POSADNUTÝ KARDIOLÓG Netreba byť ani mníškou, či kňazom, aby Pán dopustil v mene svätosti aj také niečo ako posadnutosť diablom. Prípad Pedra, ktorý je profesiou kardiológ, dokonale ilustruje, ako …Viac
POSADNUTÝ KARDIOLÓG
Netreba byť ani mníškou, či kňazom, aby Pán dopustil v mene svätosti aj také niečo ako posadnutosť diablom. Prípad Pedra, ktorý je profesiou kardiológ, dokonale ilustruje, ako Boh dovolí aj diablovi, aby si robil, čo uzná za vhodné v tele príkladného laika povolaného k vyšším duchovným cieľom.
Vo svojich 60. rokoch je Pedro na prvý pohľad celkom obyčajný človek, ktorý z Božej vôle zakúsil na vlastnej koži útoky zlého pre dobro svojej duše a duší blížnych. 23. januára 2012 podáva pre túto knihu toto svedectvo:
"Intenzívne sa venujem svojmu lekárskemu povolaniu. Vo svojej súkromnej ordinácií aj v nemocnici rád robím všetko, čo len môžem, pre dobro pacientov. Som veriaci človek, navyknutý rozjímať o Božom slove. Mojím životným heslom vždy bolo: 'Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.' Dodržiavanie tejto zásady mi stále prináša veľkú radosť a vnútorný pokoj. Ale približne pred 10 rokmi som pocítil veľmi silný tlak medzi žalúdkom a hrudníkom. Zdalo sa mi, že vnútri horím. Mal som obrovský smäd, ktorý sa mi nedarilo vôbec uhasiť, hoci som denne vypil 12-14 litrov vody. K týmto podivným príznakom sa pridružili iné, celkom nevysvetliteľné: Keď som prechádzal okolo kostola, mimovoľne a s vydeseným pohľadom som robil posmešné gestá, zatiaľ čo vo mne vrel nezadržateľný hnev. Predtým som sa nikdy takto nesprával, žeby som sa otočil alebo prešiel na druhý chodník, len aby som nemusel prejsť povedľa kostola. No v zápätí som sa hneval sám na seba, že to takto konám. Prestal som chodiť na sv. omšu a keď v TV niekto hovoril o viere, okamžite som prepol na iný kanál. Moje telo vydávalo nepríjemný pach pripomínajúci síru a bolo to cítiť aj v mojom dychu. V noci ma trápili hrozné nočné mory, pre ktoré som nemohol spávať. Všetky tie symptómy sa zhoršili pred 3 rokmi, po mojej manželskej odluke. Odvtedy som prežíval nesmierny smútok a veľkú túžbu po láske mojej ženy a detí. Zatiaľ som ešte stále nebol schopný priblížiť sa k svätým miestam. Neznášal som ani obrazy Ježiša, Panny Márie či ktoréhokoľvek svätca; no samozrejme ani raz som sa nedokázal zúčastniť na sviatosti pokánia a Eucharistie. Trpel som aj veľmi silnými pokušeniami na smilstvo. Démon ma viedol k tomu, že som robil veci, ktoré som robiť nechcel, ak už nevyužil možnosť pokúšať ma v situáciách, ktoré sám vytvoril. Cítil som, že už nemám nad sebou kontrolu. To všetko ma privádzalo k neopísateľnému zúfalstvu, úzkosti a vnútornej horkosti. Na radu dobrého priateľa Juana, ktorý predtým zašiel za biskupom diecézy spýtať sa na exorcistu, som sa horko-ťažko, no predsa nakoniec odhodlal zveriť sa do rúk pátra Salvadora.
Od prvého sedenia, a to pred vstupom do kostola, som cítil neskrotnú túžbu odtiaľ utiecť a zároveň som nemohol zastaviť nezrozumiteľné chrapľavé zvuky podobné chrčaniu, čo sa mi drali z hrdla. Keď som už bol v chráme, z celej sily som vydával čudné výkriky. Telo mi ovládala neznáma vnútorná sila, ktorá ma nútila, aby som sa hodil na podlahu, búchal do všetkého, čo mi prišlo do cesty a aby som odtiaľ ušiel. Štyria ľudia, vrátane môjho kamaráta Juana, ma posadili do kresla oproti oltáru. Nato som úplne stratil vedomie a upadol som do tranzu diabolskej posadnutosti.
Juan mi neskôr povedal, že v hlbokom tranze som prudko otáčal hlavu a celé telo, pritom som hlasno grgal a chrlil z úst veľké množstvo slín, akoby to bola akási nečistá magma odporne páchnuca sírou. Juan, jedna zdravotná sestra a Luis, môj kolega lekár, ma spoločnými silami držali v kresle a papierovými vreckovkami mi utierali "nekončiace" sliny. Po exorcizme som sa cítil taký strašne slabý, že som sa nevládal postaviť a kráčať. Juan potom musel šoférovať moje auto až ku mne domov, lebo ani to som nedokázal urobiť. V nasledujúcom týždni som podstúpil druhý exorcizmus, počas ktorého páter Salvador prikázal démonovi, aby prezradil svoje meno. Ten nakoniec povedal, že je samotný lucifer. A keď sa ho exorcista spýtal, prečo sa zmocnil môjho tela, odpovedal mu: 'Lebo mám rád svätcov'....Nato kňaz položil ďalšiu otázku: 'Prečo si vošiel do tohto tela?' A démon odvetil: 'Pretože je moje'.
Po niekoľkých exorcizmoch prišlo nakoniec oslobodenie. Páter Salvador bodro vyhlásil: 'Ďakujme Bohu, Ježišovi Kristovi, Panne Márií a archanjelom, lebo náš brat Pedro bol práve celkom oslobodený'. Naplnený nesmiernym šťastím sme všetci vzdali vďaku modlitbami chvály a chválospevmi. Od toho dňa som celkom šťastným človekom. S väčšou duchovnou citlivosťou prežívam modlitby aj príjímanie sviatostí a získal som späť vládu nad svojou osobnosťou: pocitmi, myšlienkami a činmi. Zistil som tiež, že sa diabol snažil vrátiť do môjho tela, tak ako ma varoval páter Savador. Ale moje časté modlitby a sviatostný život, najmä spoveď a Eucharistia ma dokonale chránia. Prosím všetkých, ktorí sa ocitnú v rovnakých situáciách, aké som prežil ja, aby svoje životy obrátili na vieru v Boha, Ježiša Krista a Pannu Máriu a aby sa chránili modlitbami, rozjímaním o Božom slove a svätým ružencom. Na záver chcem poďakovať pátrovi Salvadorovi za jeho služby a biskupovi z jeho diecézy za to, že túto službu umožnil. Dúfam, že mu to Pán Boh štedro odplatí."
Čo dopustil Pán Boh pri svätých:
modlitba.sk/sedem-svatych-v-boji-s-diablom/
Zdroj: José María Zavala: Víťazstvo nad démonom. Rozprávajú posadnutí, rozprávajú exorcisti. Don Bosco, 2015, str. 159-161, ISBN 978-80-8074-294-2.
Foto: www.pexels.com
Netreba byť ani mníškou, či kňazom, aby Pán dopustil v mene svätosti aj také niečo ako posadnutosť diablom. Prípad Pedra, ktorý je profesiou kardiológ, dokonale ilustruje, ako Boh dovolí aj diablovi, aby si robil, čo uzná za vhodné v tele príkladného laika povolaného k vyšším duchovným cieľom.
Vo svojich 60. rokoch je Pedro na prvý pohľad celkom obyčajný človek, ktorý z Božej vôle zakúsil na vlastnej koži útoky zlého pre dobro svojej duše a duší blížnych. 23. januára 2012 podáva pre túto knihu toto svedectvo:
"Intenzívne sa venujem svojmu lekárskemu povolaniu. Vo svojej súkromnej ordinácií aj v nemocnici rád robím všetko, čo len môžem, pre dobro pacientov. Som veriaci človek, navyknutý rozjímať o Božom slove. Mojím životným heslom vždy bolo: 'Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.' Dodržiavanie tejto zásady mi stále prináša veľkú radosť a vnútorný pokoj. Ale približne pred 10 rokmi som pocítil veľmi silný tlak medzi žalúdkom a hrudníkom. Zdalo sa mi, že vnútri horím. Mal som obrovský smäd, ktorý sa mi nedarilo vôbec uhasiť, hoci som denne vypil 12-14 litrov vody. K týmto podivným príznakom sa pridružili iné, celkom nevysvetliteľné: Keď som prechádzal okolo kostola, mimovoľne a s vydeseným pohľadom som robil posmešné gestá, zatiaľ čo vo mne vrel nezadržateľný hnev. Predtým som sa nikdy takto nesprával, žeby som sa otočil alebo prešiel na druhý chodník, len aby som nemusel prejsť povedľa kostola. No v zápätí som sa hneval sám na seba, že to takto konám. Prestal som chodiť na sv. omšu a keď v TV niekto hovoril o viere, okamžite som prepol na iný kanál. Moje telo vydávalo nepríjemný pach pripomínajúci síru a bolo to cítiť aj v mojom dychu. V noci ma trápili hrozné nočné mory, pre ktoré som nemohol spávať. Všetky tie symptómy sa zhoršili pred 3 rokmi, po mojej manželskej odluke. Odvtedy som prežíval nesmierny smútok a veľkú túžbu po láske mojej ženy a detí. Zatiaľ som ešte stále nebol schopný priblížiť sa k svätým miestam. Neznášal som ani obrazy Ježiša, Panny Márie či ktoréhokoľvek svätca; no samozrejme ani raz som sa nedokázal zúčastniť na sviatosti pokánia a Eucharistie. Trpel som aj veľmi silnými pokušeniami na smilstvo. Démon ma viedol k tomu, že som robil veci, ktoré som robiť nechcel, ak už nevyužil možnosť pokúšať ma v situáciách, ktoré sám vytvoril. Cítil som, že už nemám nad sebou kontrolu. To všetko ma privádzalo k neopísateľnému zúfalstvu, úzkosti a vnútornej horkosti. Na radu dobrého priateľa Juana, ktorý predtým zašiel za biskupom diecézy spýtať sa na exorcistu, som sa horko-ťažko, no predsa nakoniec odhodlal zveriť sa do rúk pátra Salvadora.
Od prvého sedenia, a to pred vstupom do kostola, som cítil neskrotnú túžbu odtiaľ utiecť a zároveň som nemohol zastaviť nezrozumiteľné chrapľavé zvuky podobné chrčaniu, čo sa mi drali z hrdla. Keď som už bol v chráme, z celej sily som vydával čudné výkriky. Telo mi ovládala neznáma vnútorná sila, ktorá ma nútila, aby som sa hodil na podlahu, búchal do všetkého, čo mi prišlo do cesty a aby som odtiaľ ušiel. Štyria ľudia, vrátane môjho kamaráta Juana, ma posadili do kresla oproti oltáru. Nato som úplne stratil vedomie a upadol som do tranzu diabolskej posadnutosti.
Juan mi neskôr povedal, že v hlbokom tranze som prudko otáčal hlavu a celé telo, pritom som hlasno grgal a chrlil z úst veľké množstvo slín, akoby to bola akási nečistá magma odporne páchnuca sírou. Juan, jedna zdravotná sestra a Luis, môj kolega lekár, ma spoločnými silami držali v kresle a papierovými vreckovkami mi utierali "nekončiace" sliny. Po exorcizme som sa cítil taký strašne slabý, že som sa nevládal postaviť a kráčať. Juan potom musel šoférovať moje auto až ku mne domov, lebo ani to som nedokázal urobiť. V nasledujúcom týždni som podstúpil druhý exorcizmus, počas ktorého páter Salvador prikázal démonovi, aby prezradil svoje meno. Ten nakoniec povedal, že je samotný lucifer. A keď sa ho exorcista spýtal, prečo sa zmocnil môjho tela, odpovedal mu: 'Lebo mám rád svätcov'....Nato kňaz položil ďalšiu otázku: 'Prečo si vošiel do tohto tela?' A démon odvetil: 'Pretože je moje'.
Po niekoľkých exorcizmoch prišlo nakoniec oslobodenie. Páter Salvador bodro vyhlásil: 'Ďakujme Bohu, Ježišovi Kristovi, Panne Márií a archanjelom, lebo náš brat Pedro bol práve celkom oslobodený'. Naplnený nesmiernym šťastím sme všetci vzdali vďaku modlitbami chvály a chválospevmi. Od toho dňa som celkom šťastným človekom. S väčšou duchovnou citlivosťou prežívam modlitby aj príjímanie sviatostí a získal som späť vládu nad svojou osobnosťou: pocitmi, myšlienkami a činmi. Zistil som tiež, že sa diabol snažil vrátiť do môjho tela, tak ako ma varoval páter Savador. Ale moje časté modlitby a sviatostný život, najmä spoveď a Eucharistia ma dokonale chránia. Prosím všetkých, ktorí sa ocitnú v rovnakých situáciách, aké som prežil ja, aby svoje životy obrátili na vieru v Boha, Ježiša Krista a Pannu Máriu a aby sa chránili modlitbami, rozjímaním o Božom slove a svätým ružencom. Na záver chcem poďakovať pátrovi Salvadorovi za jeho služby a biskupovi z jeho diecézy za to, že túto službu umožnil. Dúfam, že mu to Pán Boh štedro odplatí."
Čo dopustil Pán Boh pri svätých:
modlitba.sk/sedem-svatych-v-boji-s-diablom/
Zdroj: José María Zavala: Víťazstvo nad démonom. Rozprávajú posadnutí, rozprávajú exorcisti. Don Bosco, 2015, str. 159-161, ISBN 978-80-8074-294-2.
Foto: www.pexels.com