ktorá dobre vie, aké je jej poslanie po boku jej manžela. Jeho činnosť sleduje s hlbokým záujmom a porozumením, pretože vie, že jeho práca nie je ľahká. Jej muž je najvyšším sudcom Rímskej ríše v jednej z najproblematickejších provincií štátu.

Palestína bola vždy ako veľký kotol, v ktorom to všetko vrie. Ona sama si želá, aby jej manžel bol spravodlivým správcom a sudcom, ktorý sa nikomu nesnaží úmyselne krivdiť. Jej vplyv na manžela vidieť aj vo výraznom úsilí jej muža, ktorý sa všemožne pokúša zachrániť Pána Ježiša. Toto jeho úsilie je podporované výrazným úsilím aj jeho manželky. Škoda, že on, jej manžel, nie je charakterovo dostatočne pevný. Vo svojej službe pre Rímsku ríšu sa spolieha na diplomaciu a taktiku, ale nadovšetko sa snaží upevňovať si, svoju vlastnú pozíciu. A tu zrazu sa mu dostala do rúk, bez toho, že by si to bol želal, jedna špecifická kauza. Predviedli mu muža, ktorý sa vraj vyhlasoval za kráľa, čím sa dostal do silného podozrenia, že chce vyvolať vzburu proti cisárovi. Pilát veľmi dobre vie, akí sú v Ríme citliví na podobné záležitosti.

My by sme však radi vedeli, či Pilátova manželka vedela niečo o Pánovi Ježišovi. Je pravdepodobné, že áno. Nie je predsa možné, aby manželka rímskeho miestodržiteľa nevedela o skutočnostiach, ktoré hýbali hlavným mestom rímskej provincie Palestína. Zdá sa, že jej sny nám napovedajú, že sa o tohto pozoruhodného muža z Nazaretu zaujímala už predtým. Jej sny ju zároveň napĺňajú obavami a zlou predtuchou. Jej manžel sa dostal do veľmi nepríjemnej situácie. Ona zasa nemôže spávať, a to nielen pre toho zvláštneho muža, ktorý sa vraj vyhlasuje za kráľa, ale aj pre svojho manžela. Pilátova manželka vie, že jej manžel si v sebe nosí aj morálne defekty. Ak sa dostane pod psychický tlak, začne taktizovať, kľučkovať a takáto situácia nakoniec môže ovplyvniť celú kauzu v neprospech obvineného. Bojí sa, že jej manžel urobí osudovú chybu a preto mu posiela odkaz: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho“ (Mt 27,19).

Pilátova manželka zakúsila živý výstražný sen a vzťahuje ho na jej manžela i na celú jeho kauzu. Jeden teológ na adresu tejto ženy napísal: „To najlepšie a najsvätejšie v živote neprichádza v podobe úsudku prostredníctvom namáhavých rozumových pochodov, ale skoro vždy bezprostrednou inšpiráciou. Čiže prostredníctvom Božieho Ducha vnútornou iskrou, ktorá nás zapáli. Zdá sa, že Pilátova manželka, hoci bola pohanka, mala niečo aj z darov Božieho Ducha. Táto žena mala dobre vyvinutý zmysel pre spravodlivosť. Jej morálny základ je zdravý, vie, čo sa patrí a čo nie, a preto odkazuje svojmu manželovi: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho“ (Mt 27,19). Odkiaľ však vie táto pohanská žena, že Ježiš z Nazaretu je spravodlivý? Veď o tom pochybujú mnohí vysokopostavení Izraeliti. Žena sa neradí s nikým, ide jej iba o manžela, ktorý by sa podľa nej nemal previniť. Snaží sa urobiť všetko, čo je v jej silách, aby uchránila svojho manžela, od zlého rozhodnutia.

Každý muž, ktorý má takúto manželku, môže byť za to vďačný. Správa o Pilátovej manželke nás upozorňuje na to, že sú to práve ženy, ktoré majú citlivo vyvinutý takzvaný šiesty zmysel - dar intuície. Intuitívne vycítia, v čom tkvie problém, kde sú v živote prítomné riziká, či skryté nebezpečenstvá a väčšinou sa trafia, hoci často nemajú na to žiadne logické dôvody. Tento dar, ktorý Boh udelil ženám, je na jednej strane výhodou, avšak na druhej strane aj trápením, lebo v mnohých oblastiach života ženy, či už si to uvedomujú, alebo nie, kvôli tomu trpia. Hoci jej varovanie zostalo nevypočuté, lebo ani jej manžel, ani Izraeliti ho neakceptovali, nič to neuberá na hodnote toho, čo urobila. Urobila, čo mohla, a v evanjeliu je to zvečnené na jej pamiatku. Zmienka o nej sa nedostala do evanjelia náhodou. Je dôrazným upozornením pre každého z nás. Životná cesta každého človeka je naplnená aj úskaliami a nebezpečenstvami v najrozličnejších formách a podobách. Pán Boh dal ženám špecifické poslanie a ich poslaním je upozorňovať na riziká a nebezpečenstvá mužskú časť populácie - manželov, otcov, bratov, synov, priateľov a deti bez ohľadu na to, či sú ich už vlastné alebo nie. Toto poslanie je stále aktuálne.

Z evanjelií vieme aj to, že Pilát nevypočul vystríhajúci hlas svojej manželky zo strachu o svoje vlastné postavenie. Urobil zásadnú chybu a tá ho napokon predsa len dostihla. Z historických prameňov vieme, že predtucha jeho manželky bola správna. Po troch rokoch upadol aj tak u cisára do nemilosti a za trest ho preložili na nevýhodnejšie miesto, kde nakoniec spáchal samovraždu. Snaha jeho manželky napriek tomu nebola márna. Veď zostala v Písme ako stále aktuálne memento pre každého z nás. Ak nebojujeme proti zjavnému zlu, znamená to, že v končenom dôsledku s ním spolupracujeme, hoci si to možno ani neuvedomujeme. A táto skutočnosť nás nakoniec väčšinou aj dostihne. Strach, zbabelosť a ľahostajnosť sa skôr či neskôr vypomstia aj ich samotným nositeľom a nositeľkám. Príklad Pilátovej manželky nás všetkých upozorňuje na to, že vedomá a dobrovoľná spolupráca so zlom, sa vždy obráti proti nám a privádza nás do ešte väčších problémov a rizík, ba niekedy aj k nášmu vlastnému pádu.

Manželka Pontského Piláta je nemenovaná manželka Piláta Pontského , ktorý sa objavuje iba raz v Evanjeliu podľa Matúša , kde sa prihovára u Piláta v Ježišovom mene. Nie je isté, či bol Pilát skutočne ženatý, aj keď je to pravdepodobné. V neskoršej tradícii sa stala známa ako Procula ( lat . Procula ) alebo Procla ( staroveká gréčtina : Πρόκλα ) a hrá úlohu v rôznych apokryfoch Nového zákona . Neskôr v západnej tradícii získava meno Claudia Procula , ako aj iné mená a varianty týchto mien. Uctieva ju ako svätú Východná pravoslávna cirkev , Východná katolícka cirkev , Koptská cirkev a Etiópska cirkev . Často sa objavuje aj v literatúre a filme.

Pilátova manželka zostala bezmenná vo svojej jedinej ranej zmienke, Evanjeliu podľa Matúša . Je jednou z niekoľkých žien identifikovaných v Biblii iba podľa vzťahu k manželovi.

Pomenovanie Procula (v latinčine) alebo Prokla (v gréčtine) pre Pilátovu manželku sa prvýkrát objavuje v Nikodémovom evanjeliu (5. stor.) a kronike Jána Malalasa (6. stor.). Toto meno je pre ňu relatívne stabilné ako vo východnom, tak aj v západnom kresťanstve. Ernst von Dobschütz navrhol, že meno mohlo pochádzať od Fasti consulares z roku 37 n. l., čo zaznamenáva smrť Gnaeusa Acerronia Procula v tom roku , spolukonzula Gaia Petronia Pontia Nigrina, čím sa získali mená Proculus a Pontius spolu . . Heinrich Paulus , okrem iného, navrhol, aby názov vznikol z chyby v prepise v latinskom texte, ktorá prevzala latinské slovo procul ( ďaleko ) za názov Procula . Iní veria, že to môže presne odrážať prezývku Pilátovej manželky.

Claudia Procula nebolo v staroveku neobvyklé meno: boli odkryté hroby niekoľkých žien menom Claudia Procula z Bejrútu (Sýria), Cyrény (Líbya) a Patara (dnešné Turecko) a je to aj hodnoverné meno pre dcéru istého Claudia Procula pomenovanú v liste cisára Hadriána .

.

Historický a biblický pôvod

Posolstvo Pilátovej manželky (1886 – 1894) od Jamesa Tissota ( Brooklynské múzeum )

Je pravdepodobné, že Pilát Pontský bol ženatý. Je možné, že jeho manželka ho sprevádzala na miesto guvernéra Judey (26 – 36/37 nl); zatiaľ čo guvernéri mali zakázané priviesť svoje manželky na svoje miesta za Republiky a Augusta , zákon bol neskôr senátom zrušený. Jean-Pierre Lémonon hovorí, že sa to s najväčšou pravdepodobnosťou stalo počas vlády Tiberia , zatiaľ čo Alexander Demandt uvádza rok 20 nl ako rok, kedy bolo pravidlo zrušené. Avšak jedinou ranou zmienkou o Pilátovej manželke je jediná veta v Evanjeliu podľa Matúša :

A keď [Pilát] sedel na súdnej stolici, poslala k nemu jeho žena s odkazom: Nemaj nič spoločné s tým spravodlivým! pre neho som dnes vo sne veľa vytrpel. ( Matúš 27:19 ,

archeológia

V 20. rokoch 20. storočia bol v Bejrúte objavený olovený sarkofág obsahujúci dva náramky s gréckym nápisom Claudia Procula ( ΚΛΑΥΔ/ΙΑ ΠΡΟ/ΚΛΑ a ΚΛΑΥΔ/ ΠΡΟΚ ).

Neskoršia kresťanská tradícia

Postoj k Pilátovi a jeho manželke sa líšil podľa regiónu. Vo všeobecnosti bol Pilát vo východných cirkvách uctievaný a v západných cirkvách opovrhovaný. Pilátovu manželku, ako svätú Proclu, uctieva východná pravoslávna cirkev a východná pravoslávna cirkev , ako aj východná katolícka cirkev . Východná pravoslávna cirkev oslavuje Proclu 27. októbra, zatiaľ čo východná pravoslávna cirkev oslavuje ju aj jej manžela ako svätých 25. júna. 25 Najstaršie zmienky o Proclovej konverzii na kresťanstvo pochádzajú od kresťanského apologéta Origena v druhom storočí .

V západnej cirkvi nebola Pilátova manželka nikdy kanonizovaná .

Neskoršie legendy

Starosaská báseň Heliand zo začiatku deviateho storočia , rýmovaná harmonizácia evanjelií , zobrazuje sen Pilátovej manželky, ktorá pochádza od Satana, ktorý sa obáva, že ak bude Kristus ukrižovaný, peklo sa vyprázdni od hriešnikov. Toto zobrazenie nasledovalo zaužívaný výklad sna v západnom kresťanstve, ktorý možno nájsť v dielach Hrabana Maura (asi 780 – 856), Bernarda z Clairvaux (1290 – 1153) a iných.

Podľa neskoršej západokresťanskej legendy, ovplyvnenej jej menom v Pseudo-Dexter , bola Claudia Procula členkou juliovsko-klaudiovskej dynastie a cisár Augustus bol jej dedo , nemanželskou dcérou dcéry Caesara Augusta Julie Staršej . Julia bola vydatá za Tiberia , ale ten sa rozviedol a vyhnal ju do vyhnanstva kvôli jej nemiernemu životnému štýlu. Počas exilu Júlia porodila Claudia Proculu, ktorú po Júliinej smrti legitimizoval Tiberius.

Kresťanské umenie a hry

Vizuálne umenie

Kristus pred Pontským Pilátom , smalt Limoges z konca 15. storočiaod majstra Monvaerni ( Walters Art Museum ): „... Pilát je lemovaný [...] po jeho ľavej strane sprievodcom, ktorého poslala Pilátova manželka, aby ho varovala“

Najstaršie zobrazenia Proculy sa vyskytujú ako hlavy bez tela v blízkosti Piláta, ktoré zobrazujú, ako ho varovala pred svojím snom. [44] Najstarší zachovaný obraz pochádza z Fuldy z otonského obdobia a datuje sa do r. 970–980. Najstaršie zobrazenia celého tela Proculy sa vyskytujú v jedenástom storočí. Zvyčajne stojí za ním, niekedy mu šepká do ucha, zatiaľ čo iné znázornenia Matúšovej verzie scény na Pilátovom dvore môžu zobrazovať prostredníka, ktorý doručuje posolstvo Pilátovej manželky jej manželovi. Hoci je Procula vo východnom kresťanstve uctievaná ako svätica, odtiaľ pochádza len veľmi málo jej vyobrazení. Často je zobrazovaná v nemecky hovoriacej Európe.

Mystery hrá

Pilátova manželka je hlavnou postavou v 30. York Mystery Play (Tapiters' and Couchers' Play), kde sa predstavuje ako "Dame Precious Percula". Jej sen je diktovaný diablom. Najprv hovorí samohovor o tom, že ak Ježiš zomrie, on, Diabol, stratí kontrolu nad ľudskými dušami. Potom spiacej Perculovi povie, že Ježiš je nevinný a že ak bude odsúdený, ona a Pilát stratia svoje výsadné postavenie. Zobudí sa a pošle správu Pilátovi, ale Annášovi a Kaifášovi sa ho podarí presvedčiť, že jej sen bol inšpirovaný Ježišovým čarodejníctvo

Vo filme a televízii

Najstaršie vyobrazenie Pilátovej manželky Claudie Proculy je vo francúzskom filme Golgota (Julian Duvivier, 1935) a hrá ju Edwige Feuillère.

Filmové vystúpenia tejto postavy zahŕňajú film Deň triumfu (1954, hrá Barbara Billingsley ), film Kráľ kráľov (1961, hrá Viveca Lindfors — v ktorom je postava identifikovaná ako dcéra cisára Tiberia ), talianskeho film Ponzio Pilato (1962, hrá Jeanne Crain ) a epos The Greatest Story Ever Told (1965, hrá Angela Lansbury ). Rolu Claudie Proculy na javisku v roku 1963 hrala aj Marjorie Lordová . [58]

John Cleese ju hral vo filme Monty Python's Life of Brian (1979). Hope Lange hrala manželku Piláta Pontského v roku 1980 v televíznom filme Deň, keď zomrel Kristus . Postava je zobrazená aj vo filme The Inquiry (1986), v ktorom ju hrá Phyllis Logan , ako aj v remake tohto filmu z roku 2006 , ktorú hrá Anna Kanakis .

Vo filme Umučenie Krista (2004) je známa ako Claudia Procles (a hrá ju Claudia Gerini ). V tomto filme sa Claudii podarilo presvedčiť Piláta, aby nevynášal rozsudok osobne odsudzujúci Ježiša, ale zlyhá vo svojej snahe lobovať u neho, aby Ježiša priamo zachránil, utešuje Ježišovu matku Máriu a Máriu Magdalénu , keď im podáva uteráky na upratovanie. krv z jeho bičovania .

Pilátova manželka sa objavila v televíznom seriáli The Passion z roku 2008 , ktorý stvárnila Esther Hallová , a v miniseriáli The Bible z roku 2013 , ktorý stvárnila Louise Delamere . Delamere si svoju úlohu zopakovala v roku 2014 vo filme Syn Boží .

Joanne Whalley stvárnila Pilátovu manželku v seriáli AD The Bible Continues z roku 2015 .

Pontius Pilatus (* 1. storočie pred Kr., možno 37 pred Kr. – † po 37) bol piaty rímsky prefekt provincie Judea. Úrad zastával približne v rokoch 26 – 36 po Kristovi, za vlády cisára Tiberia. Známy je predovšetkým pre jeho účasť v procese s Ježišom Kristom, ktorého podľa Biblie odsúdil na ukrižovanie.

Zrejme v dôsledku apologetických apokryfných spisov bol Pilát Etiópskou a Koptskou cirkvou kanonizovaný. Podľa legendy sa Pontiova manželka volala Claudia Procula. Pravoslávnymi cirkvami je považovaná za svätú.

V slovenčine existuje viacero frazeologizmov, v ktorých Pilát vystupuje: napr. umývať si ruky ako Pilát, stáť ako Pilát, dostať sa niekam ako Pilát do Kréda, behať od Poncia k Pilátovi.

Pilát, Pilát Pontský, Pontský Pilát, Poncius Pilát, staršie a nevhodne aj Pilát z Pontu

latinské: Pontius Pilatus, možno Marcus Pontius Pilatus

bibl. gréčtina: Πόντιος Πιλάτος – Pontios Pilatos, v apokryfoch aj: Πειλάτος – PeilatosPontius Pilatus – Wikipédia:439

Meno Pontius ako rodové meno (nomen gentile) naznačovalo spojenie s plebejským klanom Pontiovcov. Niekedy sa však používalo ako osobné meno (praenomen).

Meno Pilát zrejme nebolo osobným menom. Mohlo označovať vetvu rodu Pontiovcov alebo mohlo ísť o prezývku, snáď zo slova pilum (oštep), menej pravdepodobne zo slova pileus (klobúk).

Životopis

Podľa historických prameňov bol Pilát rímskym jazdcom samnitského klanu Pontiovcov. Intervenciou Seiana, obľúbenca rímskeho cisára Tiberia, bol v roku 26 menovaný za prefekta malej cisárskej provincie Judsko, kde nahradil Valeria Grata. Medzi úlohy prefektov patrila výstavba ciest a vodovodov. V oblasti súdneho konania mal Pontius ako prefekt spolupracovať s miestnymi orgánmi vrátane sanhedrinu, ale v oblasti trestného konania mal prednostné právo: cisár Pontiovi udelil najvyššiu moc v provincii (imperium) a ius gladii (právo ukladať hrdelné tresty).

Ako prefekt mal Pilát dohliadať tiež na udržiavanie pokoja v provincii a na udržiavanie rovnováhy medzi národmi. K miernemu prístupu voči obyvateľstvu provincií vtedajších prefektov vystríhal dokonca samotný cisár. Ako správca slabšej rímskej provincie disponujúcej menším počtom vojakov si Pilát pre vlastné bezpečie a politickú kariéru nemohol dovoliť vážnejšie nepokoje. Mocensky bol čiastočne pod vplyvom mocnejšej provincie Syria, ktorej velil legát Lucius Vitellius.

Už krátko po nástupe do úradu si Pilát proti sebe znepriatelil Židov, ktorých náboženské cítenie urazil, keď po Jeruzaleme rozvešal cisárske štíty, resp. obrazy a keď nechal raziť mince s pohanskými motívmi. Porušil tým výsady udelené Židom cisárom Augustom. Židovské obyvateľstvo taktiež popudil, keď pri stavbe akvaduktu čerpal peniaze z chrámového pokladu. Jeho postavenie sa ešte viac zhoršilo po páde svojho ochrancu Seiana v roku 31. Časť Židov preto pravdepodobne využila jeho zraniteľnosť na získanie rozsudku smrti pre Ježiša Krista .

Po tom, čo okolo roku 36 zaútočil na Samaritánov na hore Gerizim, bol Židmi nahlásený sýrskemu prefektovi Vitelliovi, ktorý docielil u cisára jeho odvolanie. Bol nahradený Marcellom. Historické správy o ňom po návrate do Ríma miznú.[3][2][6] O Pilátovej smrti sa s istotou nič nevie. Podľa apokryfov mal byť zavraždený. Podľa Eusebia bol za Caligulovej vlády donútený spáchať samovraždu.

Historické správy

Zachovaná inskripcia s Pilátovým menom

Správy o Pilátovi pochádzajú z viacerých spisov. Flavius Iosephus (De bello iud. II, 169 – 177; Antiq. Iud. XVIII, 55 – 59,62) a Filón Alexandrijský (Leg. Gai., 301 – 302) ho vykresľujú ako skorumpovaného a krutého úradníka, tyrana a nepriateľa Židov. Nemal mať pochopenie pre ich zvláštne náboženské tradície.Razba mincí s pohanskými symbolmi však nemusí byť nutne vysvetlená ako nepriateľský akt, keďže podobné mince boli v Judey razené už v minulosti. Ctenie cisárskych obrazov od prefekta bolo zase skôr než túžbou uraziť náboženstvo židov prejavom loajality.

Stručnú zmienku o „prokurátorovi“ Pilátovi poskytuje Tacitus (Tac. Ann. XV 44). Mnoho vedcov považovalo tento fragment za neskoršiu kresťanskú interpoláciu, čo dokazovali aj pomocou anachronického pomenovania prokurátor. Napriek tomu grécky ekvivalent tohto titulu (epitropos) použil aj Iosephus a Filón z Alexandrie.

Jednoznačný doklad o ňom však priniesol až archeologický nález Antonia Frovu z roku 1961. V Cesarei Prímorskej objavil nápis na bloku vápenca: „MARCUS? [-]NTIUS PILATUS [PRAEF]ECTUS IVDAE[A]E“ (slov. Pontius Pilatus, prefekt Judey). Stĺp bol zrejme súčasťou chrámu cisára Tiberia. Dnes sa nachádza v jeruzalemskom Izraelskom múzeu a je jediným archeologickým dôkazom o Pilátovej existencii.

Antonio Ciseri, Ecce homo, olej na plátne, 1871, Galleria dell'Arte Moderna, Palazzo Pitti, Florencia

Kánonické evanjeliá

Pilát Pontský je známy predovšetkým ako človek, ktorý podľa kánonických evanjelií odsúdil Ježiša Krista. Pilátovo meno sa nachádza tiež v starokresťanských vyznaniach viery. Napriek tomu, že Pilát bol, na rozdiel od svojich kolegov, aktívnym tvorcom miestnych dejín, asi ťažko by vystúpil z „pokojného prítmia odbornej vedeckej publicistiky“, ak by nezastával v dejinách kresťanstva takú dôležitú (aj keď nie celkom pozitívnu) úlohu.

Zmienky o jeho osobe môžeme v kánonických evanjeliách nájsť na miestach, na ktorých sa píše o Ježišovom súde a ukrižovaní. V každom evanjeliu je o ňom aspoň jedna zmienka Mt 27,1 – 37; Mk 14,53 – 15,15; Lk 23,1 – 25; Jn 18,28 – 19,16. Ježiš bol podľa týchto prameňov odsúdený na dvoch súdnych pojednávaniach: prvé bolo židovské (pred židovským súdnym dvorom) a druhé rímske: pred Pilátom ako miestodržiteľom. Kánonické evanjeliá zdôrazňujú, že jeho rozhodnutie bolo spôsobené nátlakom Židov na jeho osobu (napr. Jn 19,12 alebo Mt 27, 24: „Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: ‘Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!’“ Väčšina zdrojov sa zhoduje v názore, že tento proces bol pre Piláta a jeho ďalšie pôsobenie zlomový.

Medzi obrazmi Piláta v evanjeliách existujú isté rozdiely. Podľa Matúša bol Pilát voči Ježišovi ľahostajný a bol veľmi priaznivo naklonený upokojiť židovských vodcov, avšak zodpovednosť za čin neprijal. Lukáš mu ako primárnu vlastnosť pripisuje slabosť. Jánov Pilát je manipulátor, človek istý si svojou autoritou, ktorý podporuje židovské túžby odsúdiť Ježiša pod podmienkou, že prijmú cisára za svojho jediného vládcu.

Pontius Pilát bol piatym prefektom rímskej provincie Judska a predsedal súdu Ježiša

Pilát Pontius bol piatym prefektom rímskej provincie Judaea, Samárie a Idumæa. Na jeho miesto ho vymenoval rímsky cisár Tiberius. O jeho živote vieme zo štyroch kanonických evanjelií, Phila Alexandrijského, Josepha, krátkej zmienky Tacita a nápisu známeho ako Pilátový kameň, ktorý potvrdzuje jeho existenciu a zisťuje jeho titul ako prefekta a že bol sudcom Ježišov proces a bol to v skutočnosti prominentný muž, ktorý nariadil jeho ukrižovanie. Aj keď sa v evanjeliách uvádza, že prosil o Ježišovu nevinnosť a aby ho ušetrili popravy pred dôležitými židovskými vodcami a rímskymi autoritami, dav však začal byť neslušný a veci mu vychádzajú z rúk, čo je prečo podľahol nátlaku a zaviedol Ježišovu popravu. Spomína sa v mytologickej histórii ako slabý človek, ktorý podľahol tlaku židovského zariadenia, aby vykonal Ježišovu popravu. Taliansky archeológ Dr. Antonio Frova počas výkopu v Caesarea Maritima v roku 1961 objavil kúsok vápna zdobeného menom Pilát v latinčine, ktorý ho spájal s panovaním cisára Tiberiusa, čo skutočne potvrdzuje jeho historickú existenciu.

Detstvo a skorý život

O Pilátovom narodení a ranom živote nie je veľa zdokumentované, ale predpokladá sa, že sa narodil v malej dedine Bisenti, ktorá je teraz v strednom Taliansku. V dedine sú ruiny jeho domu. Existujú však aj ďalšie predpoklady o tom, kde sa narodil, niektoré z týchto predpokladaných miest sú: Fortingall v Škótsku, Tarragona v Španielsku, Forchheim v Nemecku. Najpresnejším návrhom však stále zostáva stredné Taliansko.

Neskôr život a kariéra

V roku 26 A. D. bol Pilát menovaný za prefekta rímskych provincií Judaea, Samária a Idum a. Zvyčajným obdobím pre rímskeho prefekta bolo 1–3 roky, ale túto funkciu zastával 10 rokov.

Bol vymenovaný do funkcie po Valeriusovi Gratusovi. Jeho hlavné úlohy boli vojenské, ale ako zákonodarný orgán ríše bol zodpovedný za kolíziu koloniálnych daní a mal tiež obmedzenú súdnu úlohu.

Mal malé pomocné ozbrojené sily miestnych vojakov umiestnených po celú dobu v Caesarea a Jeruzaleme a dočasne všade, kde by bolo potrebné vojsko. K dispozícii mal vždy okolo 3000 vojakov.

Pilát väčšinou žil v Cézarei, ale odišiel do Jeruzalema, aby si riadne plnil svoje povinnosti. Počas veľkonočného sviatku bol pre židovský sviatok prominentom, ktorý bol prefektom v Jeruzaleme, aby udržal poriadok.

Pilátova najdôležitejšia zodpovednosť spočívala v udržiavaní práva a poriadku v jeho provincii a mal právomoc najvyššieho sudcu, ktorý mu dal jedinú právomoc predsedať a nariadiť popravu zločinca.

Kánonické kresťanské evanjeliá tvrdia, že Pilát dohliadal na Ježišov proces a bez ohľadu na to, že podľa jeho názoru ho nepovažuje za vinného zo spáchania trestného činu smrti, ho odsúdili za ukrižovaného.

Pilát čelil stretu medzi Rímskou ríšou a Sanhedrinskou židovskou radou, pretože Ježiš tvrdil, že je kráľom Židov. Pilát sa spýtal Ježiša, či je kráľom Židov, a on odpovedal: „Ak to hovoríš“.

Rímska vláda to považovala za akt vlastizrady, pretože sa považovala za výzvu pre rímsku vládu a rímsku úctu Caesarovi. Židovskí vodcovia ho vyhlásili za politickú hrozbu.

V evanjeliovej verzii Súdneho procesu Ježiša, Phila a Jozefa sa hovorí, že Pilát bol nespravodlivý. Všetky štyri evanjeliá ho vykreslujú ako slabého muža, ktorý podľahol tlaku židovského zariadenia.

Matúš 27:19 vysvetľuje Pilátovu nevinnosť: Keď Pilát videl, že nič nezíska, ale začínala nepokoj, vzal vodu a umyl si ruky pred davom a povedal: „Ja som nevinný z krvi tohto muža; sami. “

Po Ježišovom ukrižovaní Pilát nariadil, aby bola na Ježišovej krypte vyzdobená „INRI“. Výraz „INRI“ v latinčine znamenal Ježišovo meno a jeho titul kráľa Židov. Hovorí sa, že to bolo zosmiešňované, aby sa zosmiešňovalo Ježišovo zbytočné tvrdenie.

Pilát odsúdil Ježišovo ukrižovanie sa považuje za najdôležitejšiu udalosť v jeho živote. Okrem toho, že je prefektom rímskych provincií Judaea, Samárie a Idum a, je kritickou postavou v Novej zmluve o Ježišovi.

Osobný život a odkaz

Je známe, že Pilát zomrel v roku 37 A. D., ale nie je isté, či za akých okolností zomrel. Podľa niektorých mýtov ho rímsky cisár Caligula nariadil smrti popravou alebo samovraždou.

Rozhodol sa ísť do exilu a zabiť sa a tieto mýty tiež hovoria, že po spáchaní samovraždy bolo jeho telo uvrhnuté do rieky Tiber.

Niektoré mýty sa domnievajú, že ku koncu jeho života bol Pilát premenený na kresťanstvo a bol neskôr kanonizovaný.

Etiópska pravoslávna cirkev ho považuje za svätého.

Taliansky archeológ Dr. Antonio Frova počas výkopu v Caesarea Maritima v roku 1961 objavil kúsok vápenca s latinským menom Pilát, ktorý ho spájal s panovaním cisára Tiberiusa.

Existuje legenda, ktorá umiestňuje jeho smrť na vrch Pilatus vo Švajčiarsku.

Niektorí hovoria, že bol vyhnaný do Galie a nakoniec tam spáchal samovraždu ,alebo bol popravený r.39 n.l

Film:

Pilát Pontský (1962) / Claudia Procula (Jeanne Crain)

Pontský Pilát-taliansky historický veľkofilm 1962-český dabing Pilát Pontský – Filmy a seriály zdarma

Pilát Pontský

Ponzio Pilato (viac)

Dráma
Francúzsko / Taliansko, 1962, 100 min

Réžia:
Irving Rapper , Gian Paolo Callegari

Pontius Pilát je talianska dráma z roku 1962, ktorú režírovali Gian Paolo Callegari a Irving Rapper, napísal Oreste Biancoli, v hlavných úlohách Jean Marais a Jeanne Crain. Film je známy pod názvami: Ponce Pilát, Poncio Pilatos, Pontius Pilát, Pontius Pilatus – Statthalter des Grauens.

Dátum premiéry: 15. februára 1962

Pontský Pilát-taliansky historický veľkofilm 1962-český dabing Pilát Pontský – Filmy a seriály zdarma

Režiséri: Gian Paolo Callegari, Irving Rapper

Pontius Pilát ( tal . Ponzio Pilato , francúzsky : Ponce Pilate ) je taliansky dramatický film z roku 1962, ktorý režírovali Gian Paolo Callegari a Irving Rapper , napísal Oreste Biancoli , v hlavných úlohách Jean Marais a Jeanne Crain .

Film je známy pod názvami: Ponce Pilát (Francúzsko), Poncio Pilatos (Španielsko), Pontius Pilát (UK / USA), Pontius Pilatus – Statthalter des Grauens (Nemecko).

John Drew Barrymore hrá postavy Judáša Iškariotského a Ježiša Nazaretského.

Scenár vychádza najmä z Jánovho evanjelia . Vo filme sú citované nasledujúce biblické pasáže: Matúš 27:11 ; Marek 15:2; Lukáš 23:1; Ján 18:33; 18:37; Ján 18:38 ; 19:9-11; Matúš 27:24 ; 5. Mojžišova 21:6-7; Ján 19:19-21; 19:22.

Tento film sa zameriava na udalosti okolo umučenia Ježiša Krista a zameriava sa na Pontského Piláta , prokurátora Judey, ktorý Ho odsúdil na smrť. Pilát je muž, ktorému nič nejde podľa predstáv.

Film bol vyrobený v Taliansku a bol tam uvedený 15. februára 1962.

filmycesky.cz/online_filmy/pilat-pontsky/-český dabing

Obsah

Legenda svetovej kinematografie JEAN MARAIS (FANTOMAS, HRABA MONTE CHRISTO, KAPITÁN FRACASSE) sa predstavuje v úlohe krutého prefekta provincie Judea v dobe života Ježiša Krista. Výpravný historický film nás zavedie späť do roku 26, kedy sa ujal vlády v Judei Pontius Pilatus. Mnohými označovaný za krutého tyrana a nepriateľa židovského národa neváhal vniesť do Jeruzalema rímske zástavy, čo bolo vzhľadom k predpisu zakazujúcemu zobrazovať živé tvory provokácií Židov. Najťažšia skúška na neho ale čakala v podobe rozhodnutia o ukrižovaní Ježiša Krista, čím jeho postava navždy vošla do dejín.