1
Buď skutočným priateľom. Henri J. M. Nouwen, Vnútorný hlas lásky (Cez trápenie k slobode), Redemptoristi 2012 Buď skutočným priateľom. Priateľstvo sa pre teba stalo prameňom veľkej bolesti. Tak veľmi …Viac
Buď skutočným priateľom.
Henri J. M. Nouwen, Vnútorný hlas lásky (Cez trápenie k slobode), Redemptoristi 2012
Buď skutočným priateľom.
Priateľstvo sa pre teba stalo prameňom veľkej bolesti. Tak veľmi si po ňom túžil, že si pri hľadaní skutočného priateľa často strácal seba samého. Často si upadal do zúfalstva, keď nevzniklo priateľstvo, v ktoré si dúfal, alebo keď priateľstvo, ktoré začalo s veľkými očakávaniami, nevytrvalo. Mnohé z tvojich priateľstiev vyrástli z túžby po láske, uznaní a citovej podpore. Teraz si však musíš hľadať priateľov, s ktorými sa môžeš stotožniť zo svojho stredu, z miesta, v ktorom prežívaš hlbokú lásku. Priateľstvo je viac možné, keď vychádza z presvedčenia, že ťa ktosi miluje. Vtedy k druhým nepristupuješ vlastnícky. Skutoční priatelia nachádzajú vnútornú blízkosť tam, kde obaja vedia o Božej láske. Tam sa duch prihovára duchu a srdce srdcu.
Skutočné priateľstvo pretrváva, pretože skutočná láska je večná. Priateľstvo, v ktorom sa srdce prihovára srdcu, je dar od Boha a nijaký Boží dar nie je dočasný a príležitostný. Všetko, čo pochádza od Boha, má účasť na Božom večnom živote.
Ak je láska medzi ľuďmi daná Bohom, je silnejšia ako smrť. V tom zmysle skutočné priateľstvá presahujú hranice smrti. Keď si hlboko miloval, láska k milovanému silnie aj po jeho smrti. To je jadro Ježišovho posolstva.
Priateľstvo učeníkov k Ježišovi sa po jeho smrti nevytratilo. Ba naopak, vzrástlo. Tomu slúžilo zoslanie Ducha Svätého. Ježišov duch spôsobil, že sa priateľstvo medzi Ježišom a učeníkmi stalo večným, silnejším a osobnejším ako pred jeho smrťou. Práve to prežíval Pavol, keď povedal: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20).
Musíš dôverovať, že každé ozajstné priateľstvo nemá koniec, že spoločenstvo svätých existuje medzi všetkými tými živými i mŕtvymi, ktorí naozaj milovali Boha i seba navzájom. Zo skúsenosti vieš, že je to reálne. Milovaní zosnulí stále žijú v tebe nielen v spomienkach, ale akoby tu naozaj boli.
Naber odvahu milovať a byť skutočným priateľom. Dávaná i prijímaná láska ťa privedie bližšie k Bohu, ako aj k tým, ktorých Ti Boh dal, aby si ich miloval.
Henri J. M. Nouwen, Vnútorný hlas lásky (Cez trápenie k slobode), Redemptoristi 2012
Buď skutočným priateľom.
Priateľstvo sa pre teba stalo prameňom veľkej bolesti. Tak veľmi si po ňom túžil, že si pri hľadaní skutočného priateľa často strácal seba samého. Často si upadal do zúfalstva, keď nevzniklo priateľstvo, v ktoré si dúfal, alebo keď priateľstvo, ktoré začalo s veľkými očakávaniami, nevytrvalo. Mnohé z tvojich priateľstiev vyrástli z túžby po láske, uznaní a citovej podpore. Teraz si však musíš hľadať priateľov, s ktorými sa môžeš stotožniť zo svojho stredu, z miesta, v ktorom prežívaš hlbokú lásku. Priateľstvo je viac možné, keď vychádza z presvedčenia, že ťa ktosi miluje. Vtedy k druhým nepristupuješ vlastnícky. Skutoční priatelia nachádzajú vnútornú blízkosť tam, kde obaja vedia o Božej láske. Tam sa duch prihovára duchu a srdce srdcu.
Skutočné priateľstvo pretrváva, pretože skutočná láska je večná. Priateľstvo, v ktorom sa srdce prihovára srdcu, je dar od Boha a nijaký Boží dar nie je dočasný a príležitostný. Všetko, čo pochádza od Boha, má účasť na Božom večnom živote.
Ak je láska medzi ľuďmi daná Bohom, je silnejšia ako smrť. V tom zmysle skutočné priateľstvá presahujú hranice smrti. Keď si hlboko miloval, láska k milovanému silnie aj po jeho smrti. To je jadro Ježišovho posolstva.
Priateľstvo učeníkov k Ježišovi sa po jeho smrti nevytratilo. Ba naopak, vzrástlo. Tomu slúžilo zoslanie Ducha Svätého. Ježišov duch spôsobil, že sa priateľstvo medzi Ježišom a učeníkmi stalo večným, silnejším a osobnejším ako pred jeho smrťou. Práve to prežíval Pavol, keď povedal: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20).
Musíš dôverovať, že každé ozajstné priateľstvo nemá koniec, že spoločenstvo svätých existuje medzi všetkými tými živými i mŕtvymi, ktorí naozaj milovali Boha i seba navzájom. Zo skúsenosti vieš, že je to reálne. Milovaní zosnulí stále žijú v tebe nielen v spomienkach, ale akoby tu naozaj boli.
Naber odvahu milovať a byť skutočným priateľom. Dávaná i prijímaná láska ťa privedie bližšie k Bohu, ako aj k tým, ktorých Ti Boh dal, aby si ich miloval.