Riaditeľ Odboru prevencie kriminality: Obchodovanie s deťmi je jeden z najvýnosnejších nelegálnych biznisov na svete (rozhovor)

Jozef Halcin, riaditeľ Odboru prevencie kriminality MV SR. Foto: Adam Rábara
Prinášame vám sériu troch ŤAŽKÝCH KRIMI-rozhovorov, v ktorých riaditeľ Odboru prevencie kriminality MV SR Jozef Halcin otvorene poukáže na možnosti, hrozby a realitu obchodovania s deťmi.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

V úvodnom rozhovore odhaľuje skutočnosti a zámery obchodovania s deťmi na čiernom trhu, zvlášť detskej prostitúcie a detskej pornografie. V druhom rozhovore ich vysvetlí v kontexte hrozieb a rozšírenia umelej inteligencie a sociálnych sietí. V treťom opíše strategický akčný plán boja proti obchodovaniu s deťmi, jeho metódy a programy, prostredníctvom ktorých sú deti na Slovensku lepšie chránené pred zločinom obchodovania s ich dôstojnosťou či telesnými orgánmi.

V prvom rozhovore sa dozviete:
– ktoré deti sú zvlášť ohrozené a na aké formy obchodovania,
– že najčastejšie sú to práve rodinní príslušníci, ktorí sú schopní predať dieťa na čiernom trhu,
– aké šance má ujsť zo svojho zajatia dieťa, ktoré je zneužívané svojimi rodičmi,
– nakoľko je úspešná slovenská ochranná zložka zachraňujúca unesené deti do zahraničia,
– čo určite neprejde páchateľom, sexuálnym predátorom, ktorí spôsobujú doživotnú traumu zneužívaným deťom.

Vzťahuje sa obchodovanie s deťmi na všetky deti alebo je na čiernom trhu preferovaný len určitý typ?

Existujú rôzne formy obchodovania s deťmi, preto je každé dieťa potenciálne ohrozené. Obchodovanie sa môže týkať detí z rôznych sociálnych, etnických a ekonomických prostredí. Preferencie na čiernom trhu môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi vrátane dopytu v konkrétnej oblasti vykorisťovania. Napríklad zvýšený záujem o deti v určitých vekových kategóriách pre detskú prostitúciu alebo pornografiu. 

Tak predsa nejaké preferencie sú známe. V akej oblasti a v akom veku sú deti zvlášť ohrozené?

Najčastejšie ide o sexuálne zneužívanie, ktoré sa týka detí od 0 do 18 rokov. Pre prostitúciu a pornografiu, ktoré som spomenul, sú preferované deti už od veku 11 rokov. Na nútenú prácu sú zneužívané už fyzicky zdatnejšie deti, ktoré môžu nejakú prácu vykonávať pod tlakom páchateľov. Pre rôzne formy žobrania sú zneužívané deti všetkých vekových kategórií. Takže úplne všetky deti môžu byť ohrozené. A podľa informácií od kolegov zo zahraničia aj naozaj sú.

Najmladšia obeť na Slovensku mala pol roka.

Deti sú zneužívané za účelom obchodovania pred prvým rokom života, už ako bábätká?

Áno, naša najmladšia obeť na Slovensku mala pol roka. Bola zneužívaná ako nástroj za účelom žobrania. V jednom prípade išlo aj o nezákonnú adopciu. Znie to neuveriteľne, ale naozaj sa zneužívajú už také malé deti.

Mohli by ste objasniť, čo všetko sa považuje za takýto trestný čin? Aké náležitosti musia byť splnené, aby sme mohli hovoriť o obchodovaní s deťmi?

Obchodovanie s deťmi je definované ako nábor, preprava, prechovávanie, odovzdanie alebo prijatie dieťaťa, hoci aj s jeho súhlasom, na účel detskej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane detskej pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, nezákonnej adopcie, odoberania orgánov, tkanív či buniek alebo iných foriem vykorisťovania, či už za použitia hrozby, násilia, únosu, alebo iných foriem nátlaku, obmedzenia osobnej slobody alebo prostredníctvom zneužitia moci. 

Pri akomkoľvek podozrení z páchania podobného trestného konania je dôležité oznámiť to oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, policajnému zboru a tiež v komunite, v ktorej sa to deje – napríklad pedagógom v škole.

Spomenuli ste, že najčastejšie ide o sexuálne zneužívanie. Aké ďalšie formy obchodovania s deťmi sú najrozšírenejšie?

Sexuálne vykorisťovanie, nútená práca, nútené žobranie, nútené sobáše, nútené páchanie k trestnej činnosti.

Je až morbídne sa spýtať, koľko stojí dieťa? Existuje nejaký ilegálny cenník?

Ako preventista môžem zo skúseností povedať, že je to veľmi individuálne. Všeobecne nie sú nijaké stabilné dohodnuté ceny medzi obchodníkmi. Konkrétne ceny sú ťažko dostupné a vysoko variabilné. Ceny môžu závisieť od množstva faktorov vrátane účelu vykorisťovania, geografickej polohy a vlastností dieťaťa.

Žiaľ, je to praktická otázka. Ak sa tieto deti predávajú napríklad za účelom sexuálneho vykorisťovania, samozrejme, že páchatelia si od svojich klientov pýtajú nejaké finančné čiastky. Faktom je, že obchodovanie s deťmi je jeden z najvýnosnejších nelegálnych biznisov na svete. Po nelegálnom predaji zbraní a drog patrí obchodovanie s ľuďmi na tretie miesto.

Dôležité je zdôrazniť, že akákoľvek cena alebo transakcia týkajúca sa obchodovania s ľuďmi je nelegálna a nemorálna.

Čím je riadená strana dopytu? Čo je hlavnou príčinou tohto globálneho problému našej spoločnosti?

Dopyt po obchodovaní s deťmi je riadený viacerými faktormi vrátane sociálno-ekonomických podmienok, nerovností, nedostatku vzdelávania a osvety, ako aj existujúcich kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré tolerujú alebo dokonca podporujú takéto správanie.

Hlavnou príčinou je dopyt po sexuálnych službách od detí. Väčšinou sa to začína tak, že páchatelia si najprv obete použijú na ukojenie svojich potrieb, až potom na nich zarábajú.

Aké situácie podporujú a môžu zvýšiť riziko obchodovania s deťmi?

Situácie zvyšujúce riziko obchodovania s deťmi zahŕňajú vojenské konflikty, prírodné katastrofy, chudobu, nedostatočnú ochranu práv detí, nedostatok vzdelávacích a ekonomických príležitostí a slabú sociálnu ochranu. Rovnako aj migrácia a utečenecké krízy môžu deti vystaviť zvýšenému riziku vykorisťovania, keďže sú často vnímané ako zraniteľnejšie a ľahšie manipulovateľné.

Rodinné rozpory, domáce násilie a rozpad rodiny tiež prispievajú k zvýšeniu rizika, ako aj nedostatočná legislatíva a jej vynucovanie, ktoré nedokážu efektívne chrániť deti pred obchodovaním a inými formami zneužívania.

Tiež nevedomosť a zneužívanie online nástrojov, kde páchateľ komunikuje s obeťou prostredníctvom falošných profilov, má prístup k jej osobným údajom, ľahšie si vybuduje vzťah s obeťou, získa si jej dôveru a následne ju napríklad vydieraním uväzní vo vykorisťovateľských situáciách.

A ďalším rizikom sú šialení rodičia, ktorí sú schopní na vlastných deťoch spáchať takýto trestný čin.

Ohavné sú všetky trestné činy, ale pristavme sa nad najčastejšou a najrozšírenejšou formou obchodovania s deťmi – za účelom sexuálneho zneužívania, konkrétne nad detskou pornografiou a prostitúciu, ktoré sú spojené s pedofíliou. Spomenuli ste, že preferovaný vek pre detskú prostitúciu a pornografiu je 11 až 13 rokov.

Tento vek je identifikovaný na Slovensku, ale len u detí, o ktorých vieme, že boli obeťami. Latencia v tejto oblasti bude významná. Teda to, čo nikto nenahlásil polícii.

Páchatelia využívajú internet, sociálne siete, ale aj priame kontaktovanie detí v reálnom svete prostredníctvom lákania, klamu alebo využívania autority a dôvery.

Môžete nám poskytnúť stručný prehľad o hlavných faktoroch a spoločenských podmienkach, ktoré prispievajú k šíreniu detskej prostitúcie a detskej pornografie?

K hlavným faktorom patrí existencia dopytu, chudoba, nedostatok vzdelania a osvety v spoločnosti, ako aj rozvoj technológií a internetu, ktoré uľahčujú anonymné a rýchle šírenie materiálu.

Páchatelia majú zvyčajne svoje metódy a postupy na zlákanie alebo únos detí za účelom detskej prostitúcie alebo detskej pornografie. Odkiaľ najčastejšie získavajú prístup k deťom?

Páchatelia využívajú internet, sociálne siete, ale aj priame kontaktovanie detí v reálnom svete prostredníctvom lákania, klamu alebo využívania autority a dôvery. Ďalšou metódou je využívanie zraniteľného postavenia detí alebo ich rodín.

Mohli by ste tieto skutočnosti objasniť konkrétnejšie?

Najčastejší prístup je z rodinného prostredia, kde nie je nikto, kto by chcel na tento problém upozorniť. V niektorých prípadoch sú páchateľmi rodičia, v niektorých prípadoch blízke osoby.

Z externých možností sú to detské domovy alebo deti z komunít, ktoré sú v sociálnej núdzi. V takýchto prípadoch sa stáva, že obeť pristane na spáchanie trestného činu, lebo je donútená napríklad tlakom ekonomickej situácie.

Príchodom sociálnych sietí a umelej inteligencie sa doslova otvoril trh s pornografickými materiálmi a dopytom po nich. A prispievajú k tomu často aj samotní rodičia, aj keď nevedomky, a to zverejňovaním rôznych, až citlivých fotografií a videí svojich detí. Treba zvážiť, čo zverejňujú, v akých intenciách, nakoľko sú fotografie citlivé. Na to treba dávať pozor.

Už ste v krátkosti spomenuli, čo je hlavným dôvodom a motiváciou, pre ktoré páchatelia páchajú tento trestný čin. Vráťme sa k tejto zmienke podrobnejšie.

Motivácia páchateľov môže byť rôzna vrátane sexuálnej atrakcie k deťom, zisku z obchodovania alebo využívania detí pre iné formy kriminálnej činnosti. Niektoré tieto trestné činy sú spôsobené kvôli ukojeniu nezdravej až zvrátenej chuti klientov. Niektoré kvôli nakrúcaniu videí, pornografických materiálov, ktoré následne páchatelia distribuujú. Prevažne sú za tým finančné prostriedky. Avšak často tieto prípady začali pre potreby samotného páchateľa.

Je to šialené a hrozné, keď páchateľ vidí za zneužívaním detí len dosiahnutie svojho cieľa – bez toho, aby videl bezbrannú ľudskú bytosť. Je každý z týchto páchateľov sexuálny predátor, psychopat, pedofil alebo inak narušený?

Ako preventista môžem vychádzať len z praxe komunikácie s obeťami. Nie všetci páchatelia sa vyznačujú psychickými poruchami; niektorí môžu byť motivovaní príležitosťou alebo finančným ziskom. Chýbajú im však akékoľvek morálne zábrany.

Mnohí páchatelia chcú zarobiť veľmi ľahko a rýchlo. Mnohí páchatelia, ktorí doteraz páchali iný typ trestnej činnosti, hľadajú nové sofistikovanejšie formy, ako zarobiť. Sociálne siete vytvárajú predpoklady, priam živnú pôdu na páchanie inej trestnej činnosti.

Samozrejme, musia mať na to zvláštnu povahu, keďže najmä vo vzťahu k deťom toto nedokáže spraviť zdravý, normálne zmýšľajúci človek. Nie som psychológ, aby som robil nejaký psychologický rozbor, ale podľa mňa takíto ľudia určite nie sú v poriadku.

Deti čelia značnému nepomeru síl, keď sú zneužívané starším členom rodiny alebo inou osobou, ktorej dôverovali. 

Spomenuli ste, že najčastejšie bývajú páchateľmi členovia rodiny, čo je extrémne ťaživá situácia pre dieťa, keďže už odmala je vychovávané k sexuálnym praktikám. Má vôbec malé, nevinné a nevedomé dieťa šancu brániť sa a dostať sa z takejto neslobody?

Má šancu. Ale nie je to jednoduché, čo potvrdzujú skúsenosti vychádzajúce z dlhodobého hľadiska na Slovensku. Máme prípady nútených sobášov, ktoré sú spojené so sexuálnym zneužívaním „neviest“, ktoré identifikovali všímaví učitelia v škole. Deti majú povinnú školskú dochádzku. Ak vymeškávajú, vzniká podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Do domácnosti nastupujú sociálne služby, sociálnoprávna ochrana, ktoré identifikujú takéto prípady.

Ak takýto zločin pácha člen rodiny, kto to zvykne nahlásiť polícii?

Často je to len na tretej osobe, ktorá to oznámi. Najčastejšie sú to pedagógovia, vychovávatelia. Niektoré deti sa pedagógom zveria. Preto často komunikujeme so školským prostredím a vysvetľujeme, aké sú potreby pre takéto deti – ako sa zneužívanie prejavuje, ako spozorovať isté signály, kde a akým spôsobom to oznamovať.

Ak tretia osoba v takomto prípade nie je, vzhľadom na nepomer síl, schopností a vedomostí je to takmer nemožné, aby sa dieťa z takéhoto zajatia dostalo. Aké má predpoklady, že táto jeho nie nočná, ale životná mora sa niekedy skončí?

Deti čelia značnému nepomeru síl, keď sú zneužívané starším členom rodiny alebo inou osobou, ktorej dôverovali. Zásadnou obranou je zvýšenie povedomia o tejto problematike medzi deťmi a dospelými, vzdelávanie detí o ich právach a bezpečných kanáloch, kde môžu hľadať pomoc, a zabezpečenie existencie efektívnych a prístupných systémov na ochranu a podporu obetí. 

Čože môže malé dievča v takejto situácii urobiť, keďže je navyše zastrašované? Ťažko utečie. A nemá ani kam, keďže jej vlastná rodina ju predala. A nemá ani skúsenosti a vedomosti, čo a ako má robiť.

Mohli by ste to objasniť na nejakom príklade z praxe?

Vysvetlím to na konkrétnom prípade núteného sobáša. Otec predal svoju dcéru inej rodine, kde sa táto maloletá dcéra vydala za svojho maloletého rovesníka. Mladíkova matka, teda „svokra“, doslova dozerala na maloletú nevestu, aby sa podvolila a jej ženích vykonával všetky „manželské“ povinnosti. Dochádzalo k násiliu; dievča bolo umiestnené do úplne inej rodiny, v ktorej často vykonávalo domáce práce a starostlivosť o ďalších členov rodiny. Školu vymeškávalo. To znamená, že sa dobre a prirodzene nevyvíjalo ako iné deti v jej veku. Len podotýkam, že v tomto prípade chlapec nebol páchateľ, bol tiež obeťou.

V takejto situácii je ten nepomer síl obrovský. Čože môže malé dievča v takejto situácii urobiť, keďže je navyše zastrašované? Ťažko utečie. A nemá ani kam, keďže jej vlastná rodina ju predala. A nemá ani skúsenosti a vedomosti, čo a ako má robiť. Nik jej nepovie, ani jej nenapadne, že by mohla utekať napríklad do nemocnice, k polícii a podobne. 

To bol prípad nútených sobášov na Slovensku. Ak je dieťa predané alebo unesené na účel sexuálneho zneužívania do zahraničia, má nejaké šance z tohto zajatia ujsť?

Šance dieťaťa uniknúť z takéhoto zajatia sú obmedzené; závisia od mnohých faktorov vrátane prítomnosti a efektívnosti ochranných a záchranných mechanizmov, ako aj od rýchlosti a rozsahu pátracích akcií. Policajné zložky neustále zlepšujú svoje metódy detekcie a záchrany obetí, pričom úspešnosť záchrannej akcie často závisí od spolupráce medzinárodných a miestnych orgánov.

Ak je dieťa v zahraničí niekde na hoteli a je k tomu vychovávané odmala, môže pociťovať odpor, strach a bolesť, ale môže si myslieť, že takto to zažívajú všetky deti.

Pre dieťa to musí byť hrozná trauma, keď je nútené žiť takýmto spôsobom života. Aký dosah majú na takéto prípady aktivity prevencie kriminality?

Tu je nerovnováha síl enormná. Ak je dieťa v zahraničí niekde na hoteli a je k tomu vychovávané odmala, môže pociťovať odpor, strach a bolesť, ale môže si myslieť, že takto to zažívajú všetky deti. Žiaľ, keď takéto deti iné skúsenosti nemajú a sú v takýchto podmienkach vychovávané, začnú si myslieť, že je aj v iných rodinách tak; že je to normálne. Ak by sme robili prevenciu v takomto prostredí tým deťom, nerozumeli by nám. Ony iný spôsob života nepoznajú.

Preto za týmto účelom komunikujeme s učiteľmi. Maloleté dieťa predsa len musí mať nejaký kontakt so školou kvôli povinnej školskej dochádzke. Preto sú učitelia pre nás skvelými partnermi v spolupráci odhaľovania týchto zločinov. Sú to práve oni, ktorí najčastejšie ohlasujú takéto prípady.

Ako slovenská ochranná zložka spolupracuje s inými ochrannými zložkami v zahraničí, aby takéto zneužívané dieťa dostali späť na slobodu a na Slovensko?

Slovenská republika má veľmi intenzívnu komunikáciu predovšetkým s krajinami, kde identifikujeme najväčší počet slovenských obetí. Sú to krajiny Veľká Británia a Severné Írsko. Vplyvom brexitu je to aj Nemecko. Má zriadené medzištátne policajné tímy, ktoré medzi sebou komunikujú. Často páchatelia, ktorí doviezli deti do týchto krajín, boli práve Slováci. Týmto ochranným zložkám sa podarilo mnohých odhaliť aj potrestať. Ďalšie detaily by mohli opísať kompetentní vyšetrovatelia z polície.

Stíhaní páchatelia, v tomto prípade označovaní ako sexuálni predátori, väčšinou majú svoje alibistické argumenty, ktoré používajú ako ospravedlnenie, aby obišli svoj trest.

Každý akt násilia zameraný proti deťom, bez ohľadu na jeho formu – či už ide o fyzické útoky, sexuálne zneužívanie, verbálne útoky, násilie v digitálnom alebo reálnom svete, prinútenie do manželstva, využívanie na detskú prácu, nútenú prostitúciu, či inú formu obchodovania s deťmi, je absolútne neprijateľný. Toto tvrdenie platí bez výnimky pre všetky deti, chlapcov aj dievčatá, a ignoruje všetky možné zdôvodnenia založené na tradíciách, kultúre, náboženských alebo politických presvedčeniach.

Žiaden z týchto argumentov by nikdy nemal slúžiť ako obhajoba pre porušovanie práv detí, ktoré sú zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Je našou povinnosťou akýkoľvek prípad takéhoto násilia ihneď nahlásiť príslušným orgánom, ako sú polícia, orgány sociálnej ochrany detí a sociálna kuratela, aby boli deti chránené a ich práva v plnej miere rešpektované.

Za sexuálne zneužívanie detí môže byť aj doživotný trest vo väzení.

Od januára 2020 nadobudla účinnosť novela Zákona 474/2019 Z. z., v ktorej je podľa § 372a Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík trestným činom. Medzi uvedené praktiky patrí aj podpora, schvaľovanie, zľahčovanie a ospravedlnenie sexuálneho styku s dieťaťom. Od čoho závisí výška trestu za trestný čin sexuálneho zneužívania dieťaťa?

Trest za podporu, schvaľovanie, zľahčovanie a ospravedlnenie sexuálneho styku s dieťaťom je vo výške odňatia slobody až na dva roky. 

Udelenie trestu závisí od toho, či je trestný čin spáchaný na chránenej osobe – a dieťa ňou je. Tým sa znásobuje. Tiež je otázna intenzita – koľko obetí a ako dlho. A, samozrejme, veľký vplyv má aj to, ak ide o kombináciu viacerých trestných činov. Napríklad jedna vec je natočiť pornografický film s dieťaťom, druhá vec je fyzicky sexuálne dieťa zneužiť a ďalšia dieťa zmrzačiť. Takéto skutočnosti trest znásobujú a môže z toho byť aj doživotný trest vo väzení.

Za niekoľko rokov svojej praxe poznáte nielen to, ako pracuje ľudská psychika páchateľa, ale aj obete. Aký dosah má takéto zneužívanie detí na psychiku a integritu obete?

Zneužívanie detí má hlboký a často dlhodobý negatívny vplyv na ich psychiku a emocionálnu integritu. Obete môžu zažívať traumu, úzkosť, depresie, nízku sebaúctu a poruchy stravovania. Môžu mať tiež problémy s dôverou v dospelých a vytváraním zdravých vzťahov. Dlhodobé psychologické následky môžu zahŕňať posttraumatickú stresovú poruchu, chronický stres, disociatívne poruchy a v niektorých prípadoch môže dochádzať k reprodukcii zneužívajúceho správania.

Z pohľadu detskej obete ide vo väčšine prípadov o traumu na celý život, ktorá ovplyvňuje jej správanie. Je dôležité, aby obete mali prístup k odbornej psychologickej a terapeutickej pomoci, ktorá im pomôže prekonať traumu.

Môžete sa s nami podeliť o niektoré príbehy detských obetí, ktoré vám zasiahli do srdca?

Príbehy detí, ktoré sú predávané vlastnými rodičmi na sexuálne služby alebo nútené sobáše, kde opäť rodičia predajú vlastné deti. Predajú ich napríklad o niekoľko domov ďalej, teda presne vedia, kde sú. Predpokladám, že vedia, čo sa s nimi deje. Aj keď sa dieťa sťažuje, alebo niečo niekomu povie, napriek tomu to dieťa nevymania z tohto problému.

Z dôvodov ochrany súkromia a citlivosti témy nie je možné poskytovať konkrétne príbehy obetí. Každý príbeh je však hlboko zasahujúci a odhaľuje bolestivú realitu, s ktorou sa deti a ich rodiny stretávajú. Tieto príbehy sú pripomienkou nutnosti neustálej práce na ochrane najzraniteľnejších členov našej spoločnosti a boja proti tým, ktorí sa snažia na ich úkor obohatiť.

Foto 1 – 8: Adam Rábara

Je niekoľko rokov odňatia slobody za sexuálne zneužívanie dieťaťa, detskú prostitúciu, pornografiu a detské pornografické predstavenie, výrobu detskej pornografierozširovanie detskej pornografie adekvátny trest pre páchateľa za doživotnú traumu a zmrzačenie zneužívaného týraného dieťaťa?

Otázka adekvátnosti trestu za sexuálne zneužívanie detí je komplexná a subjektívna.

Dôležité je zabezpečiť, aby systém trestného práva adekvátne reagoval na potreby obetí, zároveň sa zaoberal príčinami takéhoto správania a zároveň vytváral predpoklady na nápravu odsúdených páchateľov.

V každom prípade, akýkoľvek pobyt za mrežami vo vzťahu k detským obetiam nie je pre žiadneho páchateľa „rozprávkou“.

Zneužívané dieťa môže mať zhoršený prospech a vykazovať známky násilia, zmenu nálad – smútok, zníženie koncentrácie, známky napätia a stresu, sebapoškodzovanie, zmena vo vzťahu k rodičom…

Podozrenia na identifikáciu zneužívania detí za účelom obchodovania môžu byť často subjektívne. Aké sú typické prejavy alebo signály, ktoré by sme nemali na deťoch prehliadať?

Napríklad pri nútených sobášoch je typická zmena miesta bydliska po nútenom sobáši, ktoré je maskované ako presťahovanie sa k „širšej rodine“. Zmena vzhľadu a celkového imidžu v duchu tradícií, keď sa dieťa začne obliekať ako dospelá žena.

Ak dochádza aj k fyzickému násiliu, má to ďalšie sprievodné javy ako modriny, únava, nedostatok spánku a iné poškodenia. Dieťa chodí zahalené, aby zakrývalo zranenia. Odmieta chodiť na telesnú výchovu, kde je predpoklad, že by muselo priznať nejakú ranu alebo bolesť tela.

Je možné zhoršenie školského prospechu, vynechávanie školskej dochádzky. Tiež vykazuje známky psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia. A pravdepodobná je aj zmena správania a nálad – napríklad smútok, zníženie koncentrácie, známky napätia a stresu, sebapoškodzovanie, zmena vo vzťahu k rodičom, tehotenstvo, rodičovstvo. Tieto znaky sú typické aj pri domácom týraní, šikane a iných trestných činoch. Každopádne sú signálom, že dieťaťu sa deje niečo zlé.

S takýmto dieťaťom je potrebné komunikovať opatrne a citlivo tak, aby sme mu vedeli v tomto probléme pomôcť. Školy majú veľmi kvalitných špeciálnych pedagógov a psychológov v rôznych centrách a poradniach, ktorí vedia rozoznať, že sa niečo deje a čo sa deje.

Ak sa nám na základe uvedených možností potvrdí podozrenie, že nejaké dieťa je zneužívané, čo konkrétne máme robiť?

Je dôležité toto podozrenie okamžite nahlásiť príslušným orgánom, ako je polícia, sociálne služby, alebo poradiť sa na Národnej linke pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi na tel. č. 0800 800 818, prípadne v konkrétnej informačnej kancelárii pre obete trestných činov.

Poskytnúť všetky dostupné informácie, ktoré môžu pomôcť pri identifikácii a ochrane dieťaťa vrátane akýchkoľvek pozorovaní, konverzácií alebo konkrétnych príkladov správania, ktoré vyvolávajú tieto obavy. Je tiež dôležité zachovať dôvernosť a zabezpečiť, aby informácie boli spracované profesionálne a citlivo, aby sa minimalizovalo ďalšie traumatizovanie obete. V niektorých prípadoch môže byť vhodné obrátiť sa aj na špecializované organizácie poskytujúce podporu obetiam zneužívania, ktoré môžu ponúknuť ďalšie zdroje a služby pre dieťa a jeho rodinu.

Dôležité je konať rýchlo, ale zároveň zabezpečiť, aby dieťa nebolo vystavené ďalšiemu riziku viktimizácie alebo stresu. Nepúšťať sa na vlastné riziko do odvážneho konania, keďže by pravdepodobne prišlo k fyzickému kontaktu a hrozilo by ďalšie nebezpečenstvo zo strany páchateľov.

Pamätajte, že vaša úloha ako svedka alebo osoby, ktorá má podozrenie, je dôležitá, ale nie ste zodpovední za vyšetrovanie alebo posudzovanie pravdivosti situácie. Našou prioritou je ochrana dieťaťa a zabezpečenie, aby dostalo potrebnú pomoc a podporu od profesionálov.


Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články